Broken ||n.horan au✔

forty-four

Trinity

,,Takže posledná otázka, ktorou sa budeme zaoberať na dnešnej hodine," profesor sa odmlčí a jeho zrak padne na otvorenú učebnicu plnú papierov s poznámkami, ktoré sú rozhádzané aj po stole a pár z nich môžem vidieť aj na zemi. Mračí sa na papier medzi jeho prstami pravdepodobne hľadajúc vhodnú otázku, ktorú by sme mohli rozoberať.

,,Takže, prečo si myslíte, že ľudia skrývajú svoje city?" Sadne si na stôl, ako mu z úst vyjde otázka, smerujúca na celú triedu.

Pozorne sleduje každého študenta so zdvihnutou rukou, pričom si skladá z očí okuliare, pokladajúc ich na stôl.

,,Slečna Chloé," osloví mne neznáme dievča. Môžem dokonca povedať, že som ju tu ešte v živote nevidela, no ostatní sa správajú tak ako keby im vôbec nebola neznáma, čo ma prekvapuje. Pretože keď som tu bola nová ja každý na mňa neustále pozeral a vždy za mojim chrbtom niečo o mne hovoril.

,,Myslím, že ľudia, ktorí nepreukazujú city sú zlomení, a preto okolo seba postavia prekážky, aby sa k ich srdcu nikto nedostal. No keď nakoniec niekto tie prekážky zničí, začnú sa báť a prestanú sa s tými ľudmi stretávať, aby sa sa uistili, že ich city ostanú navždy utajené. Keď naopak začnú cítiť niečo oni uzatvoria sa do seba a začnú byť prisilíš arogantný k tým, ktorých vlastne milujú, a tak ich od seba odoženú," každý pozorne počúva jej názor. Všetci sú jej názorovom zaujatý a ja mám pocit ako keby hovorila o niekom ako je Niall, pretože presne takto sa choval pred tým než som prišla do jeho života ja.

Zamračím si, keď si spomínam ako mi hovoril o svojej minulosti spojenej s dievčaťom menom Chloé.

Bolo by možné, že práve toto dievča je Cholé, ktorá sa spája s Niallovou minulosťou?

Moje myšlienky sú prerušené až zvončekom naznačujúci koniec hodiny. Bola som tak zamyslená, že som dokonca nepostrehla ani odpoveď profesora na jej názor.

,,Trinity, pridáš sa k nám na obed?" Počujem za sebou hlas Caroline, ako si dávam do tašky svoje veci. Jej oči divne žiaria a jej úsmev je neprirodzene šťastný, no aj napriek tomu s jej ponukou súhlasím, keďže dnes Niall nie je v škole.

Kráčam s ňou a s ďalšími dievčatami k stolu, za ktorým zvyčajne Caroline a jej skupinka kamarátok sedáva. Som zmätená, keď zbadám ako si k stolu sadá aj Chloé, pričom jej oči brázdia po jedální ako keby niekoho hľadala. Neprikladám jej veľkú pozornosť a snažím sa zapájať do konverzácie medzi Caroline a Eleanor.

,,Chloé, zlato som rada, že si sa sem znova vrátila, všetkým si nám chýbala," zrazu Caroline prehovorí jej smerom.

,,Tiež som rada, že som sa vrátila. Už som v to ani len nedúfala, no moji rodičia sa nakoniec dostali z finančnej kríze," začne rozprávať a mne sa v tej chvíli začne ešte viac spájať s tou Niallovou Cholé. ,,Uh, Niall stále chodí do školy sem?" Jej otázka zaujme moju pozornosť na toľko, že sa moja hlava vystrie jej smerom čo si ona naneštastie všimne.

Som si vedomá toho, že sa moje oči práve pozerajú na dievča, ktorému Niall tak ublížil, no zároveň k nej cítil čo nikdy k žiadnej pred tým. Pohltí ma plameň žiarlivosti, šíriaci sa celým mojim telom, avšak snažím sa ostať pokojná.

,,Hej stále sem chodí," odpovedá jej Caroline, pričom jej pohľad vyhľadáva ten môj, aby zistila ako sa tvárim.

,,Och, tak to som rada, myslela som si, že by som to s ním mohla znova skúsiť. Viem, že sa pravdepodobne vôbec nezmenil, ale stále k nemu prechovávam tie isté city," jej slová sa prehrávajú v mojej mysli a postupne začínajú zväčšovať plameň mojej žiarlivosti. Jej slová sú pre mňa niečo také ako benzín pre oheň, núti ho o veľa viac horieť. A ona núti mňa o veľa viac žiarliť.