Broken ||n.horan au✔

thirty- five

°°Povedz, že som iná. Povedz, že pre teba znamenám všetko, pretože len tým, že to povieš, zabrániš mojej bolesti dostať sa na povrch.°°

Trinity

Tlačím k svojmu odhalenému telu jemnú látku prikrývky, keď čelím pohľadu Niallovej matky. Krúti hlavou, ako keby mi naznačovala, že fakt, že ležím v posteli jej syna, zhadzuje moju osobnosť.

,,Nevieš klopať? " Niallov hlas plný zhnusenia sa šíri celou miestnosťou, na čo sa strasiem, keďže jeho hlasitosť ma zaskočí.

,,Chcela by som sa porozprávať s Trinity," oznámi, upravujúc si svoje šaty, ktoré sú dokonale uhladené. Zadržím dych a až po hodnej chvíli si uvedomujem vážnosť jej slov.

Jej oči, podobajúce sa tým Niallovým, prepaľujú moju maličkosť, a keď sa odhodlám udržať s ňou očný kontakt, uvedomím si, že ani zďaleka nesršia nevinnosťou ako tie Niallove.

,,Prečo by s tebou mala hovoriť?" Niallove pokrčené obočie, ktoré sledujem len malú chvíľku, pretože znova presúvam pohľad na jeho matku, ma usvedčuje v tom, že s jej slovami nesúhlasí.

,,Pretože ju o to prosím?" Argumentuje otázkou, na čo chce Niall reagovať, no ja ho zastavím tým, že zovriem jeho dlaň.

Nesúhlasne na mňa pozrie, no keď si uvedomí, že nezmením svoj postoj, ostáva ticho.

,,Dobre, len mi dajte minútku na to, aby som sa obliekla," poviem tichým hlasom, pričom sa snažím vyhýbať jej pohľadu.

Nehovorí ďalšie slová a ani nemusí, tým že zatvorí za svojou postavou prudko dvere, mi dáva vedieť, že sa už v tejto miestnosti nenachádza.

,,Neviem, prečo si s tým súhlasila," Niall sa postaví z postele, pričom kráča k skrini, vyberajúc si z nej boxerky a obyčajné tričko bielej farby.

,,Nechcem, aby si o mne tvoja matka myslela ešte horšie veci než doteraz," šepnem tichým hlasom, kráčajúc k Niallovej postave. Je tak blízko, že by som ho najradšej objala okolo pásu a nasiakla jeho vôňou, no zavrhnem to, keď zazriem jeho prísny pohľad.

,,To, aký vzťah máš s mojou matkou, ťa nemusí trápiť. Na náš vzťah to nebude mať zlý dopad," povie mäkším hlasom než hovoril predtým, a tým mi naznačí, že svoje slová myslí v dobrom zmysle.

Nenájdem vhodné slová, ktoré by som mu mohla povedať, a tak len mlčím, pričom mi moje ruky zapínajú gombíky na košeli. Mám tu niekoľko vecí, pretože čas trávený u Nialla sa rovná tomu, ktorý trávim doma.

V mojej mysli sa stále opakovali Niallove slová, presnejšie len dve, " náš vzťah." Doteraz neviem, ako by som mohla pomenovať náš vzťah. Možno sme len dvaja zlomení ľudia, hľadajúci útechu jeden u druhého.

***

Moje ruky sa obmotajú okolo skleného poháru naplneného oranžovou tekutinou, pozerám na ňu, a to len preto, lebo nechcem vidieť oči Niallovej matky.

,,Môj syn Emet o tebe veľa hovoril, čím som prekvapená, pretože je až príliš malý na to, aby si pamätal určité zážitky," jej profesionálny hlas ma núti cítiť sa stiesnene. Cítim sa, ako keby sa celé moje okolie začalo zmenšovať, až dokým nenadobudne veľkosť pár centimetrov.

,,To je to, prečo so mnou chcete hovoriť?" spýtam sa a hoc v mojom hlase panuje neistota, snažím sa jej neukázať, aká slabá oproti nej som.

,,Nie tak celkom," odvetí mi bez toho, aby medzi nami ostalo čo i len chvíľkové ticho, cítim neustále na sebe jej pohľad a zakaždým, keď sa vzduch dostane do mojich úst, sa cítim horšie a horšie. ,,Môj syn Emet hovoril o tebe veľa pekných vecí, je dieťa, a preto viem, že by mi nedokázal klamať," odmlčí sa, no jej rýchly dych nasvedčuje tomu, že plánuje pokračovať vo svojom rozprávaní.

,,Jediná vec, ktorá ma na jeho rozprávaní zarazila, bola to, že ma prosil o to, aby som povedala Niallovi, aby na teba bol dobrý," povzdychne si a aj som na jej tvári mohla vidieť zúfalstvo, čo ma natoľko prekvapilo, že som párkrát zaklipkala svojim riasami, aby som sa uistila o tom, že dobre vidím.

,,Čože?" otváram pery a potom ich znova zatváram, neveriac jej slovám.

,,Ver mi, že som bola rovnako zaskočená, ako si ty," nesmelo prejde svojím pohľadom moju tvár, ktorá sa kriví do zmäteného výrazu. ,,Neviem, prečo s mojím synom tráviš čas alebo prečo si objekt jeho záujmu, ale chcem ťa pred ním varovať. Nie je chlapec, ktorý chce od teba dostávať lásku, takže od neho odíď pred tým, než sa doňho zamiluješ. A ak si sa už zamilovala, tak od toho pocitu uteč, pretože môj syn ťa nikdy nebude milovať," prehovorí chladným hlasom, ako keby neprechovávala k Niallovi žiadne city.

,,Čo odo mňa čakáte? Že súhlasne prikývnem a odkráčam zo života vášho syna? Ak áno, tak na to rovno zabudnite, pretože váš syn je niekto, kto ma naučil kráčať aj napriek všetkým mojim bolestiam. Váš syn ma robí šťastnou a vďaka nemu sa cítim živá," chcem kričať, no ovládam sa, lebo nechcem, aby počul moje slová Niall. ,,A viete čo? Ste matka, ktorú by som nikdy nechcela mať, pretože vy sama hovoríte o svojom dieťati, že je bezcitné. Je to váš syn. V jeho žilách prúdi vaša krv a vy sa opovažujete hovoriť o ňom ako o bezcitnej kamenej stene," tentokrát ma opúšťa moja dobrá vôľa a môj hlas sa odráža od stien, keďže je až píliš hlasný.

,,Ako vidím, tak si do toho padla aj ty a klameš samú seba s tým, že raz príde deň, kedy ti povie, že ťa miluje. No sklamem ťa, ten deň nikdy nepríde," zhnusene si premeria moju postavu, ako keby pred ňou stál ten najväčší odpad, ktorý kedy videla.

,,Nepoznáte môj príbeh, aby ste vedeli o tom, čo k vášmu synovi cítim," šepnem už tichším hlasom, pričom sa jej obraciam chrbtom.

Moje kroky sú rýchle a môžem počuť, ako dopadajú na schody vedúce na horné poschodie. Zhlboka dýcham rozrušená tým, čo mi povedala Niallova matka.

Zarazím sa, keď zbadám na vrchnom schode Niallovu postavu. Jeho oči sa pozerajú do prázdna, hoc vie o mojej prítomnosti.

,,Niall," opatrne poviem jeho meno, pričom si sadám vedľa jeho tela. Naše telá sa dotýkajú a to je chvíľa, kedy sa aspoň sčasti upokojím.

,,Povedala o mne toľkokrát, že som bezcitný, že som tomu začal veriť," povie a jeho hlas neznie tak nežne alebo jemne ako dnes ráno. ,,Myslel som si, že má pravdu, bol som o tom takmer presvedčený," hovorí ďalej, čím ma zaskočí, keďže viem, že o svojej minulosti hovorí nerád.

,,Avšak potom si prišla ty. Zlomené dievča, ktoré som sa snažil poskladať, no potom som ťa vnímal ako korisť, presne tak ako ostatné. Len úbohá obyčajná korisť, ktorá sa premenila na bytosť ukazujúcu mi moje svetlé stránky. Myslím si, že si ma zachránila od temnoty, Trinity," jeho hlas je zachrípnutý a popritom, ako mi prezrádza svoje emócie, sa mierne kolíše do strany.

,,Ja nechcem, aby ma ostatní považovali za bezcitného, nechcem to," je rozrušený, dokonca viac, než som si myslela. Svoju hlavu položí na moju hruď, zhlboka dýchajúc.

,,Ja ťa nepovažujem za bezcitného," snažím sa ho upokojiť a v dlaniach zovriem jeho vlasy, snažiac sa zdvihnúť jeho hlavu mojím smerom. ,,To ti musí stačiť," pousmejem sa naňho, keď sa môj zrak stretáva s tým jeho.

,,Prečo som ťa stretol až teraz?" nespokojne povie a jeho oči smerujú na moje pery. Bolestne vydýchnem, keď si spomeniem na svoju minulosť, spájajúcu sa s chlapcom, ktorého oči boli tmavšie než horká čokoláda.

Pokrútim hlavou, chcejúc zmyť všetky myšlienky venujúce sa mojej minulosti, a tým, že spájam s Niallom pery, donútim moju myseľ zabudnúť. Zabudnúť na veci, pre ktoré som kedysi žila.

• • • • •

•• aké máte pocity z Niallovej matky?😏😏😏

Korktorka:OlivaSweet