Broken ||n.horan au✔

thirty-nine

°°Myslel som si, že už navždy budem človekom, ktorého si zo mňa chcela mať, no mýlil som sa.°°

Niall

Moja izba je pohltená v tme, hoc je niekoľko minút po dvanástej hodine poobede. Závesy, ktoré sú zastreté, zabraňujú svetlu dostať sa dovnútra mojej izby, čo núti moje očné viečka zatvárať sa.

Cítim v útrobách svojho tela prázdnotu, šíriacu sa celým mojim bytím vždy, keď sa nadýchnem. A práve preto sa snažím zaspať, lebo len tak môžem zabudnúť na to, čo sa stalo pred niekoľkými hodinami.

Cítim sa ako odpad zakaždým, keď sa pred mojimi očami objaví odmietavý postoj Trinity. Nechcela moje city, ani mi nechcela veriť, a to som si myslel, že to práve ona bude vo mne vidieť dobrého človeka. Myslel som si, že som jej súčasťou, no teraz viem, že som bol len jej úbohou útechou. Len niekto, pomocou koho zakryla svoju bolesť.

Prudko vydýchnem, otáčajúc svoje telo na druhý bok. Klipkám očami, ako keby som sa pred nimi snažil vidieť niečo iné než tmu, narážajúcu do nich. Chcem vidieť pred sebou niečo pekné, niečo, čo by mi dalo silu. Silu na to, aby som mohol byť tým istým človekom, ako som bol predtým.

Vtedy som sa nezaujímal o nič iné, len sám o seba, no teraz sa všetky moje myšlienky zaoberajú len ňou. Dievčaťom, ktoré zlomilo moju pretvárku, avšak tým, čo povedalo, ju znova poskladalo. A tá pretvárka sa znova začína stavať súčasťou mojej tváre.

Vystrašene sa posadím v momente, keď sa prudko otvoria dvere, no moje vystrašenie mizne, pretože sa stretnem s tvárou môjho malého brata. Podozrivo si premeriava moju tvár, pričom robí niekoľko krokov k mojej posteli..

,,Znova si pil?" spýta sa nahnevane, čo by ma v inej chvíli nútilo usmievať sa, no teraz sa len zamračím.

,,Nie, Emet, nepil som," pokrčím ramenami a moje telo znova padá na mäkké priestory postele.

Zrakom prejdem strop a o nič iné sa nezaujímam až dovtedy, dokým neucítim na posteli ďalšiu váhu. Emet nakloní hlavu, a tak docieli to, že pozerá na moju tvár.

,,Tak potom si urobil niečo zlé Trinity?" vybehne na mňa, nesnažiac sa zakryť v hlase svoje pohoršenie. Bolestne sa uškrniem a začnem krútiť hlavou do strany.

,,To ona spravila niečo zlé mne," vyjde zo mňa tichým hlasom a hoc by som sa možno mal zaujímať o reakciu Emeta, neurobím tak. Len pozerám do prázdna a zo všetkých síl sa snažím ignorovať tú bolesť, ktorú pociťujem vždy, keď si v hlave začnem opakovať jej slová. Slová, ktorými mi jasne dala najavo, že som len niekto bezcitný, kto si nezaslúži lásku.

,,Ako ti ublížila?" zamyslene sa mračí popritom, ako jeho oči modrej farby kmitajú po mojej tvári, neverí mojim slovám, môžem to vidieť na jeho skrivenej pere alebo v jeho očiach, plných pochybností.

,,Odmietla moju lásku," šepnem, pričom sám dobre viem, že moje slová Emet v tomto veku nemôže pochopiť.

,,Nerozumiem," nespokojne povie a dožaduje sa vysvetlenia, no ja len mlčím, vstavajúc sa z postele, majúc v pláne odísť z domu a znova začať žiť tak ako predtým.

***

,,Už sa o ňu nezaujímam," namietnem vo chvíli, keď Liam dokončí vetu, v ktorej mi vyčítal, že trávim s Trinity všetok svoj čas.

,,Myslel som si, že ju máš rád," nechápavo na mňa pozrie, no aj naďalej sa venuje svojmu poháru, plnému alkoholu. Prikladá si sklo pohára k svojim perám a tým zapríčiní to, že sa alkohol dostáva do vnútra jeho úst. Trpko sa tvári, keď prehĺta tekutinu, no trpkosť jeho tváre mizne, keď sa znova jeho oči stretnú s tými mojimi.

,,Povedal som jej, že ju milujem," poviem, tváriac sa zahanbene, keďže si nie som istý tým, ako bude Liam reagovať. Neviem, či ma berie ako niekoho až príliš zlého alebo ako niekoho, kto sa na zlého len hrá.

,,Vedel som to," na jeho perách sa vytvára široký úškrn, čím ma prekvapí natoľko, že zopár zdĺhavých minút ostávam ticho.

,,Čakal som od teba inú reakciu," priznám, tváriac sa neutrálne, ako keby ma náš rozhovor vôbec nezaujímal, čo samozrejme nie je pravda.

,,Niall, ľudia milujú, to predsa vieš, preto si myslím, že je úplne normálne, že miluješ aj ty," pokrčí ramenami a hoc je človek, od ktorého by som takéto slová vôbec nečakal, znejú od neho úplne normálne.

,,To si Trinity nemyslí. Som podľa nej niekto, kto si lásku nezaslúži. Som pre ňu len bezcitný idiot, ktorý ju šukal," uchechtnem sa a týmto činnom zakrývam svoju bolesť. Liam chce niečo povedať, viem to podľa toho, že otvára ústa. No ja od neho nechcem počuť nič. Pravdepodobne by ma ľutoval alebo by povedal, že mám pokračovať vo svojom živote tak, ako keby som ju nikdy nestretol. ,,Nechaj to tak, Liam, budem žiť tak, ako som žil predtým," moje slová hovorím vážnym tónom hlasu a hneď na to do svojich úst vlievam alkohol, snažiac sa pomocou neho zabudnúť na všetko, čo sa stalo.

,,Nemyslím si, že je to správne," Liamov hlas udrie do mojich uší pred tým, než sa od neho rozhodnem odísť

Prechádzajú zdĺhavé hodiny a ja neviem rozoznať okolitý svet. Vidím rozmazane a hoc som si myslel, že alkohol pomáha zabudnúť, nie je to tak. Tá bolesť je ešte väčšia, než keď som bol pri zmysloch.

Lapám po dychu, keď kráčajú moje nohy hore schodmi, majúc v pláne vyhľadať kúpeľňu, kde by som sa mohol upokojiť.

Avšak môj plán zlyháva, keď na moje telo zaútočia niečie ruky. Podľa ich malej veľkosti môžem rozoznať, že patria dievčaťu.

,,Niall," šepne blízko môjho ucha a v tom momente viem, koho ruky sú omotané okolo môjho pása.

Otáčam hlavu jej smerom a jej široký úškrn mi značí, že je potešená mojou prítomnosťou.

,,Ariana," jej meno vychádza z mojich úst, pričom ho sprevádza nezáujem. Pokrčí obočie, no nič jej nezabráni v tom, aby sa začala svojimi rukami venovať môjmu telu.

Zatváram oči a hneď sa mi pred nimi objavuje tvár Trinity. Jej plné pery a jej bezchybná tvár. No zrazu sa začnú v mojej hlave opakovať jej slová, spôsobujúce mi bolesť. A tak prestanem myslieť a začnem bozkávať Arianu. Spolupracuje so mnou, preto ju zdvíham do vzduchu, nesúc jej telo do nejakej voľnej izby.

Som nahnevaný na Trinity tak moc, že sa jej týmto činom chcem pomstiť. Pomstiť sa jej za všetko, čo mi spôsobila. A to tým, že moje ruky sa dotknú tela inej ženy než jej.

••okej, časť nebola dlho, viem to, ale vôbec som nemala náladu a neviem, ako to pôjde ďalej.

••momentálne navštevujem prvý ročník na strednej a hoc som sa ešte ani len neučila, tak som unavená ako "hovno" skoro každý deň. Je to hlavne tým, že dosť dochádzam, vstávam o 5 a keď mám 8hodín, prichádzam domov o 17:00.

•• a ďalej je tu tá vec, že ma už nebaví písať ako predtým, možno sa do toho znova dostanem a možno nie, preto bude možno nejaký urýchlený koniec, sorry guys.

••inak vaša aktivita nie je najlepšia, vôbec nekomentujete, čo ma dosť sklamalo.

Korektorka:OlivaSweet.