Broken ||n.horan au✔

twenty-three

Trinity

Stojí za mnou, no nič nehovorí. Nepozerá na mňa a hoc je jeho telo blízko toho môjho, pripadám si od neho tak vzdialená.

,,Prečo?" Šepnem skoro nečujne, no viem, že to počuje, lebo jeho dych sa stáva rýchlejším.

,,Pretože si povedala, že to chceš," jeho hlas nie je tichý ako ten môj. Je oveľa hlasnejší, ale taktiež aj chladnejší.

,,Nepamätám si, že by som ti niekedy povedala, že chcem, aby si bol ku mne odporný a správal si sa ku mne, ako keby som pre teba nikdy nič neznamenala," bolestne privriem viečka, otáčajúc k nemu hlavu.

,,Povedala si, že chceš, aby sme sa prestali stretávať a ja sa ti to snažím plniť. Neviem, čo máš za problém," odvráti odo mňa zrak, ktorý na mne spočíval len pár sekúnd, čo ma privedie do rozpakov.

,,Myslela som, že pre teba niečo znamenám, no ako vidím, mýlila som sa," beriem posledné učebnice zo skrinky, plánujúc opustiť areál školy.

,,A čo som pre teba znamenal ja ? Posratú útechu?" Skríkne a jeho hnev ovláda črty jeho tváre.

,,Znamenal si pre mňa to, čo ostatní nie. Možno si bol len útechou. No nikomu som nedovolila to, čo tebe. Nemala som rada ich blízkosť, no tvoju som zbožňovala," odpoviem pokojným hlasom, no moje vnútro sa láme na niekoľko častí.

Začínajúc kráčať prázdnou chodbou sa obzriem na Niallovu tvár, ktorá je sklonená nadol.

Nadýchnem sa, sústrediac sa na pekné veci, prehrávajúce sa v mojej mysli. Nechcem sa mu znova pozerať do očí, no všetky moje zlomené kusy volajú po spojení. Avšak bez neho sa vo mne nespojí ani ten najmenší kúsok. Viem to a to je na tom to najhoršie.

Cítim, že sa znova strácam. Chcem sa otočiť a kričať naňho. Naznačiť mu, že bez neho sa môj život znova stratí, no ja pokračujem v ceste, ako keby jeho postava nestála za mojím chrbtom.

Zastavím, keď sa jeho ruka omotá okolo môjho zápästia. Dotyk jeho ruky skoro necítim, no moja pokožka aj napriek tomu horí ako malé čierne uhlíky, skladajúce sa do seba.

,,Bojím sa, Trinity. Bojím sa toho, čo so mnou robíš," šepne, pokladajúc hlavu do medzery medzi mojím krkom a ramenom, trasiem sa z jeho blízkosti, bez ktorej som bola len pár hodín, no aj napriek tomu som bez nej nemohla dýchať s úľavou na srdci.

,,Povedz mi, čo chceš, Trinity, a ja to spravím," prehovorí pevným hlasom, ktorý pôsobí zastrašujúco, no moje uši naň reagujú v tejto chvíli úplne inak.

Dych, prúdiaci mojim hrdlom, sa zrazu zadrhne a ja strácam slová, ležiace na mojom jazyku.

Mlčím už hodnú chvíľu, hoc presne viem, čo chcem povedať.

,,Raz si povedal, že tu budeš pre mňa vždy. Chcem, aby si tieto slová splnil," otočím sa k jeho tvári, no bohužiaľ, znova z nej nedokážem čítať to, čo predtým.

,,Nemôžem tu byť pri tebe vždy, pretože chcem, aby si mi dala viac seba a to ty nespravíš, pretože ja nie som Zayn," odfrkne si, snažiac sa nedívať do mojich očí.

,,Čo presne tým myslíš?" Mračím sa, keďže neviem, čo svojimi slovami chce naznačiť.

,,Toto," šepne blízko mojej tváre, ktorú následne berie do rúk, tlačiac moje telo do skriniek.

Spojí naše pery, ktoré sa v tú chvíľu začnú o seba šialene rýchlo obtierať. Nemôžem sa nadýchnuť, no teraz tento fakt ignorujem.

Jeho ruky kĺžu po mojom tele a hoc jeho dych na tom tiež nie je najlepšie, svoje pery odo mňa neodtrhne.