Broken ||n.horan au✔

fifteen

Vyplašene roztváram oči a začínam zhlboka dýchať, keď si uvedomím, že moje telo je pod náporom niečích rúk. Snažím sa pohnúť, a tak sa vymaniť z pevného stisku, ktorý mi zabraňuje dýchať.

Upokojím sa až v tej chvíli, keď si uvedomím, že ten, kto ma drží, je Niall. Prezerám si jeho tvár, na ktorej panuje spokojný výraz. Jeho riasy sa jemne trasú a pootvorené pery nasvedčujú tomu, že je v hlbokom spánku.

Znepokojí ma poloha jeho rúk, ktorá sa pravdepodobne od včerajšej noci nezmenila.

,,Niall," šepnem citlivým hlasom, dúfajúc, že ho zobudím a budem sa môcť opäť zhlboka nadýchnuť. Skúsim to ešte párkrát, no potom svoj hlas zvýšim, na čo sa Niall prudko trhne.

Kmitá svojím pohľadom po priestore a hneď na to po mojej tvári. Zamračí sa, keď si uvedomí, že jeho ruky sú omotané okolo môjho pása.

,,J-a, prepáč museli sme včera zaspať," nesmelým tónom hovorí, ako keby sa bál mojej reakcie.

,,To je v poriadku, len nemôžem dýchať," šepnem zachrípnutým hlasom a snažím sa potlačiť hromadiaci sa vzduch v mojich pľúcach.

,,Ach," mierne si povzdychne a hneď na to jeho ruky opúšťajú môj pás, no nie rýchlym pohybom, ako očakávam. Tento pohyb je pomalý, ako keby nechcel stratiť styk s mojím telom.

,,J-a, naozaj, nechcel som," rozpačito sa mi zahľadí do očí, na čo svojím zrakom uhýnam.

A v momente, keď zacítim chlad, ktorý pohltí moje telo kvôli strate jeho objatia, ľutujem, že som ho zobudila a požiadala, aby ho odstránil.

Cítim sa zrazu inak, na čo si uvedomím, že tlkot môjho srdca je oveľa hlasnejší, než by mal byť. Znepokojuje ma to a moje telo sa ocitá v plameňoch, ktoré som necítila už tak dlhú dobu.

,,Pôjdem do sprchy," prehovorím, keď vidím, že jeho pery sa začínajú pootvárať, aby niečo povedali.

,,Tie dvere vpravo," ukáže na chodbu za mnou a v jeho očiach je niečo iné než doposiaľ.

Mierne sa naňho usmejem, hoc neviem, či je to vhodný krok, keďže jeho pery mi okamžite úsmev opätujú.

Vstanem a opatrene položím chodidlá na zem, pre istotu sa nepozerám na Niallovu tvár, keďže viem, že by ma v túto chvíľu priviedla do rozpakov.

Kráčam chodbou bez toho, aby som venovala Niallovi pozornosť a hneď, keď sa ocitnem pred dverami od kúpeľne, otvorím ich a schovávam sa v nej, nestihnem si ju ani len prezrieť. Keďže zatváram oči, môj dych je rýchly, čomu nerozumiem. Nerozumiem teplu, ktoré nechce zmiznúť z mojej pokožky.

,,Upokoj sa, Trinity," šepkám do priestoru kúpeľne, hoc viem, že mi to nepomôže.

S hnevom strhávam zo seba oblečenie a hneď ako dokončím tento čin, sa moje telo ocitá pod prívalom teplých kvapiek.

Nechcem si to priznať, ale začínajú mi chýbať dotyky, ktoré mi mával možnosť dávať len Zayn. Chcem ich znova cítiť a bolo by mi jedno, že nepatria Zaynovi.

Silno si kušem do pery, keď si uvedomím, čím sa zaoberá moja myseľ. Mali pravdu, všetci do jedného, dokonca aj samotný Zayn v tom sne, ktorý bol tak skutočný. Začínam naňho zabúdať.

Padám do hlbokého zabudnutia, kde nie sú jeho oči, plné nehy. Kde je strach, ktorým sa naplnilo moje telo, keď zomrel, keď naposledy vydýchol.

,,Milujem ťa láska, nikdy nedovolím svojmu srdcu, aby na teba zabudlo," šepnem a hneď na to sa dotknem chladných kachličiek. Týmito slovami sa snažím presvedčiť samú seba, no mám isté pochybnosti.