Broken ||n.horan au✔

thirteen

Moje oči sa zarývali do okolia, ktoré mi bolo neznáme. Nevedela som sa v týchto priestoroch orientovať, a to som nepovažovala za nič dobré.

Bol čas obedu a ja som sa snažila vyhľadať Nialla. Istým spôsobom som si bola istá, že svoje slová dodrží a bude ma niekde v týchto priestoroch čakať. Práve preto som sa nevzdávala a kráčala po dlhej školskej chodbe.

,,Trinity," skríkol hlas, ktorý patril Niallovi. Otočila som sa, aby som mu mohla vidieť do tváre, a to sa mi aj podarilo, keďže odo mňa stál len pár centimetrov.

,,Myslela som, že ťa nenájdem," posťažovala som sa mu, na čo nakrčil obočie.

,,Veď si ma ani nenašla. To ja som našiel teba," drzo si premeral moju maličkosť a jeho ruky sa ocitli na mojom páse.

,,Niall, nemyslím si, že je vhodné, aby si ma takto držal," prezerajúc si jeho ruky, som hovorila slová, ktoré v mojej hlave zneli úplne inak.

,,Si jediné dievča, ktoré nechcem zneužiť. Pokladám za dôležité ukázať to ostatným," jeho oči sa neodtrhli od tých mojich, na čo som sa mierne striasla.

Mierne som prikývla hlavou, keďže som bola prekvapená z jeho slov. Považovala som za milé to, čo robil, a preto som neskrývala svoj úsmev. Avšak aj ten opadol, keď sme vošli do priestrannej školskej jedálne, kde bolo množstvo študentov.

Ja a Niall sme sa stali stredobodom pozornosti, ktorá všetkých prekvapila.

Snažila som sa im nevenovať ani jeden pohľad, a tak som pre istotu svoj zrak držala na Niallovej hrudi.

,,Pôjdeš si sadnúť k tomu stolu," ukázal na stôl, ktorý bol od nás dosť ďaleko a obývalo ho veľa študentov. ,,A ja ti donesiem jedlo, áno?" dodal a tón jeho hlasu ma mierne rozhodil, keďže so mnou hovoril ako s päťročným dieťaťom.

,,To myslíš vážne?" neveriacky som si prezrela jeho tvár a postavila som sa do rady, v ktorej čakali študenti na prídel jedla.

,,Trinity," zúfalo povedal moje meno predtým, než sa postavil za mňa.

,,Áno?" pootočila som k nemu hlavu a na mojej tvári bol výraz, ktorý hovoril, že pred chvíľkou medzi nami žiaden rozhovor neprebiehal.

,,Chcel som, aby si sa zoznámila s novými ľuďmi. Potrebuješ to, obaja to vieme," vážnym tónom hlasu prehovoril, no ja som jeho slovám neprikladala žiaden význam.

,,Nemám rada ľudí odvtedy, čo..," prestala som rozprávať, pretože som vedela, že bez sĺz nebudem schopná dokončiť vetu.

Chápavo prikývol a hneď potom sme sa obaja posunuli v rade.

,,Nie je správne držať si od seba ľudí," podotkol a ja som vedela, že sa netvári šťastne, ako to mal vo zvyku.

,,Od teba si nedržím odstup," tým, že som prudko otočila hlavu, som svoje vlasy dostala do mojej tváre.

,,Ale chcela si si," jeho prsty odhrnuli moje vlasy, ktoré následne zastrčili za moje ucho.

,,Niall, môj život sa razom zmenil. A ja ho musím žiť s vedomím, že mi chýba časť mňa. Nechcem nadväzovať nové vzťahy. Mala by som strach, že stratím aj ich," hoc sme stáli v jedálni a posúvali sme sa pomalým tempom vpred v rade, ja som s Niallom viedla vážny rozhovor o mojich pocitoch. Pokrútila som hlavou nad touto myšlienkou, pretože mi prišla až príliš podstatná. Nerobievala som to. Neviedla som rozhovor s niekým, koho skoro nepoznám.

***

Netrpezlivo som zobrala do rúk tácku s jedlom a začala kráčať za Niallovou postavou, ktorá ma doteraz čakala.
,,Naozaj musíme ísť medzi tých ľudí?" šepla som, dúfajúc, že odpovie záporne.