twenty-two

994 182 11
                                    

Po dlchších minútach strávených dívaní sa z okna som sa rozhodla znova, ľahnúť si do postele.

Som až príliš naivná. Je jasné, že nepríde. Prečo by mal? Aby som mu znova plakala do hrude?

Zatváram oči pomalým pohybom, snažiac sa udržať všetky slzy v mojich očiach.

Nepodarí sa mi to. Jedna slza skĺzne po mojom líci a dopadá na vankúš, na ktorom je položená moja hlava.

Pritiahnem si prikrývku ku krku, predstavujúc si Zaynove objatie, ktoré už nikdy nedostanem.

Hluk, dostávajúci sa do mojich uší, ma vystraší a moje oči sa okamžite otvárajú.

Zaskočené hľadím na Nialla, ako prekračuje okno, deliace ho od mojej izby

,,Prišiel si," šepnem, odvracajúc od neho zrak.

,,Prečo by som nemal?" Nechápavo si ma prezrie, jeho pohľad vnímam aj napriek tomu, že moje oči sa zamerali na zem.

Neodpovedám, neviem, čo by som mala povedať. Len čakám na ďalší jeho krok.

Prekvapene sebou trhnem, keď ma pohladí po vlasoch, venujem mu jeden pohľad. No až, keď sa stretnem s jeho očami uvedomím si, že to bola chyba. Pretože sa v jasno modrej farbe, patriacej jeho očiam, strácam a nedokážem nájsť správnu cestu, vedúcu k východu.

,,Deje sa niečo, keď si chcela aby som prišiel?" Sadá si na posteľ blízko môjho, ležiaceho tela, nespúšťajúc zo mňa zrak.

Vzlyknem, uvedomujúc si, že to má možnosť počuť.

Opatrene sa pomocou rúk posadím, na čo si ma Niall zmätene prezrie, no netrvá to dlho, pretože omotám moje ruky okolo jeho krku. Pevne ho objímam a môj tichý tlkot srdca sa stáva o veľa hlasnejším.

,,Chýbal si mi," poviem a je mi jedno, ako absurdne znejú moje slová. Viem, že som ho nevidela len pár hodín, no mne to prišlo ako niekoľko rokov, v ktorých som sa trápila.

,,Neverím, že si to povedala," uchchetne sa, objímajúc moje telo, ktoré pôsobí oproti tomu jeho tak drobno.

,,Ani ja," priznám, odťahujúc sa od neho. Cítim pach, nesúci sa Niallovim oblečením. Rozoznávam cigaretový dym, alkohol a ženský parfum.

,,Nemusel si sem prísť. Myslela som, že si doma. Keby som vedela, že si bol v nejakom bare alebo na párty a chystal si sa mať sex, nenapísala by som ti," odťahujem sa od neho, snažiac sa vyhnúť ťažkej voňe parfumu, ktorá je nasiaknutá do jeho oblečenia.

,,Trinity," zúfalo šepká a snaží sa dostať do mojej blízkosti.

,,Choď za ňou. Určite nebola rada, keď si odišiel," môj chladný výraz tváre skrýva všetken hnev, skrývajúci sa v mojom vnútri. Nepáči sa mi predstava toho, že sa ho niekto dotýka.

,,O čom to hovoríš?" Podstatná pre mňa si len ty!!" Naliehavým tónom hovorí, nakláňajúc sa ku mne.

,,Keby som bola podstatná pre teba ja, tak by si bol so mnou nie s ňou," otočím tvár iným smerom a tým zapríčiním, že si nevidíme do očí.

,,Potreboval som len zabudnúť," povie tak potichu, že mi trvá pár sekúnd, než si uvedomím, čo povedal.

,,Na čo si potreboval zabudnúť?" Pýtam sa, no v mojom hlase panuje trpkosť.

,,Na to, čo cítim, keď som pri tebe. Na to aký skurvene slabý som, keď sa na mňa pozeráš. A na to, že ťa chcem bozkávať za každým, keď hovoríš," nekričí hoc od toho nemá ďaleko.

Broken ||n.horan au✔Tempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang