Vlčie Dievča

2. KAPITOLA

☆☆LUNA☆☆
Bola sobota a ja som nemala čo robiť. V telke nič nešlo a rodičia sú odcestovaný, tak som sa rozhodla poupratovať. Obula som si svoje papuče a vzala vysávač.

☆☆MAX☆☆
Musím jej to povedať ale ako to zoberie? Ale už bude mať 16 tak ako ja. Ale ako jej to mám povedať? Už len 4 dni. Tak to musím urobiť kvôli rodičom a rodine. Napíšem jej... 

Ja: Luna prosím príď rýchlo na naše miesto je to súrne

☆☆LUNA☆☆
Ako som umývala dlážku, tak mi zazvonil mobil a dostala som správu od Maxa. Rýchlo som si dala do mojej tašky veci a už som utekala do parku kde som ho zbadala. Mal hlavu v dlaniach ale neplakal, tak som k nemu podišla a opýtala sa.

,, Prečo si ma zavolal? Stalo sa niečo?" opýtala som sa s obavou že sa stalo niečo vážne

,, Chcel by som ti niečo povedať ale prosím nehnevaj sa." povedal skleslým tónom.

,, No tak dobre, čo sa stalo?"opýtala som sa.

,, Tak... ty nie si z tohto sveta..."

,, Čooo??!? Ako to myslíš?" divne som sa zarehotala, preskočilo mu?? 

,, Je to tak, že je aj iný svet okrem tohto. Volá sa Malven. Je to svet kde je všetko možné. Žijú tam upíri a vlkodlaci. Oba druhy majú polovicu sveta. Všetci od 13 sa vyvíjajú a na 16 narodeniny sa premenia. A máme spoločných rodičov."snažil sa rýchlo vysvetliť ale nič som nechápala.

,, Čo???" určite si dal drogy. Takéto blbosti nemôže myslieť vážne.

,, A tak kto sú moji rodičia?" robila som si srandu "Elfovia?"

,,Oni sú len tvoji niečo ako adoptívny rodičia. Oni sú len strážcovia." odpovedal perfektnou angličtinou ktorej som ale absolútne nerozumela. 

,, Čože???"  nevedela som čo sa deje.

,, Mama sa ťa vzdala, pretože sa vtedy konali vojny. A tak sa ťa ujali strážcovia"

Po tých divných slovách som sa otočila a odišla domou bez slova. Ako som sa mohla zapliesť s takýmto blbcom?

☆☆LUNA☆☆
Sedím na posteli a pozerám sa na stenu. Stále rozmýšľam o tom čo mi povedal Max. A to len 3 dni do mojich narodenín. Mala by som sa tešiť ale nedá sa to. Aj tak som sa na ne netešila. Rodičia budú podľa všetkého ešte stále odcestovaný a teraz keď MAxovi preskočilo tak nemám dôvod oslavovať.

Som na dne. Moje vnútro už kričí že nie som odtialto a mala by som ísť za Maxom a porozprávať sa o tom ale ja si to nechcem pripustiť. Moji "rodičia" sa o mňa starali odmala a ona "moja biologická mama". Už ma z toho bolí hlava. Ako môžem myslieť nad tými blbosťami čo povedal?

Neviem čo mám robiť. No napíšem mu. Zobrala som si mobil a našla správy. Nádych výdych.

Ja: Max chcela by som sa stretnúť. Na našom mieste. O 10. Čakám ťa.

Tak som sa pozrela na hodinky. Bolo 8:30 Tak som si zatiaľ dala sprchu a upravila sa. Narýchlo som si nahádzala veci do kabelky. Pri dverách som si narýchlo dala kabát a čižmi, a išla asi s 20 minútovým náskokom. Ako som išla vybrala som si mobil a slúchadlá a začala počúvať pesničky.

Keď som došla do parku tak tam Max ešte nebol. Sadla som si na lavičku a čakala. A rozmýšľala či už aj mne načisto preplo. Možno ho odhovorím od tých nezmyslov.....

Prišiel presne o 10:00 ako hodinky. Chcela som sa usmiať ale spravila som len nejaký podivný úškrn. Max sa zasmial ale tiež hneď zmenil úsmev v kamenný výraz.

,, Tak o čom sa chceš porozprávať?" spýtal sa.
,, No... čo je ten Malvern.." vybrala som jednu otázku z tisícok.
,,Je to niečo ako svet ale s čarami upírmi a vlkodlakmi."odpovedal mi ale nechápala som.

,, Tak kto sú moji rodičia?" spýtala som sa posmešne.

,, No ako som povedal my dvaja sme súrodenci a naši rodičia sú kráľ a kráľovná vlkodlakov. No nie kráľ a kráľovná, ale iba najvplivnejšia rodina s prezývkou kráľovská." muselo mu už preskočiť.

,, A to znamená že..."

,, To znamená že ty si niečo ako  princezná a ja princ vlkodlakov." po tejto vete som si bola istá že má v sebe niečo.

,, Čo?!?"

,,Vysvetlím ti to."

,, Počúvam" neviem čo z neho vypadne tentokrát...

,, Tak... Malvern je svet pre nadprirodzené bytosti napríklad ako jednorožci, mágovia, upíri, ochrancovia alebo vlkodlaci. V Malverne je svet rozdelený na dve kráľovstvá, na vlkodlačie a upírie. Ostatné bytosti si môžu vybrať kde budú žiť. Ale okrem nadprirodzených bytostí tak sú aj normálne zvieratá ako medvede, líšky alebo veveričky ale sú tam aj normálny ľudia ako na zemi. Každý kto sa narodil vlkodlakovi alebo upírovi je do 16 rokov normálny ako človek, ale od trinácteho roku sa ich vnútro rozhoduje že či je vhodnejší ako človek alebo upír alebo vlkodlak. Čo nieje veľmi pravdepodobné je, že sa zmeníš na niečo inšie ako rodičia."

,, A čo keď sa narodí človeku a upírovi alebo človeku a vlkodlakovi dieťa?" najinteligentnejšia otázka Luna, wow musím si za tlieskať.

,, Tak aj jeho vnútro sa bude rozhodovať či bude upír, vlkodlak alebo normálny človek. Ale aj človek má výhody. V Malverne sú školy pre čarodejníkov, mágov, bojovníko a ďalšie a tieto posty sú všetkými uznávané. A tak sa môže človek rozhodnúť čím chce byť. Ale ak nechce môže zostať normálnym človekom na zemi."

,, A môžem sa dakedy stretnúť s mojou, " biologickou"mamou?" spýtala som sa ironicky.

,, Môžeš ale mala by si si pohovoriť s tvojimi strážcami. Oni môžu zostať na zemi ale môžu sa aj vrátiť do Malverna. Tak si s nimi pohovor. Myslím že by sa mali vrátiť každú chvíľu" nechápala som, väčšinu vecí čo som sa pýtala bolo zo srandy ale on to zobral celkom vážne.

,, Dobre porozprávam sa s nimi." nemám to v pláne, najskôr asi zavolám do blázinca že im ušiel pacient. 

,, Ale musíš to stihnúť do zajtra lebo keď sa kráľovská krv premení, treba ku tomu manší obrat a ak ho nebudeš mať je tu šanca že zomrieš."

,, Aha. Zoberieš ma domou?" dúfam že mu cestou neprepne znova a nebude rozprávať nezmysli.

,, Dobre mám tu motorku odveziem ťa." aspoň niečo, mám celkom zamrznuté a takto by som domou nedošla ani do rána.

Doma som si ľahla na postel a zatiaľ čakala na rodičov. V jeho hlase bolo niečo presvedčivé. Ale nemôžem zájsť za rodičmi a povedať  "ochranci, už viem že niesom vaša dcéra a teraz idem do Malvernu sa trať princeznou." Takto by ich šľak trafil. Na tú predstavu ako sa budú tváriť som ani myslieť nechcela. Čo ak to je len nejaký výstrel a zajtra sa mi bude smiať že som na letela?
Nevedela som čo si mam pomyslieť.