27.KAPITOLA

227 23 0
                                    

O NIEKOĽKO DNÍ
☆Morgana☆
Dnes. Dnes to príde. Rozhodnutie či pomôžem vo vojne alebo nie. Vojna vlkolakov a upírov. Čo mám spraviť? Do pekla! Idem ku zrkadlu. S rozhodnutím sa s ňou porozprávať. No neodpustiť jej že ma ignorovala toľko rokov. Pomaly som odkryla plachtu zo zrkadla. Pozrela som sa na ňu.

Rozprávali sme sa asi hodinu. Konečne som sa rozhodla. Nechcem aby umreli moji ľudia tak sa do vojny zapojíme aj my. 

Ľudia neboli nadšený ale, museli ma poslúchnuť. Teraz som na ceste za nimi. Idem za mojimi "rodičmi".

Kráčam cez námestie rovno do domu. Mám cez seba plášť. Dúfam že ma nikto nezbadá či ešte horšie nespozná. Už som tu. Nádych, výdych. Predomnou boli vojaci či čo sú to. Ako som mohla čakať. Ich kopije mi zabránili vstupu, akoby som ich nezvládla.

Jedným pohybom ruky sa kopije pomocou ohňa začali topiť. Teraz sa na mňa vrhli vo svojej vlčej podobe. Sú mohutný no na mňa nemajú. Omráčila som ich práškovým jedom. Vlkodlaci sa uzdravujú rýchlo tak to nebude problém ani keby som im zlomila nohy či ruky. Vošla som dnu.

Niečo ku mne letí, Ignis. No čo. Obľúbila som si ju a aj ona mňa. No stále niekam odchádza. Idem do haly tam by mali byť. Tak dajak to cítim. Pomaly som išla do haly. Áno sú tam. Zacítili ma. Nič sa nepohlo. Pohnutím rukou som roztvorila obrovské dvere a vošla dnu.

,,Kto si?!" obrátil sa na mňa môj tak zvaný brat. Vyzeral odhodlane no stavím sa že sa mu triasli kolená. Pomaly som si dala dole plášť a usmiala som sa. Poobzerala som sa po prítomných.

Ako vidím je tu viac ľudí ako naposledy. Zas som sa zaškerila. Ako vidím, chcú ma napadnúť. Aby som nezabudla oni si stále myslia že som Lunu zabila a ovládla jej telo. Také naivné. Všetky oči boli stále na mne. No čo. Väčšina mali pohľad aka chcem ťa zabiť, tu a teraz. Také naivné no zlaté. Matka sa  rozplakala, heh každý ju miluje a chce ju a čo ja. No nič.

,,Načo si prišla."

,,Prvý odvážlivec ktorý sa so mnou rozpráva takýmto tónom. Len ti chcem pripomenúť že ja som poloupír." usmiala som sa na ... myslím že Olivera. Kto si má pamätať všetky tie mená.

Hej som poloupír,  označenie kríženca. Chytila som Maxa pod krk a pritlačila ku stene. Všetci zhíkli.

,,Máš šťastie. Dnes som neprišla som zabíjať."Nechala som ho a otočila sa mu chrbtom.

,,No tak čo tu chceš?!"

,,No chcem vám dať ponuku."

Všetci len na mňa zízali. No čo.

,,Akú?" opýtal sa ma tak zvaný otec.

,,Nó...môžem vám pomôcť."

,,To myslíš ako! Zobrala si my dcéru. Zabila toľko ľudí." začala ma obviňovať matka.

,,Nie a nie. Nikoho som nezabila. To si ujasnite a možno pomôžem upírom. No tak si toho vážte."

,,Prečo nám chceš pomôcť."

,,No.. ani ja neviem. Ale môžem to zmeniť ak nechcete."

Otočila som sa.

,,Nie. Len to nie." zastavil ma Oliver.

,,Zlato, tak čo chcete. Máte na výber. Buď alebo."

,,Ale prečo."

,,Hovorím ti že mám vlastné dôvody " povzdychla som si

,,N..no tak dobre" povedal Teo.

,,Koľko máš ľudí?" opýtal sa ma Teo. Asi hlavný organizér.

,,Tak asi 4000." 

,,Čo? No tak to prrrr.... odkial máš toľko ľudí?"

,,To ťa nemusí zaujímať."

Mám aj viac ľudí no nechcem im dať všetkých lebo toto bude krvavý boj. Ľudia sú po smrti a oni si vybrali život medzi mŕtvimi. Neviem prečo ale čo ma je po tom. Má ich nastarosti smrtka moja kamaratka, haha. Títo ľudia by nemali vyjsť na povrch no teraz to potrebujem. 

Dohadovali sme sa o boji keď sem niekto vtrhol.

,,Morgana! Morgana!!"

Bol to Jack. Všetci sa dali do obranného postoja.

,,Hovorila som ti aby si ma nerušil!"

Zavrčala som naňho a on o krok odstúpil.

,,Á..áno." zakoktal a poklonil sa.

,,Čo sa deje." opýtala som sa.

,,Kralovná. Niekto zaútočil. Na vlkolakov."odvetil

,,No tak sa končí plánovanie. Jack, ide sa. A aj vy." pozrela som sa na nich nech idú.

,,Pohnite sa a kde sú zbrane!" 

,,Poď." išla som za Maxom po zbrane.

,,Pekný výber. No ja mám svoje. Zober ich ostatným a ja si idem po svoje."

Išla som za Jackom a vybehli sme von zo skladu. Išli sme naspäť. Josha som poslala nech zoradí vojakov Ja som sa išla prezliecť.

Dávala som si na čas. Chcem vyjsť v polovici alebo neskôr. Nechcem príjsť o veľa ľudí.

Vlčie DievčaWhere stories live. Discover now