31.KAPITOLA

247 19 0
                                    

Pritisol jeho pery na tie moje. Boli sladké ako med no hriešne ako zlo čo vládlo v ňom . No jednoducho skvelé. Neodolala som a spolupracovala. Odtiahol sa.

,,Morgana najem sa a potom si ťa zavolám."

Prikývla som. A išla do svojej izby sa spamätať.

Ľahla som si do postele a snívala. Aké by to bolo keby som sa poddala.

☆MAX☆
Pred tým ako nás Morgana zamkla sa mi hrabala v nohaviciach. No vo vrecku a aj Rebeke asi sa bála že tam budeme niečo mať aj keď neviem čo.

Neviem pochopiť ako nám mohla dať jedlo a potom nás zbičovať. No aspoňže nechala Adelu s Dianou.

,, Ale to nedáva zmysel. Raz nám pomôže a potom nás zbičuje. Čo má toto do pekla znamenať?"

Reval na celú izbu Luke. A musel sa oprieť lebo tie rany štípali ako hevädo. Nejako sme sa spriatelili no nie tak že by sme si skákali po hlave no ale i tak by sme na to nemali energiu. Podišiel som ku nemu nech ho aspoň trochu ukľudním ale hneď ma odohnal. Niečo padlo na zem. Bola to nejaká krabička a pri ňom lístoček. Zdvihol som to a začal čítať. Stálo tam:

Max, viem že mi neveríte no v tej krabičke je masť na tie rany. Verte neverte to je na vás no a nerobím to pre vás ani pre mňa tak sa neradujte.

Keď som si to pozrel tak som otvoril krabičku a v nej naozaj bola masť. No neviem či ju použiť. No veď to môže biť aj lesť. Rebeka si to za ten čas prečítala a dala ten lístok aj ostatným. Pozrela sa na mňa a hneď vedela čo chcem spraviť. Zakývala hlavou na nesúhlas no ja to aj tak musím skúsiť. Trochu som si tej masti dal na prst a natrel si ňou ranu na ruke. Zaštípalo to a ja som musel zaťať zuby. No keď to vyštípalo už som žiadnu bolesť necítil no z tej rany ale výzor tej rany bol stále taký istý ale ani keď som sa jej dotkol tak vôbec nebolela.

Všetci sa natreli ale vedel som že to nikomu nesmieme povedať. A v tedy išli tí poskoci. Išli tadeto a zastali pred väzením kde boli naši rodičia. Všetci sme na nich kričali no oni nás ignorovali a išli dakde.

☆MORGANA☆
No asi som dorozmýšľala a aj doležala lebo ma Evil zavolal.

Keď som išla chodbou tak som počula ako niekto jačí.  V sále kde sa pán... Evil zdržiaval. Bola tam celá parta. Upíri aj Vlkolaci.

,,Pane. Volali ste ma?"

,,Áno moja. Poď sem."

Podišla som ku nemu a on si potľapkal po kolene tak to znamenalo nech si na neho sadnem. No strach tu bol určite ale nechala som ho zmiesť do kúta a s vystreným chrbtom a hlavou hore som si sadla na jeho núkané koleno. Pred nami stáli asi deviati s ich deťmi ktorý určite dostanú šibenicu s tými ostatnými.

,,No miláčik môj. Chytili tých siedmich ktorý chceli ujsť na zem, ako ich potrestáme?"

,,Veď vy ste ten najmúdrejší a mňa by nenapadli také krásne veci ako vás"

A vtisla som mu na peri bozk.

Trochu sa pozastavil ale hneď sa uvedomil.

,,Čo tak im vypichnúť oči?"

,,No tak to by bolo geniálne. No aj mňa teraz niečo napadlo. Vieš čo je najhoršie keď vidia rodičia?"

,,Hmm.." znak aby som pokračovala

,,No rodičia nenávidia keď deti trpia. A ja tu mám pilulku po ktorej budú trpieť ale nezomrú a každý desiaty deň budú mať nepredstaviteľné bolesti no nebudú môcť umrieť."

Všetci sa na mňa pozreli s obavami v očiach a hneď ponúkali svoje oči.

,,No to je výborný nápad."

Usmiala som sa a išla po nich. Naozaj mám taký jed a je hrozný no to nemám z vlastnej skúsenosti a ani by som to nechcela.

Už som ich sem dovliekla a ja už zas sedím pri Evilovi. 

,,Luna máš tu tú pilulku?"

,,Áno pá.... Evil."

Uškrnula som sa a vytiahla kapsičku v ktorej boli tie pilulky.

,,Máš ich dosť?"

Spýtal sa ma no ja som mala len dve a to tiež jedna tabletka rozpolená. Ale to sa nemusí nikto dozvedieť.

,,Mám len dve tak komu ich dáme?"

Spýtala som sa a uprela pohľad na Evila a on sa tváril že premýšľa.

,,Vieš čo zlato, vyber ty. Poznáš ich lepšie."

A teraz mi mozog musel spracovať túto správu. No keby som mala najzraniteľnejšieho tak aby to boli Adela a Diana. No im nechcem ublížiť. Tak to musím dať Rebeke a Roxi. Lebo chodia s vodcami. Sú naučený viesť a tak že čo chcú to dostanú. A viem že ich milujú tak ich nenechajú zomrieť. A nebude to tak podozrilé.

Pozrela som sa na Evila.

,,Už som sa rozhodla. Dostanú ju Rebeka s Roxi alebo Diana s Adelou. Dám im na výber."

Dianu, Adelu, Roxi aj Rebeku nechaj na pokoji ty netvor!

Zakričal Max. Neviem čo to bolo ale akoby ma pichlo pri srdci. To musela biť Luna.

,,Tak ako si vyberáte?"

Spýtal sa Evil

,,Daj tú tabletku nám nech oni netrpia!" Zakričala Rebeka

,,Nech je ako hovoríte. Morgana."

Pomaly som sa postavila a najprv podišla k Roxi a strčila jej tabletku do úst a slodeovala ju až kým ju neprehltla. Potom som podišla k Rebeke a aj jej strčila do hrdla tabletku. 

Začalo to pôsobiť. Ja som odstúpila lebo sa všetci ku nim nahrnuli aby sa pozreli. Ak keď mali zviazané ruky aj nohy. Všetci tam na mňa kričali ale ja som nedávala pozor. Po chvíli už obe začali revať a kričať. Asi si neuvedomili že to myslím vážne.

Keď sa zadychčane postavili všetci vrhli na mňa pohľad ala ja ťa zabijem! Ja som sa na nich pozrela nevinnými očami.

,,Morgana môžeš ich už zobrať do cely." No a potom príď.

Tú poslednú vetu mi poslal telepaticky. Ja som sa nad ňou len pousmiala. Reťazami tom im omotala ruky a už som ich ťahala do cely. Celú cestu otravovali tým: prečo si to spravila, čo si tým chcela dosiahnúť? Alebo ja ťa zabijem. No ja som to radšej prepočula lebo by som sa neudržala. Dala som ich do cely. Rodičov pravdepodobne premiestnili. Tak som všetkých dala do jednej cely. Ušetrím miesto.

Keď som bola hotová išla som späť.

,,Evil..."

,,Tak tu si zlato."

Začal ma bozkávať. Nie nežne ale vášnivo a dravo. Toto bolo niečo nové. 

Zdvihol ma ako nevestu a išli sme niekde. Stále sme sa bozkávali aj po ceste. Tu som ešte nebola musí tu biť jeho izba. Viem k čomu to sleduje. Sadla som si na neho obkročmo a už to išlo samé. Bozky a vyzliekanie sa...



Vlčie DievčaWhere stories live. Discover now