Vlčie Dievča

10.KAPITOLA

Ráno som vstala dosť neskoro. Musím sa rýchlo obliecť. Dnes máme mať súťaže ktoré by sa mali uskutočňovať každú nedeľu aby sme si otestovali pokroky.

Rýchlo som do seba napchala palacinky, lebo už všetci boli pravdepodobne vonka. Dnes máme súťaž v týmových hrách. Ignite ma už súrila a tak som už utekala von. Všetci sa nachádzali na tenisovom ihrisku.

"No konečne prišla" trochu som spomalila lebo nikto neotvoril ústa. Počula som to asi len v mojej hlave.

"Pohni Luna, nemáme na teba celý deň." Povedal Max

To už bolo naozaj. Tak som radšej pohla.

"Prepáčte zaspala som."
"Dobre môžeme začať." pozrela som sa vďačne na Thea lebo ma zachránil pred prednáškou.

Ťahali sme si lístočky. Ja som bola s.... Oliverom. A Max s Theom.

Zobrali sme si svoje rakety a išli na svoju stranu. Hrali sme super. Aquarius nemal čo počítať lebo skoro vôbec nepadali loptičky. Ja som bola vpredu a Oliver vzadu. Na druhej strane Theo bol vpredu a Max vzadu. Všetci sme vedeli hrať tak bolo ťažké dať aj ten jeden bod.

Nakoniec Oliver dal jeden poriadny odpal a vyhrali sme! Teraz som sa tešila ale nie na dlho. Druhá úloha bola šermiarstvo.

Došli sme tam a začali sme tak, že komu sa na telu objavý viac červených bodov prehráva. Obliekli sme sa a začali.

,,Nechám ju vyhrať? Alebo nie. Tak ju necham vyhrať." To som počula a hlas bol Oliverov.

Naozaj ma nechal ľahko vyhrať, veď je z nás najlepší! Musím si ísť do izby niečo overiť.

Rýchlo som bežala a Ignite šla za mnou a pýtala sa čo sa deje. V izbe som vytiahla knihu o vlkodlakoch a upíroch. Našla som si čítanie myšlienok. Bolo to tam.

Čítanie myšlienok je schopnosť, ktorú majú len upíri. Čítanie sa prejavje keď v hlave sa vám ozve hlas niekoho kto je nablízku. Ale on alebo ona môžu zabrániť čítaniu myšlienok. Môže to dokázať keď všetku silu presmerujú a obrnia svoje myšlienky. A ten kto vie čítať myšlienky tak môže aj zhypnotyzovať ľudí.

To je zvláštne. Tam bolo napísane že schopnosť čítania myšlienok môžu mať len upíri. Chcela by som to niekomu povedať. Asi to poviem všetkým pri obede ale čo to môže byť? .

Na obed som urobila mäso so zemiakmi. Sadli sme si a ja som začala.

,, Chalani viete. Ja...."prestala som rozprávať lebo som mala pochybnosti.
,, No tak to vyklop Luna." povedal Max.
,, Dobre, je to tak, že viem sa rozprávať so zvieratami, viem aké má ten druhý pocity keď sa mu pozriem do očí a najnovšie čítať myšlienky."

Všetci len čumeli.

,, Zas máte kino? A ináč Oliver, nabudúce ma nenechávaj vyhrávať."

Umyla som svoj tanier a išla do izby viac si prečítať o tých schopnostiach.

Na večeru som nešla. Nebola som hladná. Do večera som bola v knižnici a v noci sa mi nechcelo spať tak som sa išla prebehnúť. Išla som ani neviem kam. Ignite si už išla ľahnúť a tak som bola sama.

Došla som až ku útesu. Bolo tam krásne no zrazu za mnou niekto bol.

"Neboj, som to ja, Oliver."

Sadla som si naspäť a pozerala sa na les.

"Čo povieš keby sme tu prespali?"

Navrhol Oliver. Ja som prikývla lebo už som bola poriadne unavená.