19.KAPITOLA

387 28 1
                                    

Ráno som sa zobudila na to, že nikto vedľa mňa neleží. Pomaly som sa natiahla a v tom som započula prúd vody. Jack určite išiel do sprchy. Pomaly si zaborím nohy do malého koberčeka vedľa posele a vstanem. Idem cestou do kuchyne a vtedy niečo cinkne. Najprv sa pozriem na môj mobil ale ten sa nerozosvietil no  Jackov mobil je rozsvietený. Keď zbystrím zrak tak uvidím na displeji meno... meno..... "láska Renátka" mne sa skoro podlomili nohy ale horko-ťažko  sa zdržím...musím...musím sa pozriet kto a čo mu píše.

Podídem ku mobilu a zoberem ho do rúk. Musím sa ale sakra držať aby som ho nerozbila a nevtrhla sa do kúpelne a neroztrhala ho na malé kúsky.

Zapnem ho podľa toho ako som videla včera v reštike keď ho odomykal. Pozriem kontakty a tam má v zozname asi desať dievčat pod menom láska a po ňom meno. Pomaly otváram správy čo má s každou a tam samé láskyplné vyznania! Teraz som sa naštvala a to poriadne! Rýchlo sa oblečiem zoberem veci a vtedy sa otvoria dvere od kúpelne a vyjde z nej Jack s uterákom okolo pásu. Ja sa rozpálim a jednu mu vrazím a ku tomu dodám: "d*bil! Je koniec!" Vyberiem z tašky ten náhrdelník a hodím ho o neho. On sa len nechápavo na mňa pozerá a ja odkráčam von celá červená. Bežím ku ceste a zastavím si taxík, nasadnem a nadiktujem adresu. Šťastie že som sa s ním nevyspala.

Ako vidím taxikár sa ma bojí a mne sa to páči. Ten jeho ustráchaný výraz. Mám takú chuť sa zahryznúť niekomu do krku! Hociomu

Keď sme skoro pri lese, zmením názor a poviem nech mi zastaví. Dám mu obrovské prepitné a začnem utekať na čistinu ktorá je v lese.

Konečne som tu. Premením sa späť a začnem ničiť všetko okolo. Stromy, kvety, kríky, trávu, hlinu no všetko čo mi príde pod ruku. Zvalím niekoľko stromov. Ani som si nevšimla ako za mnou stoja traja vlci. Vrhla som sa na nich s cieľom roztrhať ich na kúsky. Tak veľmi túžim o niekoho roztrhať! Vtedy sa všetci na mňa vrhli. Jeden vlk mi chytil ruku ale udrela som ho lakťom. Bojovali sme dlho bez výťaza. Rýchlo som sa premenila na vlčiu podobu. Keď som sa pozrela kde stáli, vlci tam neboli. Som v strehu ale v tom z 2 strán vyskočili 2 vlci a chytili ma za laby. Tretí podišiel ku mne už v človečej podobe a povedal ,,prepáč"  niečo mi pichol striekačkou čo spôsobilo že som omdlela.

Keď som sa zobudila ležala som na posteli a vedľa mňa sedela asi liečiteľka, moju ruku mala vyloženú na vankúšiku a dvoma prstami mi asi kontrolovala tep. Potom len kývla hlavou a všetci sa ku mne rozbehli. Pýtali sa ma všelijaké otázky ale ja som ich nevnímala. Pozerala som sa okolo seba ako omámená a pomaly si spomínala čo sa stalo. Pocítila som ako si ku mne niekto sadol. Je to Max. Rori sa rozprávala s tou liečiteľkou a vyzerala byť pokojná.

Mne do očí nabehli slzy keď som si spomenula čo Jack spravil. Už mi to je jedno, hovorila som si. Rozplakalo ma to ešte viac  v tom sa okolo mňa obmotali niečie ruky, Max. Nič nehovoril len ostatným  naznačil nech  odídu. Ja som len plakala a plakala.

Keď mi došli slzy, tak som za zdvihla a pozrela vďačne na Maxa.

,,Ďakujem"

Šepotom som poďakovala

,,No tak mi teraz môžeš povedať čo sa stalo"

Usmial sa a ja som mu to všetko povedala ale najprv mi musel sľúbiť že za ním nepôjde.

Keď som dorozprávala bol nazúrený ale nešiel nikam. Objal ma a ostali sme v objatí kým som nezaspala.



,,Nie!" Vykríkla som a kŕčovito sa posadila.  Keď mi všetko došlo tak sa mi chcelo plakať ale zhlboka som sa nadýchla a odohnala zlý pocit.

Pomalým krokom som sa dostala do kúpelne a do sprchy. Vyzliekla som sa a vstúpila pod vlažnú vodu a pomaly ju ochladzovala až bola úplne studená.

Keď som sa konečne dokúpala, vyliezla som zo sprchy a obliekla sa do predpripraveného oblečenia. Keď som vyšla na chodbu cítila som palacinky. Pomaly som zišla po schodoch. Keď som vošla do kuchyne, jednohlasne sa ozvalo,,Ahoj" a ja som tiež odzdravila. Sadla som si medzi Rori a Lauru. Pri jedle som sa dozvedela že som bola mimo 3 dni. Tak to znamená že už o 4 dni sú Vianoce. A na Vianoce ideme ku našim na ples ale o tom asi až neskôr. U našich budeme až do 30. Decembra a tak by som mohla začať baliť.

Po raňajkách som si v obývačke pustila telku. Samé hlúposti. Vtom mi niekto chytí rameno. Rýchlo sa otočím a vytočím mu ruku. Keď zbadám že je to Max tak ho pustím.

,, Silu máš aj za dvoch"

Ja som sa len zasmiala. Potom sme sa bavili o všetkom čo nás napadlo.

"Luná!?"

Niekto na mňa zakričal. Boli to Rori s Laurou. Zatiahli ma do Roriinej izby kde sme si sadli na jej posteľ.

,, Chceli sme sa ťa spýtať či zajtra nejdeš s nami do obchodov kúpiť darčeky"

,, Nooo.....Ešte nemám darčeky, no tak dobre, bude aspoň zábava" odpovedala som.

Potom sme sa začali dohadovať čo kúpime a čo si oblečieme, popravde som skoro zabudla na vianoce.  Naši usporiadajú každoročný ples a keďže som na ňom ešte nikdy nebola tak mi Max aspoň opísal tie predošlé, podľa jeho slov  tam bude stromček a  každý donesie darčeky a v noci si ich rozdáme medzi sebou. Na ten ples prijdú samé významné rodiny, alebo rodiny v ktorých bol alebo je element. pozvánky boli už všetky rozoslané pretože na ples sa bez pozvánky nikto nedostane, preto sme dostali aj my s Maxom, Rori, Lunou, Alexom a Erikom dostali oficiálne pozvánky. Len nechápem prečo mama povedala že elementy musia mať vlastný odvoz a Rori Luna, Alex a Erik majusia ísť inším autom. Ale je to už jedno, už je všetko dohodnuté a vybavené.

Dnes varím ja lebo na obed si asi nikto nespomenie a ja som už dosť dlho nevarila nič, takže im to aspoň takto vynahradím.

Konečne som všetko dorobila. Ani zavolať ich netrebalo všetci boli dole a slintali nad ešte nedovareným obedom. Aspoň že mi pomohli baby. Ináč by mi asi všetko prihorelo a chalani by ani na tanier nečakali a brali by si rovno z hrnca.

Večer bol ako každý iný. Niekto navaril, pozreli sme si telku a po telke som si v izbe čítala a potom som zaspala. Starý dobrý stereotyp.

Vlčie DievčaWhere stories live. Discover now