Vlčie Dievča

21.KAPITOLA

Hmmmmmm......Je  desať hodín ráno. Radšej už vstanem....Zatiaľ si oblečiem čierne tričko a legíny. Prezlečiem sa do šiat až večer a vlasy si urobíme navzájom s dievčatami. Som trochu nervózna ale asi je to tým že som na žiadnom plese nebola. Sprchujem sa studenou vodou lebo mi to väčšinou pomáha na nervy a je to tak aj v tomto prípade. Keď som vyšla zo sprchy, tak som už necítila nervozitu.

Keď som zišla dole, všetci už sedeli pri raňajkách a o niečom sa rozprávali. Prisadla som si a predomnou sa objavili tradičné anglické raňajky. Mňamm....

Po raňajkách sme vliezli do mojej izby a s dievčatami sme sa dohadovali o účesoch.  A ako inak musíme pomôcť aj chalanom s prípravou.

Na obed sme si dali špagety a začali prípravy nooo.....lepšie povedané zhony. Všetko bolo všade. Ja som chalanom ešte trochu vyžehlila obleky lebo mi ich prišlo ľúto keď sa tam tak trápili pri žehličke. A ako som dožehlila tak som sama nestíhala. Rýchlo som vybehla do mojej izby, lebo sa tam už Laura a Rori prezliekali. Je už 12 hod. tak si radšej švihnem. Ako som povedala Laura má prekrásne modré šaty a Žofia má super ružové šaty. Ja som si dala moje červené šaty. Najprv sme začali so Roriinim účesom. Keď sme konečne skončili s vlasmy a urobili si make-up išli, sme sa pozrieť ako sú na tom chalani. všetci boli v Maxovej izbe a snažili si zaviazať kravaty ale dajako to nešlo, iba Teo mal úhľadne zaviazanú kravatu a pomáhal so zavezovaním Erikovi.  Max s Oliverom stáli iba v boxerkách a Alex iba v nohaviciach. Až teraz si všimli že sa na nich rehoceme.  Pomaly sme vošli dnu a pomohli Teovi zo zaväzovaním kravát a zatiaľ si Max s Oliverom vytiahli na seba nohavice a Alex si obliekol košeľu. Už je 4:45 tak si radšej švihnime. S dievčatami sme vytiahli kožušiny a nahádzali do tašky všetky potrebné veci.  Ježiši-mária skoro som zabudla! "Roriii Lauráá!"  

 "áno Luna?" pribehli a jednohlasne sa spýtali "skoro sme zabudli na šperky a doplnky!" rýchlo sme vybehli do svojich izieb. Ja som sa hrabala v náhrdelníkoch, náušniciach a náramkoch kým som to konečne našla.  Bola to sada. Náhrdelník, náušnice a aj náramok bol z bieleho zlata a zdobili ich malé kamienky krásnych červených rubínov. Aj Rori s Laurou majú podobné len Laura má s modrím tyrkisom a Žofia s ružovým. Pred domom bolo počuť trúbenie nepokojného šoféra. Rýchlo som si všetko popripínala a zišla dole. Hodila som na seba kožušinu, zobrala si tašku a rýchlo sa obula. Laura so Žofiou už boli vonka a ja som musela všetko pozhasínať a zamknúť.

Rýchlo som vybehla von a nasadla do druhej limuzíny. Limuzína čo viezla Lauru, Rori, Alexa a Erika išla pred nami. Limuzína bola priestranná a zvnútra béžová. Ja som sa pozerala cez okno na cestu. Už sme tam skoro boli.

Keď sme dorazili, najprv vystúpila prvá limuzína a keď povystupovali a až sem bolo počuť ako ich ohlasujú. V tom sa limuzína pohla a zastala pred obrovské schody. Ja som vystúpila ako posledná aby som si nezašpinila šaty. Pomaly sme išli po schodoch a automaticky sa pred nami otvorili obrovské dvere a ohlásili nás. pomaly sme bok po boku schádzali zo schodov do haly kde bolo už veľa ľudí a aj detí v oblekoch a šatôčkach.  Pomaly sme zišli dole a všetci na nás pozerali. Darčeky sme nechali v aute a šofér sa o nich postará, no aspoň to tak povedal. Keď sme boli už v sále, tak sa všetci vrátili ku svojim rozhovorom.

V tom prišiel čašník a dal nám šampanské a pridali sa k nám aj rodičia. Začali nás,  väčšinou mňa, Olivera a Tea zoznamovať s rôznymi ľuďmi. Keď nás ako tak zoznámili tak sme sa začali rozprávať iba medzi sebou. No... to oni sa rozprávali a ja som skôr čušala a počúvala.

Mama sa začala vypytovať a zaujímať sa o náš ľúbostný život a presne v tedy začal moderátor: ,,Vážený páni, vážené dámy a deti. Som poctený že sa môžem podujať ....." a ďalej dom ho už nevnímala. Iba som započula, že sa tu bude tancovať a dajaké iné blbosti. A potom som započula: " A tak teraz poprosím rodinu Lópezovcov a elementy aby zahájili ples začiatočným tancom." Všetci začali tlieskať a pozerať sa na nás. V tom prišiel predomňa nejaký chalan ktorý je asi takisto starý ako ja a uklonil sa "Môžem vás požiadať o tanec?" Chytil mi dlaň a pobozkal ju na chrbte ruky. Ja som sa zachichotala a kývla na súhlas. Všetci sme si našli partnerov: Rori tancovala s Marekom, Laura asi s Adamom s ktorým ma zoznámil Max, Max tancuje s Katharine, ďalej Oliver tancuje s nejakou blondínou a myslím že sa volá Anabela a jej otec vlastní najväčšiu banku v okolí, Teo si našiel Eldoru dcéru technika a techničky a rodičia tancovali spolu. Vtom som si uvedomila že ja sama neviem s kým tancujem. V tom som sa opýtala: ehmmmm... ešte neviem ako sa voláš." nasadila som si menší úsmev.

"Aha prepáč zabudol som sa predstaviť volám sa Lucas.... Lucas Harris, môj otec je obchodník a  šéf firmy na výrobu čaja." Hovoril to tak hrdo. Celý parket bol už čiastočne zaplnený tanečníkmi.            

Tancovala som niekoľkokrát zasebou až ma bolia nohy. Radšej si sadnem. O chvíľu sa bude podávať večera. Stoly boli zaradené tak, že každý sedí so svojou rodinou.

Predjedlo bola kuracia polievka, hlavné jedlo bolo vyprážané kurča, medzi hlavným jedlom a dezertom nám dali šalát a ako dezert nám dali na výber. Buď si dáme palacinky alebo zmrzku. Ako ja len milujem jedlo.

Ja som plná. Takto som sa nenajedla ani nepamätám. Po jedle sa zase tancovalo. Zas ma viacerý požiadali o tanec tak som radšej neodmietla aby si o mne nemysleli že som neslušná alebo nafúkaná princeznička. Už sa teším ako sa večer vyzlečiem a uvidím moje opuchnuté nohy.

No konečne je večer! O chvíľu ideme domov a ja sa už teším ako si ľahnem do vane a budem relaxovať. 

Po 3 tancoch sme sa rozlúčili s rodinami každý so svojou rodinou a potom sme nasadli do limuzíny a už sme konečne išli domov.

Mne to pripadá akoby som sedela v tej limuzíne večnosť ale trvalo to len pol hodiny. Doma som sa už konečne vyzliekla a napustila si vaňu.

Kooonečneeee. Konečne som vo vani a môžem si oddýchnuť. Budem vo vode dovtedy kým sa neochladí lebo aj keby sem hodili bomby nie som ochotná sa postaviť

Voda je už studená tak sa radšej usuším a pôjdem spať.

Naozaj som po tomto dni unavená hneď ako som si ľahla som zaspala a myslím že by ma nezobudilo ani keby pri mne vybuchol atentátnik.