4. KAPITOLA

944 62 2
                                    

Ráno som vstala asi tak hodinu pred raňajkami. Dala som si rýchlu sprchu, vysušila si vlasy,vyčistila zuby a ľahko nalíčila. Zo skrine som si vybrala rifle,  volné tričko a tenisky. Takto som zišla do jedálne ale to by som nebola ja keby som sa tak trochu nestratila. Po chodbe som chodila zmetená a hľadala nejaké záchytné body podľa ktorých by som sa mohla orientovať.

Po chvíľke som počula kroky. Boli to kroky dievčaťa. Dovtípila som sa že je to buď moja sestra alebo niekto kto tu pracuje. Mala blond vlasy ako otec. A bola odo mňa asi mladšia o rok či dva. Mala na sebe modré tričko, čierne legíny a čierne tenisky.

Prišla ku mne a opýtala či niečo hľadám . Tak som jej podala ruku a povedala ,,Ahoj, ja som Luna" neviem ako som to dokázala s tými trasúcimi rukami a určite som vyznela strašne zmätene. ,,Ja som Laura tvoja najmladšia sestra a ako vidím tak si sa tu stratila, " vyzerala milo ,,No, tak trochu" priznala som ,,Tak pôjdeme spolu" navrhla a ja som kývla hlavou na znak súhlasu.

Pomaly sme išli do jedálne a ja som sa snažila zapamätať si cestu. Tam už všetci čakali len na nás. Ospravedlnili sme sa, ale po chvíľke sa každý venoval svojim raňajkám.

Po jedle ma mama predstavila s mojími súrodencami. Najstarší je Max a ten mal na sebe červenú košeľu,  rifle a botasky. Druhá najstaršia som bola ja. Tretí bol Alex, blond vlasy, modrú košeľu, rifle a taktiež botasky. Štvrtá bola Rori, červené vlasy a mala pekné ružové šaty po kolená a pod nimi čierne legíny a na nohách mala ružové lodičky, piaty bol Eric, taktiež upravený ako ostatný a Laura je najmladšia. Hneď sme si padli, čiastočne sme sa spoznávali a čiastočne bavili. Mama povedala, že máme ísť na nákup aby som si mala čo obliecť a že sa máme vrátiť pred dvanástou. Dala mi kreditku a išli sme. Tá kreditná karta ma ťažila vo vrecku, stále som nevedela uveriť že moji rodičia nie sú moji rodičia. Šiesti sme sa natlačili do auta a išli do nákupného centra.

Keď sme vyšli, hneď som mala čím zaplniť šatník. V centre sme sa zabávali a smiali ako blázni. Bolo super a každý si niečo kúpil. Ja som si kúpila plno oblečenia a topánok. Bolo to super. Nikdy som nebola šťastná ako teraz. Cítila som sa uvoľnene a mala som pocit akoby som týchto ľudí ktorých poznám sotva niekoľko hodín  tak poznám môj celý život.

Domou sme dorazili na pól dvanástu, mali sme pol hodinu na pripravenie. Všetci sme sa už v centre dohodli, čo si dáme na seba. Chlapci košele a rifle. Max červenú košeľu, Alex sivú a Erik modrú. A my dievčatá šaty. Ja som si dala modro biele šaty a Laura aj Žofia tiež podobné ale Laura mala ružové a Rori fialové.

Bol to večierok vo večerných šatách, a o deviatej bude premena a tej som sa najviac bála, Max mal tiež premenu takže dvaja na jeden deň čo bolo dosť neobvyklé, ale privítanie bolo super. Bolo to v dome, kam prišli asi všetci z mesta. Ja som bola pri pódiu. Na začiatku ma mama predstavila a hodila do davu, aby som sa bavila s ľuďmi ktorých nepoznám. S rodičmi som mala zatiaľ dosť divný vzťah pretože sme si boli v podstate neznámy ale bolo vidno že sa snažia.

Nasledoval super ples, boli tam deti,  dospelí a aj starší a všetci sa zabávali. Bolo to super. Nikdy som popravde nebola na plese.

Večer nastal veľmi rýchlo. O deviatej sme išli na čistinku za domom. Všetci sa rozostúpili ale Max a ja sme mali stáť na kopci. Presne o deviatej sa začal obrad. Pred nás sa postavil niekto ako kňaz a začal odriekať nejaké zaklínadlo ktorému som nerozumela. Po chvíli nad naše hlavy udrel blesk a premenili sme sa. Ja som pri tom mala zatvorené oči ale cítila som ako sa premieňam, keď som ich otvorila videla som laby. Som vlkodlak!. A aj Max sa zmenil na obrovského vlkodlaka. Ale po chvíli som uvidela snežienky a môj kožuch sa z ničoho nič zmenil na biely. Každý sa na mňa pozeral s pootvorenými ústami. Vôbec som nevedela čo sa deje. Silou vôle som sa premenila späť a hodila sa Maxovi do náručia. On ma rýchlo odviedol do vnútra a celá rodina nás nasledovala.

Celý večierok som preskočila a iba otec ostal aby upokojil ostatných. Doma to nám, presnejšie mne, mama vysvetlila. Je to tak, že som veľmi vzácny druh menom Animág, ktorý vie meniť farbu kožucha a môže splinúť ako chameleón, taktiež mi povedala, že o týždeň si vyberajú živly nástupcov. Vysvetlila mi, že vlci-živly, ktorý boli doteraz zomreli a živly si hľadajú nástupcu. Sú 4 živly, ohňa, vody, vzduchu a zeme, máme tam všetci ísť slávnostne oblečený a ako "kráľovská rodina" privítať nástupcov živlov, ktorý budú mať na práci skoro všetko okolo územia vlkolakov. Chcela som sa spýtať ako zomreli ale radšej som ostala ticho.

Bol už večer a tak sme išli každý do svojej izby. 

Ráno som vstala už o pól siedmej. V tieto dni vstávam pomerne skoro, osprchovala som sa, umyla zuby a obliekla nové šaty. Ku nim som si obula balerínky a išla na raňajky. Tentoraz som sa už vedela zorientovať. V kuchyni sedel Max a tak som si sadla ku nemu a pozrela na wafle na mojom taniery. ,,chutí?" spýtal sa ma keď som si odhryzla z jednej. S plnými ústami som odpovedala,, hej" potom sme sa rozprávali čo sa udialo za dni čo sme sa spoznali a aj o tom čo sa udialo predtým. Bolo toho dosť veľa.

Keď sme dojedli, išli sme sa poprechádzať. Max ma zobral na lúku. Bolo krásne slnečno a tak sme po lúke pobehovali ako blázni, až som do niekoho nenarazila. Bol to chlapec v mojom veku mal hnedé vlasy a prekrásne orieškové oči. Na chvíľu som sa nevedela pohnúť a tak som stála asi len 5 centimetrov od toho pekného chalana.

,,Ale čo, malé deti sa tu hrajú na lietadlá." Toto ma vtiahlo späť do reality. Na pohľad vyzeral úžasne ale správal sa ako nejaký kráľ a to my sme boli kráľovského pôvodu. ,,Čo chceš Oliver?!" Max dosť zúril. ,,Haha,Maxko neznervózňuj sa, už tak vyzeráš ako dieťa."Max sa nazúril a chcel naňho vyštartovať ale som ho chytila za rameno a držala. ,,Nedrž ma Luna, pusť ma!" ale ja som ho držala tak silno ako to len išlo, no on sa mi vyšmykol a premenil na obrovského hnedého vlka. Aj Oliver sa premenil na čierneho vlka a pustili sa do seba. Ja som sa pozerala a nevydržala som to aj keď mi mama hovorila že sa nemám premieňať iba tak ale ja som sa premenila na čierneho vlka a vrhla sa na nich a pokúsila ich odtrhnúť od seba. Obidvaja boli zadychčaný ale čierny vlk sa na mňa len pozeral ako na zjavenie. Ja som len na neho zavrčala a on sa otočil a všetci sa premenili späť. ,,Wau, ty si Animág!" Oliver na mňa zase pozeral ako na zjavenie a odvrkla som mu "Som a čo? čo ťa je do toho?" on len odvrátil zrak a pozrel sa na Maxa vražedným pohľadom. Max sa len uškŕňal.,,Max sa skrýva za mladšiu sestričku" povedal posmešným tónom. ,,Ja sa za nikoho neskrývam!" odvetil Max namosúrene "Ale, ale ty sa nevieš udržať na uzde ako tvoja sestrička." povedal posmešne, premenil sa a odišiel. "Prečo si ma nenechala roztrhať ho?" stále sa pozeral na miesto kde pred chvíľou stál, "Prečo si ho chcel roztrhať? Veď on ťa len provokoval." snažila som sa mu dohovoriť. "Dobre, to je jedno, poďme domou Luna."

Vlčie DievčaWhere stories live. Discover now