Vlčie Dievča

8.KAPITOLA

Dnes som mala na stoličke dalšie športové oblečenie. Ale nie... už zo včerajška ma hrozne bolia nohy. No obliekla som sa a išla robiť lievance. Najprv zišli zvieratká a pustili sa do jedenia, jasom už jedla a rozmýšlala ako im to povedať. Zišiel Theo po ňom Oliver a Max.
,, Oliver, Max chcem s vami hovoriť"
,, Čo zase?" povedali naraz a pozreli sa na seba.
,, Kľud, kľud."
Ja som išla umyť svoj tanier.
"V hale, neni to nič hrozné"

Ja som išla do haly sadla si a čakala kým dojedia. Prišli.
,, Tak čo chceš?" povedal Max
,, Ako sa správaš k dáme?"
,, Čo je ťa do toho Oliver! Je to moja sestra!"

Zúrili a vrčali po sebe.

,, Zastavte!!! To sa hádate len kôli svojim ex?"

Obydvaja sa na mňa len pozreli. Boli zmätený a naštvaný. Ako to viem? Nevadí to budem riešiť po tom.
,, Vy dvaja sa hádate kôli dajakým blbím dievčatám kým by sme sa mali zameriavať na to aby sme sa zdokonalili a mohli ochrániť vlkov od upírov.

Oni len s prekvapením na mňa pozerali. Tak ak si to nevyhovoríte budete zamknutý. Zamkla som dvere. Z haly sa nikam nedostanú. Nieje tam voda ani jedlo a hlavné je že tam neni záchod. Keďže pred chvíľou vypili dakoľko pohárov džúsu.

Ja som zatiaľ počúvala za dverami. Najprv sa hádali a potom povedali svoje pohľady na vec a nakoniec keď sa udobrili, ja som odomkla.

,, To ste si nemohli vyrosprávať skôr?"

Zasmiala som sa a uškrnula. Oni sa len zasmiali.

V telocvični som si išla zabehať na bežiaci pás a Theo bol zvedaví a tak všetko som mu povedala.

Ďalej sme skoro celý deň cvičili bez nejakej veľkej hádky.

Na večeri sme sa dohodli že další týždeň bude Theo robiť raňajky, ja obed, Oliver večeru a Max nakúpy.

Mazlíci povedali, že odteraz budeme trénovať aj šermiarstvo ale máme zatiaľ 3 dni voľno. Konečne! Sme tu sotva niekoľko dní ale som unavená ako vôl. Theo navrhol aby sme pozvali rodinu a priateľov sa pozrieť a keďže mazlíčkovia nenamietali, tak sme si dohodli aby prišli.

Ráno som musela skoro vstať a ísť na nákupy pre ľudí čo prijdu. Vstala som obliekla sa a trochu nalíčila, obula a išla na raňajky. Pri jedení som písala zoznam. Bol veľmi dlhý, veľmi. Išli sme mojim autom lebo má najväčší kufor zo všetkých.

Išli sme všetci spolu a každému som dala časť vecí aby kúpili. V obchode sa mi každý zdravil a ja som len odzdravovala a usmievala sa aj keď som nikoho nepoznala.

Po nakupovaní sme všetko dali do kufra a už sme išli domou. Pokúpili sme aj hlúposi i oblečenie, veď prečo nie, boli sme na nákupoch.

Doma sme to rýchlo povybaľovali a začali všetci variť. Uvarili sme polievku, vyprážaný syr, vyprážanú rybu a puding, nech tu nikto nezomrie od hladu.

Zazvonil zvonček pri dverách a tak som išla otvoriť. Neboli to moji rodičia.

,, Dobrý deň, my sme rodičia Olivera" predstavila sa mi a ja som ju pustila dnu.

,,Ja som Luna López." usmiala som sa a pustila ich dnu.

Chvíľu na to už znova zazvonili a išiel otvoriť Max. Boli to naši. Po nich prišla Theova rodina. Nám prišli rodičia, Laura, Rori, Alex a Erik. Oliver tu mal rodičov a dve sestry a Theo tu mal len rodičov, asi jedináčik.
Dozvedela som sa že Oliverove sestry sa volali Kristína a Natália.

Keď sme sa najedli ja som umývala riad s Oliverom a Max s Theom išli poukazovať vilu. Pri umývaní som si poriadne obzrela Olivera. Mal vypracované telo. Vyzeral super, no keď sa na mňa pozrel rýchlo som odvrátila zrak. Aj on si ma premeriaval. Cítila som to.

Keď sme konečne doumývali sadli sme si do haly a rozprávali sa, neskôr sa pridali aj ostatný. Rodičia sa len vypytovali ako sa máme, ako upratujeme a také veci.

Rozprávali sme sa až do noci a až veľmi neskoro odišli všetci hostia.

Ráno som sa zobudila už o 5:00. Rozhodla som sa ísť si trochu zabehať.  Zobrala som si mobil so slúchatkami a išla von. Trochu som sa rozcvičila a išla si zabehať okolo domu. Behala som dobré 2 hodiny no nebola som vôbec spotená. Od kedy som vlkolak tak sa skoro vôbec nepotím.

Rovno som išla na raňajky.

"Šípová Ruženka sa zobudila?" povedal posmešne Oliver.
"Aká šípová ruženka? Bola som si zabehať, ja som aspoň cvičila"

Dojedla som a išla si trochu do izby čítať. Čítala som knihy v ktorých som sa  dozvedela veci o Malverne, animágoch, vlkolakoch, upíroch a takých vecí. Dosť ma to začalo baviť.

Na dnes sme sa dohodli s Laurou a Rori, že pôjdeme na nákupy a trochu sa zabaviť.

Nakupovali sme až do večera keď sme už viac nemali sily behať po obchodoch. A na koniec sme skončili v bare. Ony už mali 16 takže už mohli piť, no to som nevedela až kým som na nich skoro nevyletela a Laura mi to musela povedať.....ďalej sme len pili a tancovali a ďalej pili, ani neviem ako ale bavila som sa a už na mňa netlačila spomienka šikanovania z minulej školy. Konečne som niekam zapadala.

Ráno keď som vstala, bola som na posteli. Bola som celá nahá a vedľa mňa spal nejaký chalan. Pozrela som sa mu do tváre. Nepoznala som ho tak som skríkla.

Zobudil sa.

,,Čo sa  deje?"
,,Ty si kto? A ako som sa dostala sem?"
,,Ja si pamätám len to že som šiel do baru s kamošmi."

Musím priznať že vyzerá super ale o tomto by som nemala teraz myslieť. Rýchlo som zobrala svoje šaty a obliekla sa.

,,Dáš mi na seba aspoň číslo?" prekrásne sa usmial.

Len som sa usmiala a súhlasila. No, čo. Je zlatý. Vymenili sme si telefónne čísla a dohodli za že sa stretneme ešte dnes poobede v parku. Domou som išla mojim autom ale nevedela som sa veľmi sústrediť, teraz keď ma všetci poznajú a zistili by že som sa len tak s nikým vyspala, tak by ma asi roztrhali zaživa.

Ako som došla domou, tak na mňa čakal Maxov výsluch.

"Luna kde si bola cez noc?"
"Bola som v klube a čo ťa to zaujíma?"
"Som tvoj brat tak ma to zaujíma"
"Som dospelá a ty si odo mňa starší iba o niekoľko minút, tak zo seba nerob otca." vyletela som naňho aj keď som to nemal v pláne.

Na obed som išla do parku kde už na mňa čakal "ten neznámy"

,, Ahoj"pozdravil ma a usmial sa
,, Čau"
,,Tak čo budeme robiť?" spýtala som sa.
,,Čo povieš ak pôjdeme do reštaurácie?"navrhol.
"Dobre."

V reštaurácii sme sa rozprávali o nás dvoch. Dozvedela som sa že sa volá Eduard Garrison, má 19 a má rád športy, tiež som mu porozprávala o sebe až kým nám nedoniesli jedlo.

Z reštaurácie sme zašli rovno do kina kde sme si pozreli film.

Večer ma doviezol domou. Vo vchode ma pobozkal a ani neviem prečo, nebránila som sa. Bez toho aby som si to uvedomila, som otvorila dvere a po tme sme narazili do gauča, kam sme sa so smiechom zvalili.

Z ničoho nič sa zapli svetlá.
"Odkedy si domou vodíš chlapcov?" povedal Max zúrivo Max
"Čo je ťa do toho?" odpovedala som a znova pobozkala Eduarda a odprevadila ku dverám.

Odišla som bez slova do izby a rozmýšľala čo je medzi mnou a Eduardom. Priznávam že vyzerá super ale nič k nemu necítim. Je možno môj prvý ale neviem, nikdy som neverila na lásku na celý život ale pri Eduardovi to je asi iba.... príťažlivosť? Alebo to je láska len to necítim tak intenzívne ako sa láska opisuje?