Vlčie Dievča

25.KAPITOLA

Ráno som sa vzbila na to že dole niečo zahučalo. Vstala som a išla sa pozrieť čo sa deje. Rori sa sa dole trápila s palacinkami. Keď som ju videla trochu som sa zasmiala. Radšej som to po nej prebrala a dorobila palacinky.

,,Luna, tie palacinky chutia trochu inak." poznamenal Max

,,Asi preto že sú z ešte nedomiešaného cesta od Rori."

Trochu som sa zasmiala, no Rori ma prepaľovala pohľadom. Radšej som smiech potlačila a sadla si. V tom som započula ničo spoza dverí. Pribehla som tam a poobzerala sa.To niečo prebehlo okolo stromov. Rozbehla som sa tam.

Kňučala tam jedna vlčica na ktorú sa vrhal iný vlk. Bol čierny a pod labamy mal čierny dym a to mi pripomínalo akoby sa vznášal. Postavila som sa pred tú vlčicu a zavrčala som na toho vlka. Teraz aj on na mňa. Vrhol sa na mňa. Bol silný no aj ja som. Hrízli sme do seba, šklbali sa. Až sme zase zadychčaný neskončili oproti sebe. Pohrýzol ma no nič vážne len škrabance.Teraz som sa na neho vrhla ja, zaborila som zuby do jeho krku no nie tak aby som ho zabila. No to by mi ešte chýbalo, zabitie na mojom konte. Nechala som ho keď začal kňučať. Hneď ako som ho pustila, sa rozbehol preč. Pomohla som vlčici vstať. Nepoznala som ju, nikdy som ju tu nevidela. Mala zranenú labu. Dala som si ju cez chrbát a zobrala k nám. Bola v bezvedomí. Doma som rozkopla dvere. Všetci na mňa zízali no keď si všimli vlčicu na mojom chrbte, tak mi ju pomohli vyniesť do hosťovskej izby. Dali sme ju na postel. Stále krvácala. Teo vybral lekárničku a začal ju ošetrovať a nás všetkých vyhnal von. Keď bol konečne hotový išla som sa na ňu pozrieť. Stále bola v bezvedomí.Keď sme dojedli zobrala som jeden tanier hore pre našu novú neznámu. 

Zaklopala som a vošla. Ešte bola v bezvedomí. Sadla som si ku nej a pozerala sa na ňu. Už je v podobe človeka. Má krásne kučeravé hnedé vlasy a dotrhané oblečenie. Idem jej po niečo do mojej izby. Zobrala som jej jedno biele tričko, ponožky a leginy a aby jej nebola zima, zobrala som jej aj čiernu bundu. Hádam jej sadnú. Zobrala som tie veci do izby a dala na poličku. Pohla rukou. Pomaly sa budila.

,,K..kde som?"

,,Neboj si u mňa doma, si v bezpečí"

,,Di-diki"

,,Nemáš začo."

Pomaly som jej pomohla sa posadiť. Najprv som jej dala jedlo a pri tom som jej povedala o všetkom. Čo sa stalo.Teraz som si spomenula na Rola s Tomášom. Dlho som ich nevidela. No hádam sa o seba postarali. Potom mi povedala že sa volá Rebeka. Má  16 a rodičia sú po smrti a je niečo ako vlkomág. Nikoho nemá. No ponúkla som jej nech tu zostane na ako dlho bude potrebovať. Veď je to v podstate moja práca. Pomáhať ostatným.  Dala som jej oblečenie nech sa prezlečie a ja som išla do mojej izby sa vyspať.

Dnes som vstala už skoro ráno aby som spravila raňajky. Prezliekla som sa, umyla a išla dole. Pripravila som omeletu a wafle. Naservírovala som to a zobrala 2 taniere s jedlom a jeden pohár s džúsom Rebeke. Už bola hore a pozerala telku.

,,To si nemusela Luna. Išla by som na raňajky dole."

Povedala som jej čo je kde ale nemyslela som si že si to zapamätá.

,,Nevadí ty len jedz. Dám ti dajaké veci na prezlečenie a ak ti je lepšie pôjdeme niečo kúpiť."

Dobre už mi je lepšie.

Usmiala som sa na ňu a vyšla z izby. V izbe som vyhrabala tepláky a biele tričko. Von som jej vybrala rifle a ďalšie tričko. . Pri tom som sa spýtala dievčat či nepôjdu a ako inak súhlasili. Neodolajú nákupom.

Pred obedom, sme už s babami išli nakupovať. Sme skvelá partia. Nakúpili sme a aj sa poriadne najedli.

Potom, doma, sme si vymisleli opekačku. Veci čo som potrebovala som dala do kufra. A išla som si ešte kuknúť telku kým som čakala ny baby.

Opekačku sme si spravili neďaleko, takže sme tam mohli aj dobehnúť v našich vlčích formách. Celú noc sme sa bavili a smiali.