32.KAPITOLA

223 17 0
                                    

Áno. Vyspala som sa s ním. No čo poviem. Bolo to úžasné. No teraz sa pozerám ako spí. Je taký zlatý no a pripomína Olivera. No jedno ich odlišuje. Zlo ktoré cítiť na kilometre. Aj on stiahol krídla takže naozaj vyzeral ako normálny človek. No tu nie je nikto normálny. Ja som napoli upír a napoli vlkolak. On je čisté zlo no a všetci tam vonku sú buď vlkolaci, upíri, nadprirodzené bytosti, bojovníci či mágovia. No ešte bilinkári a víli ktoré sa len tak neukážu.

Teraz som si všimla ako sa na mňa pozerá no ja som bola zamyslená tak som si to vôbec nevšimla. Ja som sa len pousmiala a chcela vyjsť z postela no on ma stiahol naspeť a pobozkal ma. Ja som spolupracovala a tak sme sa tam bozkávali až kým som si neuvedomila že som už hladná. Odtiahla som sa.

,,Idem si niečo chytiť. Donesiem aj tebe."

Pobozkala som ho a už aj brala svoje oblečenie zo zeme. Obliekla som sa a išla sa upraviť do svojej izby.

V izbe som si dala sprchu a obliekla si šaty po stehná.

Keď som bola vonku v polobehu som sa premenila. Cítila som sa úžasne. Premena vôbec nebolela. Ja som si to užívala. Došla som na lúčku a tam uvidela dvoch jeleňov ako zápasili. Keď dvaja zápasia a ten tretí zvíťazí.

Rýchlo som zaútočila a o chvíľu už ležali na zemi v kaluži krvy. Jedného som narýchlo vypila a druhého som už ťahala jemu.

Keď sa najedol tak ja som zašla za nimi. Pozrieť sa im na rany. Všetci na mňa jačali a keby tam neboli tie mreže, určite by ma roztrhali na kúsky.

Pozrela som im rany. Boli v dobrom, stave a malým som dala nejaké jedlo na zasýtenie.

Stále sa ma pýtali otázky no ja som odpovedala len na veci ktoré som mohla povedať.

Večer som zas skončila s Evilom......


O MESIAC

☆MAX☆
Už sme tu uveznený.... Asi tak mesiac. Som stále a stále zmetenejší no ja vlastne my máme plán. Plánujeme utiecť. Keď sem príde Morgana zoberieme ju ako rukojemníka a ako vieme tak ten dement ju má rád. Ale neplánujeme ho zabiť veď je to vlastne Oliver a asi jediný kto sa mu môže postaviť je Morgana ktorá toho vie viac. No to až sa nám tu podarí urobiť zo železa hrot. To hádam bude stačiť.

☆3.osoba☆
Kým oni vymýšľaly plán, Morgana zas musela ísť po niečo pre nich. Chcela im pomôcť no nevedela ako. Už ju Evil unavoval okrem sexu, jedla a zabíjania po nej nechcel nič iné. Keď Morgana im išla dať jesť, dostala zlý pocit ale vedela čo je potrebné spraviť. A taktiež následky ak neposlúchne.

Keď Morgana vošla dnu tak ju hneď obkľúčili. Nechala sa. Vedela už čo majú v pláne.

Vymanipulovala ich z vezenkého vezenia až dosli pred jeho trón. Sedel tam a keď ich zbadal chcel na nich zaútočiť no telo mu to nedovolilo. Oliverove telo mu v tom bránilo. Srdce. Aj keď vymenilo majitela tak srdce zostalo rovnaké.

Začala sa bitka. No skončila keď Max vytiahol kolík zo železa a vratil ho Evilovi rovno do hrude. Morgana tam len stála a na všetko sa bezčinne prizerala. Keď sa Evil snažil vytiahnúť hrot a premôcť Maxa, prejavil sa na chvíľu Oliver. V tedy všetci utiekly. Bežali až na lúku, kde to všetko začalo.

☆MORGANA☆
Keď sme došli na lúku, tak som sa im vymanila z rúk a oprášila sa. Všetci len tak zazerali.  Nečakali že by sa vážne oslobodila.

,,Nebojte neutečiem."

Ponaťahovala som sa.

,,Na čo ča káte aký máte plán?"

Vlčie DievčaWhere stories live. Discover now