Vlčie Dievča

26.KAPITOLA

O 1 ROK

☆MORGANA☆
Asi sa pýtate kto som. No vy ma poznáte. A viete kto som? Ha!  Zmenila som sa z nenápadnej na žiarivú a teraz ma pozná každý. Ja som Luna Izabela López! Spomínate si?! Áno som to ja! Prešla som zmenou. Zmenou ktorá ma doviedla k moci ktorú teraz vlastním. Vládnem podsvetiu ak sa to tak dá nazvať. Chcete vedieť čo sa stalo? Môžem vám to povedať no alebo nech vám to sama povie.

☆LUNA☆
Poviem vám čo sa stalo...Po tej opekačke... No nie vlastne po nej ale o niekoľko dní keď nás mama zavolala na obed domov. Všetkých. Všteko bolo dobre kým sme nedojedli. Mama si ma zavolala do izby a najprv sa pýtala na chlapcov aký sa mi páčia potom na frajerov a neskôr aj na svadbu. No informácia čo prišla za ňou bola šokujúca. Čo len šokujúca skoro som na mieste odpadla. Povedala že sa ma rozhodla vydať za upíra! Predstavte si za upíra!!!! Ja a upír!! Ako za staroveku!!! A že pre dobro pre celý svet! Pche. No už sa chovám ako Morgana. Viem o nej. Ach chudáčik. No ale dopoviem. Ja som nesúhlasila a zamkli ma v izbe no nepočítali s tým že zoskočím z  tretieho poschodia. Pre mňa hračka. Najprv som išla domov ku nám. Vedela som ako otvoriť portál. Čítala som o tom no je potreba špeciálny náhrdelník a pre moje šťastie ho Max má. No ako inak, zobrala som mu ho . A odišla. Chcela som ísť za rodičmi na zem. Portál som otvorila hlboko v lese no keď som došla tam kde bývam všetko bolo v troskách. Celé mesto. Hľadala som ich a aj našla. Mali na krku hryz. Hryz od upírov. A vtedy sa to stalo. Vyplnilo sa proroctvo. Jeho znenie už viem naspamäť. Znie takto:

Ona normálna bola.
Kým sa nezmenila.
Dostala moc priatelov.
No zlo si ju nájde,
alebo ona nájde zlo?
No osud si po ňu príjde,
neschová sa ani neukryje,
Vládne ohňu, moci
vášne, energie ale je
najbližšie ku zlu.
Premenu nemusí zakončiť,
stačí moc ktorá ju
premenila.
Zachráni sa?
Alebo niekto zachráni ju.
No keď dokončí premenu
Iba jej smrť ju zastaví

Takto znie proroctvo. Je pravdivé a hlavne, je o mne. Potom sa to všetko rúcalo ja ja som bol stále viac a viac na dne. Až kým sa moje zlé ja prejavilo. Áno sme dve v jednej osobe a v jednom tele. Vídame sa no nie často. Komunikujeme cez zrkadlo. No ona bola vo mne skoro 18 rokov. Má právo aby vládla telu. Jej hnev bol utláčaný mnou. Stále som ju utláčala do pozadia. Bola môj tieň. Bola ja a ja som si to nevšimla. Viem ľutujem ju. Mohla som s ňou bojovať o telo ale ja som sa ho vzdala a teraz som v jej srdci alebo kde to som. No je to miestnosť celá čierna. Okrem sedenia na dlážke a počúvania jej myšlienok nemôžem robiť nič. Keď chcem zakročiť spomeniem si ako ona tu musela byť celých 18 rokov! Nie je zlá len jej chýba láska a pochopenie. Nikdy neokúsila lásku rodičov. Mne je tu dobre. Žiadne starosti len odpočinok. Morgana nedáva najavo svoje city ale viem že tam sú. Do teraz nikoho nezabila ale to sa zmení. Viem že bude vojna. A bude horšia ako hocijaké iné. 

Vojna upírov proti vlkolakom. Budú obete ale len nech ich je čo najmenej. Morgana mi priástla k srdci. Pre mňa je ako sestra.

Videla som to. Ako sme spolu vyrastali. Ona v čiernom priestore a ja v milujúcej rodine. Keď ja som sa tešila ona závidela. Bola milá a dobrá ale postupom času sa to menilo. Zmenila toto miesto. Predtým toto miesto bolo miesto snov. Na čo si pomyslela to si mala. No teraz je to len čierna izba. Vedela by som ju zmeniť  no.. Ani neviem prečo. No v tomto svete môžeš mať všetko len nie život s pocitmi.... Ja ju obdivujem ako to vydržala. Bez lásky či podpori len v tejto miestnosti.

Táto miestnost je stvorená mojim vedomím. Mojou mysľou ako trest za to čo som spôsobila Morgane.

☆MORGANA☆

,,Pche.. nestojím o ľútosť Luna. Nechaj si ju pre seba."

Stojím pred zrkadlom a pozerám sa na Lunu. No dobre nie som ona ale je zábavné oznámiť Luniním priateľom že je mŕtva. Heh.. tie ich výrazy na tvári sú k nezaplateniu. Pikryla som zrkadlo plachtou a posadila sa. Má pravdu. Neviem byť zlá. Viem to o sebe. Ja som v nej a ona vo mne. Sme prepojené to hlúpe proroctvo. Niet jeho som normále dievča s rodičmi, kamarátmi a so všetkým... No už sa nemôžem zastaviť a ani sa vrátiť. Ach... spriahla som sa so zlom z ktorého čerpám sily. A moji poddaný? Všetci, poddali sa aj ľudia, tým myslím mágov, jasnovidcov, vlkolakov no aby som nezabudla na Rola, Tomáša, Eduarda a Jacka. Sme dosť na to aby sme mohli zaručiť výťazstvo jednej strane no neviem ktorej. Nepatrím ani do jednej. Možno by stačilo len sa pozerať. Ach ja už neviem. Musím sa rozhodnúť a to hneď.

 Závidela som. Vždy som chcela mať to čo ona. Nechcem byť zlá ale iba zlo mi pomohlo ovládnuť toto telo. Ach.... Od mala sa prizerám Lune a potichu som závidela. Mala rodičov a mrhala svojím životom na zemi. Mohla byť populárna. Stačilo by málo a mohla ovládnuť celú školu, čo školu, mesto. Možno i celú krajinu.

Je čudné že sa Luna nebráni. Telo prenechala mne.. možno z ľútosti, no mne je to jedno. Som šťastná, že mám vlastné telo ktoré môžem ovládať.

Dám si na seba plášť a idem von. Chodím do jednej dediny. Je dosť zaostalá. Bez elektroniky a bez elektriny. Samé slamené domčeky, ako v staroveku. Chodím tam lebo ma nepoznajú. No zatiaľ najhoršie je že v tejto dedine sú vlci aj upíri a sú v rovnováhe. Zobrala som noviny a pozrela sa. Upútalo ma moje meno.

Luna
Kto dostane túto osobu, dostane odmenu 10000zlatých

A pod tým moja fotka. Nenechajú ma na pokoji. Aj tak by ma nenašli. To moje miestečko kde bývam je pod morom. No tam ma nebudú hľadať.

Edvard, Tomáš, Roland a Jack. Sú tiež so mnou a ten hlas z knižnice. To bolo zlo. Keby išla do tej knižnice a potiahla tú knihu zlo by ju vytlačilo z tela a posadol by ju. No po tom sa rozhodlo že ja sa mám zmocniť jej tela. Preto sa neozvalo. A naberalo silu.