Vlčie Dievča

15.KAPITOLA

Auuu...ako ma bolí hlava! To je bolesť! Asi som vypila viac ako som mala v pláne. No aspoň som vo svojej posteli. Idem si radšej dať tabletku na bolesť hlavy.

Idem skontrolovať stav domu a dúfať že je všetko v poriadku. Najprv izby. V poriadku ak sa nepočíta to, že Max má v posteli 3 baby, Oliver nieje v izbe, Theo spí vo svojej izbe ale nie na svojej posteli. Nejak sa musel skotúľať na podlahu, a Rori, Laura, Alex a Erik sú asi dole.

Teraz 2.poschodie  Tam je to v poriadku. No sú tam asi dvadsiati ktorý spia na podlahe v nejakej čudnej polohe.

No a teraz na to najhoršie zo všetkého. Prízemie.

Je to tam ako po výbuchu. Ako som išla dole schodmi, tak som nevedela uveriť vlastným očiam! Akoby tam vybuchla bomba alebo akoby na párty prišiel tank! No nespomýnam si že by sme pozývali tanky či vojakov. Všetky príšery ležali na sebe. Boli opitý a bolo z nich strašne cítiť alkohol. Ja toto ale nebudem umývať! Našla som Rori. Ležala na hrudi Mareka. Mareka mi predstavil Max ako kamaráta. Bol pekný ale nie môj typ ale možno z nich bude pekný párik. Zobudila som Rori. Ju tiež bolela hlava tak som ju poslala zobrať si tabletky. Našla som aj Alexa. Ten zas ležal na pulte. Bramani sa tiež asi napili. Ani im to nezazlievam, veď som im to ani nezakázala.  Pousmiala som sa. Laura s Erikom neboli rozumnejší o nič viac ako ostatný. Spali na terase.  No je október, čo mám povedať.

Oliver je asi niekde v hosťovských. Ale načo by išiel do hosťovskej keď má svoju izbu?

No tak... Oliver nieje v žiadnej z hosťovských izieb a nechcite vedieť čo som v tých izbách našla.

Ja idem radšej chystať raňajky a tabletky s vodou. Budú ich asi potrebovať. Pomaly sa všetci budili a odchádzali.

~PO HODINE~

No už konečne odišli a teraz  idem prinútiť ostatných aby pomohli s upratovaním. Ja som upratovala kuchyňu. Ale niečo alebo niekto mi tu chýba. Uch. Už som si spomenula. Oliver. Rozprávala som sa sama so sebou sarkasticky. Kde len môže byť. No radšej som upratovala ďalej nech to mám čím skôr za sebou.

V tom mi zazvonil mobil.Priložila som si mobil k uchu a povedala:

,,Haló?"

,,Dobrý deň, ste Luna López?, priateľka Olivera Brooka?"

Neviem prečo ma oslovila jeho priateľkou ale odpovedala som

,,Áno"

A čo mi povedala potom, z toho som skoro odpadla. Povedala, že tam mám ísť do nemocnice a vybaviť papiere lebo jeho rodičia išli do ľudského sveta alebo kde.

Všetci sa na mňa pozerali čo poviem a Max ma musel podoprieť aby som neskolabovala.

Do telefóna mi sestrička povedala, že Oliver mal ťažkú autonehodu a označil ma ako jeho priateľku a že tam mám ísť hneď.

Všetci na mňa pozerali ale hneď sa prebrali z tranzu. Rýchlo sme sa prezliekli a nasadali do 2 áut lebo do 1 sme sa nezmestili.

Išli sme na plný plyn a mali šťastie,že nás nezastavili.

Keď sme došli do nemocnice, nahrnuli sme sa do recepcie a pýtali sa na Olivera. Sestrička nám povedala, že je teraz na operačke. Povedala nám aj kde máme čakať. Ja som išla s Maxom vybaviť papiere. Keď sme všetko vyplnili išli sme naspäť do čakárne.

~O 2 HODINY NESKÔR~

Sú to už 2 hodiny čo tu čakáme. To čakanie ma zožiera. Teraz som opretá o Maxa a snažím sa nestresovať no nedá sa to. Teraz vyšiel zo sály nejaký doktor. Všetci sme sa postavili a išli za ním.

,,Prosím vás ako je na tom?" spýtala som sa.

,,Po operácii sme ho dali do umelého spánku, lebo bol v kritickom stave."

,,A môžeme ísť za ním?" spýtala som sa.

,,Prepáčte ale dnu môžu iba rodinný príslušníci a pacient potrebuje kľud. A je z vás niekto jeho rodina?"

Všetci sa pozreli na mňa.

,,No pane,je tu menší problém. Jeho rodina odcestovala a ja som jeho priateľka."

,,No keď je to takto tak dobre ale iba na chvíľu"

Pozrela som sa na všetkých s pohľadom nech tu na mňa počkajú.

Pomaly som vchádzala dnu. Oliver bol naozaj v kritickom stave. Všade mal obväzy a sotva bolo vidno nejakú pokožku. Liečiteľ sa asi ešte rozpráva s ostatnými. Pri pohľade naňho som sa skoro rozplakala. Zobrala som si stoličku a sadla ku posteli. Hladkala som ho po ruke. Bola studená ako ľad.

Po chvíli dnu vošiel doktor a povedal že už musím ísť. Pobozkala som Olivera na čelo a pomaly išla. Pred dverami sa mi podlomili nohy. Vôbec som nemala silu už ani stáť, jednak zo včerajška a jednak od toho že si Oliver sadol za volant.

Max ma zobral na ruky ako princeznú ale tak som sa vôbec ale vôbec necítila. Po celej ceste nikto nepovedal ani slovo. Domou ma Max musel zase zobrať na ruky a zobrať do izby. Hneď ako odišiel som začala plakať. Myslím že ma počula Lara a ľahla si ku mne. Aspoň niekto je pri mne.

Ráno ma bolela hlava. Asi od toho včerajšieho plaču.

Idem sa osprchovať, púšťam striedavo teplú a studenú aby som sa trochu prebrala.

Po sprche som si vyčistila zuby a obliekla sa.Všetko bolo ako v spomalenom filme.

Pomaly som schádzala dole. Všade bolo ticho okrem rinčiacich príborov.

Usmiala som sa. A pomaly schádzala.

,,Dobré ráno"

Pozdravila som a zborovo mi odpovedali

,,Aj tebe" ak by len to ráno bolo dobré 

Usmiala som sa zobrala si tanier s waflami a sadla si na stoličku. Počas celých raňajkách nepadlo ani slovo. Aspoňže sú tu mazlíkovia a Ignis ináč by som sa od nudy zblázdnila. No alebo od napetia a ticha.

Pozerali sme nejaký horor. Nebála som sa len som sa opierala o Maxa čo mi trochu pomáhalo.

~ 3:00~
Konečne 3 hodiny. Môžeme sa ísť pozrieť na Olivera do nemocnice.

Cestou do nemocnice som rozmýšľala čo mi dnes chalani povedali. Povedali mi o Oliverovom stave. Má zlomenú nohu, 2 zlomené rebrá a menší otras mozgu. Včera mi to nechceli povedať lebo som už spala.

Konečne sme dorazili. Teraz sme za Oliverom mohli ísť všetci. Oliver ešte stále spal. Ale mal aj cez obvezy viditeľné odreniny a nohu v sádre.

No, po hodine nás sestrička vyhnala. Museli sme ísť domou.