Vlčie Dievča

22.KAPITOLA

*Crrrrrrrrnnnnnnnn...crrrrrrrnnnnnnn.

Akože kedy som si nastavila budík? Au môj chrbát a moje nohy. Ani vystrieť sa nemôžem. Aaaaaagrrr kedy ten budík konečne sklapne! Buchla som po budíku aby konečne prestal.

Už nezaspím radšej si pôjdem niečo dať na raňajky.

Ježiši akože teraz nikto nechodí na nákupy? No aspoňže je tu ešte jeden jogurt.

Zobrala som si ho a išla som si sadnúť na gauč a zapla som si telku. Prepínala som programy jeden za druhým. Jogurt som zjedla rýchlo tak som už ďalej nemala čo robiť.

No tak sa radšej pôjdem prebehnúť. Aj tak nemám čo na práci a vysedávanie pred telkou mi nepomôže.

Išla som sa do izby prezliecť, zobrať mobil, slúchatka a išla som na druhé poschodie do "telocvične". Zapojila som si slúchatka a pustila si pesničky.

,,Lúná! Snívaš či čo? Svet volá Lunu. No konečne si si ma všimla"

,,Sorry nepočula som ťa Max, potrebuješ niečo?"

,,Len som sa chcel spýtať prečo nie je nič v chladničke.Lebo mi v bruchu vyhrávajú muzikanti"

Začala som sa smiať a chcela som to zamaskovať smiechom ale ako som sa pozrela na Maxa tak som zistila že sa mi to nedarí.

,,Prepáč ale...."

Začala som sa smiať až som sa zas ale tentoraz naozaj rozkašľala

,,No tak dobre a čo ja mám s tým?"

,,No len som sa ťa chcel spýtať či nemáš niečo pod zub"

,,No jasne, že budem mať niečo na jedenie prečo nie" hovorila som mu ironickým tónom ,,no jasne, že prečo nie, budem mať niečo na jedenie keď sme týždeň nič nekúpili." to som už hovorila normálnym no trochu posmešným tónom

,,Ale Luna teraz naozaj nič nemáš?"

,,Nemám"

Max pomaly odpochodoval dole hľadať niečo na jedenie a ja som skoro spadla z pásma ale udržala som sa. Ako počujem skoro všetci už sú dole. Radšej tiež zíjdem kým sa nepobijú.

Ako inak každý ukazoval na niekoho a obvyňoval ho že na nákup mal ísť on alebo ona. Povzdychla som si a pousmiala. Zrazu som sa rozchichotala a všetci upreli oči na mňa. No čo.

,,Prečo na mňa tak pozeráte? Spravila som niečo?"

,,No... Nie ale kto pôjde na nákup?" Spýtal sa ma Max

,,Lebo ja som bola minulý týždeň. Ja nejedm!" ozvala sa Rori

,,Ja som bol pred ňou." pretočil očami Oliver

,,A prečo nepôjdeme všetci spolu na nákup? Aspoň nebude vojna kvôli tomu že niekto zabudol niečo kúpiť." Navrhla som

Všetci rozmýšľali a ako som pozerala ani jednému sa nechcelo.

,,No táaaak ste princovia a princezničky o ktorých sa treba starať ako o batoľatá?" No možno aj hej ale to som nevyslovila na hlas a iba som sa nad tou predstavou pousmiala. No a vtedy som sa rozrehotala na plné kolo. Cítila som ich pohľady na mne tak som sa radšej ukľudnila a nakázala že sa ide do nákupáku na raňajky a potom aj na nákupy no veď prečo nie? Ja som vybehla do izby dala si rýchlu sprchu lebo som bola celá spotená. Super 5 minútová sprcha ale mohla by som si švihnúť. Dala som si biele rifle, čierne tričko s dlhým rukávom, biely šál a ešte čiernu francúzku baretku a pozrela som sa do zrkadla. Nevyzerám zle, až na tie mokré vlasy. Dala som si len lesk na pery a špirálu . Zas som sa obzrela v zrkadle a vytiahla som bielu malú tašku ktorú som si dala krížom cez seba a nahádzala do nej niektoré veci ako mobil, vreckovky, lesk a ešte neviem čo.