Vlčie Dievča

35.KAPITOLA - THE END

Už v ich očiach bolo vidieť že by sa najradšej pozabíjali a keby sa dalo zabíjať pohľadom tak by už niekoľkokrát boli mŕtvy. Zavrčala som na Patrika nech prestane. Ako ma zbadal hneď s tým prestal. Hovorila som zreteľne a pomaly. Ani neviem ako som si mohla udržať tak pokojný hlas. Hovorila som mu čo sa stalo ale o plánoch som mu zatiaľ nič nepovedala.

Nakoniec len prikývol a povedal že o všetkom vie. Ja som len kukala a skoro sa na neho vrhla! Ja som mu tu všetko vysvetľovala a vedel možno aj viac ako ja! Z hrdla my vyšielo pomalé ale tiché zavrčanie. On sa len pousmial. Potom nám povedal že vie o Evilovi už dlhšie lebo aj jeho sa pokúšal ovládnuť. Tiež cez knihy. Spomenula som si ako Lunu priťahovala jedna konkrétna kniha no a jedna kniha ju zhnusovala. V nej musí byť niečo dôležité. Prečo ma to nenapadlo skôr? Cítila som sa cítila previnilo. Ostaneme tu na deň a máme aspoň o jedného spojenca viac.  Dúfam.

Ráno ma na nočnom stolíku čakali raňajky. Pečivo s maslom. Hneď som sa na to vrhla lebo som bola hladná ako vlk. No aj sa to hodí. heh. Mám blbé vtipy viem.

Celý deň sme sa dohadovali o pláne. Niečo pridávali a niečo mazali. Nakoniec sa skoro nič nezmenilo. Kubo. No ten čo je tu hlava tak nejako obvolal ostatné skupiny. Prečo to nenapadlo aj nás? No asi preto lebo nemáme mobili a ani telefonne čísla či kontakty. 

Myslela som si že zaútočíme neskôr. Aspoň som dúfala. Ale okrem života a ostatných nemám čo stratiť.... Áno chcem sa ukľudniť a nejak sa mi nedarí. Zajtra plánujem vykradnúť a nájsť tú knihu čo Lunu odpudzovala. Musím to stihnúť rýchlo lebo buď sa prezradím alebo sa vrátim. Jednoduché, no komplikované zároveň.

Ráno som sa zobudila o štvrtej aby som všetko stihla. Obliekla som sa celá do čierneho a niečo načmárala na papierik v tom zmysle nech ma nehľadajú a keď sa nevrátim do večera tak som pravdepodobme mŕtva. No asi nemám veľmi na výber. Zobrala som si vodu a nejaké chlebíky. V tom som počula kroky tak som rýchlo vyskočila cez kuchinské okno a v polbehu sa premenila. Utekala som ale ten niekto ma dobehol. Bol to Patrik. Čo tu ten robí. Musela som mu všetko vysvetliť čo skončilo s jeho nesúhlasom s mojím plánom a márnom pokuse sa ma presvedčiť o neistote neurčitosti  môjho plánu. No keď ma nevedel presvedčiť tak tam išiel so mnou. Ja som nemala na výber, v tomto momente som si nemohla dovoliť strácať čas. Otvorila som bránu rovno do domu. Ocitli sme sa na záchodoch. Cítila som samích poskokov. Keď tu nikto nebol tak sme vyšli von, Patrik obdivoval všetko naokolo. Išli sme do knižnice. On dával pozor a ja som hľadala tú knihu. Keď som ju našla a zobrala do rúk tak sa celá rozpálila. Ruky som mala ako v ohni ale to bol len pocit. Strčila som ju do tašky a pozrela sa na ruky. Nič. Patrika som donútila nech ide so mnou do mojej izby. Zobrala som tašku a napchala tam nejaké listy oblečenie a veci od rovičov. Musíme ísť do ostatných izieb a niečo zobrať.

Zo všetkých izieb som niečo zobrala.

Teraz som musela nájsť miesto kde otvorím bránu keď som v tom  započula kroky. Začali sme utekať a oni nás naháňať. Nevedela som kto to je ale nechcela som riskovať. Došli sme až na koniec chodby. A boli sme na úplne najvyššom poschodí. Super, povedala som si. Patrik ma strčil a ja som sa premenila v polovici pádu. Keď som sa otočila tak som vydela ako chytili Patrika a za mnou bežali ďalší piati poskoci. Zmenila som farbu na čiernu aby ma nespoznali a aby som lepšie splynula. Bežala som hlbšie do lesa a robila všeliake prekážky a zastala až v tedy keď za mnou bežal už iba jeden poskok. Otočila som sa a zaútočila.  Najprv som sa mu hryzla do nohy a potom hneď do krku. Mŕtve telo dopadlo na zem. Vzdychla som si a musela som ho odtiahnuť do rohu a trochu som to telo ostriekala voňavkov, to by mi mohlo dať extra 5 minút. Otvorila som bránu a rýchlo do nej vošla.