Vlčie Dievča

16.KAPITOLA

Bolo ešte skoro keď som sa zobudila. Zobrala som si knižku a začítala sa. Knižka je o bojoch vlkolakov a upírov- z nejakého dôvodu ma začalo baviť učenie dejín.

Začítala som sa až tak až ma musel prísť Theo zavolať na raňajky.

Dnes som bola celý deň nejako prizaspatá.

Do nemocnice sme išli dosť skoro. Oliver stále spal a tak som sa ho pokúsila zobudiť.

,,Oliver, Oliver"

Čiastočne sa prebral, chcel sa posadiť no pritlačila som ho aby zostal ležať.

,,K..k.k..kto si?"

Týmto my vyrazil dych.

,,Oliver ja som Luna."

,,Nepoznám" odvrkol

Tentoraz som skoro odpadla.

,,Vieš kto si ty?"

,,Áno viem. Ja som Oliver Brook.... Element zeme. ".

,,A vieš aké máš sily?" spýtal sa Max.

,,Áno, telekynézu"

"A pamätáš si na svojich rodičov?"

"Áno aj to. "

"Nooo.... a vieš kto sú ostatné elementy?"

"Emmmm. Áno. Theo, Max a Ja"

Naozaj, skoro som zinfarktovala. "

A kto je oheň?"

,,Noooo. To už naozaj neviem."

,,A kto býva s tebou vo vile?"

,,No tak. Roli, Tomáš, Rori, Laura, Alex a Erik.".

Tak teraz som to už nevydržala. Vybehla som von na chodbu. Bol tam Theo. Silno som ho objala. A plakala mu na hruď. Po chvíľke tam vošiel doktor. A Theo ma trošku upokojil. Všetko som mu povedala. A on to išiel povedať doktorovi.

Keď prišiel povedal že Oliver už môže domov. Ja som vybehla a kedže sme zobrali 3 autá a mala somod jedného kľúče, tak som sadla do auta a išla. Najprv som išla okolo mesta a len tak jazdila dookola. Rozhodla som sa ísť do baru.

V bare som si dala hneď rum. Som na mol, znova. No neviem ako ale už som šoférovala. Po celej ceste som ronila slzy. Rozmýšľam kam  pôjdem. Pôjdem asi ku rodičom.

Rodičom som všetko povedala. Zatiaľ tu zostanem ale povedala som im nech to nikomu nepovedia.

Zatiaľ kým si to v hlave nezrovnám a nezistím kto vlastne som, čo som už dlhšie nevedela.

~O TÝŽDEŇ~
Dnes a vrátim do vily. Neviem prečo som mala tú prehnanú reakciu z toho že si ma Oliver nepamätá. Asi k nemu ešte cítim niečo viac ako kamarátstvo. No, je to komplikované.

Ale idem dnes naspäť do vily. Teraz je asi 6 hodín. Ale nemôžem už pred tým zutekať. A čo sa stalo cez týždeň?

No....hľadali ma tu niekoľko krát ale našli ma tu len Luna zo Žofiou. Chalani to vzdali hneď po prvý krát. Ale oni nie... im to nestačilo....oni museli chodiť až dnu a nájsť ma keď som bola doma.

Už včera som sa pobalila a rozhodla sa ísť naspäť.

Keď som vyšla von z domu ešte som sa obzrela a zamávala rodičom.

Nasadla som do auta a išla. Túto cestu som poznala až príliš dobre. Nie jedenkrát som tadeto išla ale neodvážila som sa vojsť dnu. Až do teraz.

Pomaly som vošla do vily. Všetci pozerali telku a ako som otvorila dvere všetci na mňa zízali. Bolo to pre mňa trápne ale išla som ráznym krokom do svojej izby. A veci čo som si stihla kúpiť som mala v jednom menšom kufríku, ktorý sa vznášal po mojej pravici v ohni. Za týždeň sa mi zvýšilo sebavedomie a aj som sa zlepšila v bojovaní a ovládaní ohňa. S Fialkou sme trénovali hlavne ovládanie ohňa a bojové umenie.

Pomaly som išla hore schodmi a cítila som na sebe pohľady ale išla som hore ráznym krokom.

Konečne v izbe. Položila som veci na zem, zatvorila som dvere a ľahla si na posteľ.

Ignite nado mnou krúžila. A začala s fajčením. Ukľudnovalo ma to. Bolo to ako oslobodenie.

Idem si na balkón zapáliť. Pomaly som vydychovala obláčiky dymu.

Niekto v tom vošiel do mojej izby. A otvoril sklenené vysúvacie dvere a postavil sa za mňa. Zobral mi cigaretu a odhodil. Bol to Max.

,,Prečo si začala fajčiť?" To je prvé čo sa spýta?

Povedal mi mierne výhražným tónom. Ja som len nadvihla plecia.

,,S tým prestaneš! Rozumieš?"

,,Čo ťa je do toho čo robím? Trhni si!"

,,Som tvoj brat a budeš ma rešpektovať!"

,,A neskončím! A čo keď si môj brat! Nemáš sa čo starať čo robím! Trhni si!"

Zo mňa už šľahali plamene. A to myslím doslova. Vo dverách sa na našu hádku všetci pozerali. Dala som Maxovi jednu facku, zobrala si balíček cigariet a odišla.

Pred vchodom som si zobrala kľúče od auta a odišla. Znova.

Naspäť som sa vrátila až večer.

~DOMA~
Vrátila som sa až večer. Vtedy keď všetci večerali. Nebola som hladná a tak som išla rovno do izby. Max sa na mňa ani nepozrel ale ostatný sa na mňa len pozreli a nič nepovedali.

V izbe som si ľahol na postel a rozmýšľal.

Predtým som bola bojazlivé normálne dievča a teraz moje meno pozná každý. Predtým som bola dobrá dcéra a teraz fajčím, pijem a správam sa otrasne.

~MAXOV POHLAD~
Pomaly som jedol večeru keď v tom niekto otvoril vchodové dvere. Bola to Luna. Nieže by som sa jej bál ale je to moja sestra. A bojím sa o jej zdravie. Ale jej facka mi ukázala že nieje dieťa ale už je dospelá. Idem sa jej radšej ospravedlniť.

Išiel som pomaly hore a pripravoval si ospravedlnenie.

Ale pred dvermi som započul vzlykanie. Pomaly som zaklopal a z vnútra sa ozvalo ,,otvorené!"

Potichu som vošiel dnu.

,,Čo? Chceš mi tu dávať prednášky?" už neplakala ale mala napuchnuté oči od sĺz.

,,Nie, Luna ja som sa prišiel len ospravedlniť ako som ráno na teba vyletel."

,,Ok ospravedlnenie sa prijma"

Ľahko sa pousmiala.

,,Čo sa stalo Luna?"

,,Nič."

Povedala a ja som radšej odišiel. V tomto nie som dobrý, neviem ukľudňovať.

~LUNA~
Keď odišiel, tak som si vydýchla.

Musela som si znovu zapáliť.

Dala som si bundu a vyšla na balkón a zapálila si.

Po cigarete som si ľahla a hneď zaspala.