Prozrazení

4 - Yuki

AllenIsKawaii

Kráčali sme s Bellou po jednej štvrti, (takzvaná oblasť 9) cez ktorú sme sa mali dostať k ostatným. Všade bolo ticho a sem-tam nejaký ten žobrák, ktorý sa niekomu z nás zavesil na nohy a žiadal peniaze a ja, ako každý normálny človek som ho odstrčila. Sakra, veď ani ja nemám peniaze, tak odo mňa nič nechci! Rýchlejším krokom sme vykračovali správnou cestou za ostatnými Rebelmi. Po ceste sme často stretávali tých hnusákov Corgoďanov, ktorí si nás ani nevšimli a tých úbohých ľudí, ku ktorým som donedávna patrila aj ja.

Prechádzali sme cez uličku, keď v tom som zbadala neznámych a mohutných mužov na konci uličky. Nechcela som cez nich ísť, pretože vyzerali nebezpečne a ja s Bellou nebudme riskovať ich útok. Schmatla som ju a hneď som ju otáčala, že sa vrátime a nejako to obídeme, ale až na poslednú chvíľu som si všimla, že sú aj na opačnom konci uličky ďalší dvaja neznámi muži. Pozrela som na čas. Hm.. Asi nás kapitánka zase zdrbe, že meškáme. No, nevadí.

Otočili sme sa späť a normálnym krokom sme chceli prejsť cez uličku, i keď sme vedeli, že to nepôjde moc ľahko. Už sme boli asi 10 metrov od nich, keď sa zrazu postavili presne do cesty a my sme mali zabratú cestu k úniku.
,,Pustíte nás?" trúfla som si.
,,Nie. Dajte nám všetko, čo máte a my vás pustíme." Ozval sa jeden z nich.
,,..Myslela som si." Vybrala som spoza chrbta môj meč, ktorý sa aj v tom malom množstve svetla, ktorý prenikal spoza ich mohutných chrbtov leskol a ja som ho následne namierila smerom k nim. Tento meč patril môjmu ocovi, ale pri úteku z domu som ho ukradla. Bella sa otočila smerom za nás, kde stále postávali tí dvaja muži a z vreciek vybrala malé nožíky, ktoré používala na obranu a útok. Samozrejme, že sme tých zbraní mali viac. Všetci tí divní muži zobrali do rúk sekery a kladivá a hneď sa rozbehli po nás.
,,Bella?"
,,Áno." Moju otázku poznala, takže hneď povedala áno, skrčila sa a ja som sa mečom ohnala tak, že meč zaryl dvom mužom do brucha a ďalším dvom do rúk. Tí so zraneným bruchom spadli na zem a ostatní dvaja sa opreli o stenu. Jeden po nej skĺzol na zem. Bella sa za chvíľku postavila a pozrela sa na mňa trochu vystrašeným a zároveň pohľadom, ktorý hovoril dobrá práca!

Muži to asi nevzdali a ja som zbadala, ako sa jeden so zranením ruky dvíha a beží bližšie k nám s krikom a nožom v ruke, ktorý mal pravdepodobne pre prípad núdze niekde schovaný. Bol odo mňa asi 2 metre, keď som sa opäť ohnala pred jeho tvárou a on zastal.
,,Buď nás necháte prejsť alebo prídeš aj so svojimi kamarátmi o ksicht." Držala som meč tesne pri jeho krku. Nepatrný pohyb a hlava je preč. Preglgol a zdvohol ruky.
,,Prejdite." Uhol z cesty a ja som sa pozrela na Bellu, ktorá prikývla a prešla poza mňa prvá a kráčala vpred. Ja som mala meč stále namierený na muža a kráčala som dozadu. Keď som bola asi 2 metre od všetkých tých mužov, tak som meč sklonila a vložila do puzdra na chrbte. Prešla som pár krokov k Belle obe sme kráčali preč, keď v tom som pocítila pri krku nôž. Odkiaľ sa vynoril?!
,,Daj všetko čo máš, inak táto drzaňa príde o ksichtík." Uškrnul sa a ja som sa snažila dostať z jeho zovretia. Bella sa na neho ďalej dívala.
,,Počuješ?!" zvreskol. Ja som nenápadne vybrala z vrecka zlomený kus šípu a chlapíkovi som ho zaryla pekne hlboko do nohy a ruku s nožom som mu vykrútila do druhej strany až to chruplo. Spadol na zem a začal vrieskať. Dobehla som k Bella a znovu sme vykročili cez uličku.

Prešli sme cez uličku a iši sme ďalej po ceste.
,,Kapitánka nás dobre zdrbe." Uškrnula som sa na Bell a ona na mňa tiež.
,,Nejak to už prežije, keď jej povieme dôvod." Usmiala sa a ja tiež.

Zrýchlili sme krok a za necelú hodinu sme boli asi 4 km od bodu nášho stretnutia. Prišli sme do takzvanej oblasti 14 a hneď sme si všimli nápis na stene.
,,Staré metro, RR." Takže sme hneď vedeli, kde sú. Ani sa nečudujem, že sa schovali, keďže je tu tých debilov priveľa. Vošli sme do starého schátralého metra a hneď sme si všimli kapitánku s Raxim.
,,Vám to ale trvalo!" Obaja naštave zakričali, keď sme sa vynorili z tieňa spadnutého kusu steny.
,,Niečo nám do toho skočilo." Uškrnula som sa.