Prozrazení

48 - Yuki

,,Yuki.. Tá baba z plagátov mi bola hneď známa, ale nemyslel som si, že to budeš naozaj ty.. Dohodneme sa s našimi, ale najprv musíme ísť za nimi do úkrytu." Povedal, pri čom zízal do zeme ,,To si mi o tom nemohla povedať?" osopil sa na mňa obviňujúco.
,,Prepáč, ale bála som sa a k tomu som sa s tebou nemala ako spojiť, takže..." ostala som ticho.
,,Zajtra vyrazíme." pozrel na mňa a vrátil sa dnu.
Tiež som sa po chvíli vydala späť dnu, do postele.
Nemohla som stále spať, len som ležala na boku so zatvorenými očami. Otvorili sa dvere. Otočila som sa na bok za zvukom. Luk s dekou v ruke. Stretli sa nám pohľady.
,,Tiež?" opýtala som sa. Prikývol.
,,Pamätám na tie časy, keď sme boli malí a často spávali pri sebe, keď sme nevedeli spať alebo sme sa bály." usmial sa a prisadol si ,,Vyrástla si. Nevideli sme sa už dlho.." Luk je starší takmer o 3 roky. Keď sa nad tým tak zamýšľam, tak onedlho budem mať narodeniny, takže som zvedavá, či si niekto spomenie.
Posunula som sa na kraj postele a otočila sa mu chrbtom. On si ľahol tiež a prehodil cezo mňa svoju ruku. Spať s ním na malej posteli pre jedného, ako za starých čias, keď sme boli celá rodina po kope bolo príjemné a celkom vtipné. Veď keď sme boli malí, ledva sme sa tam narvali a dnes, keď sme už obaja vyšší (ja zase až tak nie), tak to muselo vyzerať komicky.
Zaspala som za chvíľu a zobudila som sa síce celá dolámaná, ale lepšie, akoby som nespala celú noc. Luk vyzeral tiež podobne. S Mei sme tiež išli na cestu. Chcela som byť hlavne s ňou, pretože je to moje jedniná rodina, ktorá mi ostala. Rozlúčila som sa s babkou, za všetko jej poďakovala, vyobjímala ju, zatiaľ, čo ona mi podala nejakú krabičku a ja som bežala za Lukom, ktorý ešte chystal posledné veci na odchod. Skúšala som s ním bojovať, kedže mám teraz nové zbrane. Nešlo mi to zase úplne najhoršie, síce bolo vidieť, že na takúto zbraň nie som zvyknutá. Samozrejme, že Luk vyhral. Však bodaj by nie, keď je starší, silnejší a k tomu muž. Otvorila som krabicu od babky. Bol tak nádherný čierny plášť so vzorom draka na chrbte a ružami. Nepremokavá látka a pekne teplučká.
Vyrazili sme na cestu. Ja som si cez hlavu prehodila kapucňu môjho nového plášťa. Môj milovaný starý plášť ostal za tými blbými hradbami. Dúfam, že sa ho aspoň ujal nejaký človek, čo sa oň bude dobre starať.
Po niekoľkých hodinách sme prešli k lesíku. Posadili sme sa tam tak, aby nás nebolo vidieť a dali si jedlo a pitie. Luk Mei ukázal nejaké jednoduché triky s nožom, aby sa vedela brániť, keby sa niečo stalo. Má 12 a je naozaj veľmi inteligentná na svoj vek. Oh, ten čas ale letí!
Z lesa sme sa opäť presunuli na pustú pláň, kde sa skoro nikto nepohyboval. Po čase sa začalo zase zotmievať, takže sme sa usadili pod jeden strom a pospali si trochu. Mei spala ako mŕtva, no my s Lukom sme si neustále menili stráž. Keď sme si ako-tak pospali, vydali sme sa na cestu. Niekoľko hodín za nami a to sme stretli už 2 Corgoďanské hliadky po 6 členov. No, bohužiaľ už nie sú medzi živými.
Došli sme k ďalšiemu - väčšiemu lesu. Vliezli sme dnu. Po asi 30 minutách sme prišli k nejakému stromu. Luk odkryl piesok a kamene na zemi, pod ktorými si skrývali dvere. Luk ich otvoril a všetci sme tam nacupitali. Bol to menší prietor v podzemí. Niekoľko izkeb, gauč, zbrane, jedlo a podobne. Sedela tam parta ľudí. 3 chalani a 2 baby.
,,To ti trvalo! Hej! Kto to je?!" zadrel blonďatý chalan.
,,Chce sa k nám pridať. Sama je prozrazená." ozval sa Luk.
,,Ona?!" ozval sa modrovlasý chalan spolu s ryšavkou.
,,Áno. A toto je jej sestra." modrovlásko sa začal smiať.
,,Niečo vtipné, Mark?" zreval Luk.
,,Fajn, nech nám ukáže čo v nej je." zasmiala sa ryšavka. Vyviedli ma von a vyšli z lesa. Bola tam skupinka Corgoďanov. Boli 4.

,,Ukáž čo je v tebe, maličká." drgol do mňa modrovl- teda Mark a ja som vypadla z lesa. Rozbehla som sa k mužom. Ani si ma nevšimli. Prvému som odsekla hlavu. Všimol si ma ďalší po mojej pravici, ale než stihol vydať akýkoľvek zvuk, skončil bez hlavy. Vopred som poprosila Luka, nech Mei odvedie preč, nech to nevidí.
Zvyšní dvaja sa proti mne rozbehli, no ja som podskočila a švihom im zarezala do brucha. Hm, s tými dvoma mečmi je to pohodlnejšie.
V

rátila som sa späť k ním.
,,Dobre na detsko." poznamenala ryšavka ,,Ako sa voláš?"
,,Yuki. A vy ste?"
,,Toto je Mike." Ukázala na blonďáka. Kývol mi.
,,Andy." ukázala na snedého a hnedookého chalana opretého o strom.
,,Mark." ani sa na neho nepozrela.
,,Melisa." nejaká bielovlasá ženská, z ktorej išla hrôza, pokým sa neusmiala. V tedy vyzerala krásne.
,,A ja som Alica." poznamenala a ja som jej podala ruku.
Rozprávali sme sa nejakú tu dobu, no potom povedali, že sa máme ísť prejsť k hradbám. Mala som pocit, že ma už celkom prijali medzi seba, no stále mi chýbala skupinka - Ria, Rax, Chloe, Ther, ten plechový obor + nováčik Sora.
Vyliezli a niekoľko hodín s krátkymi prestávkami kráčali ku hradbám.
Uvideli sme skupinu Corgoďanov ako niečo prevážajú. Rozbehli sme sa k ním. Bedňa, či nejaký box. Mysleli sme, že tam budú zbrane. Dobojovali sme, samozrejme, ja s Lukom nalepený pri Mei, keby sa jej niečo stalo. No, keď sme otvorili veľký box, uvidela som veľmi známu tvár.
,,Chloe!!!" zvreskla som a začala ju kontrolovať, či je v poriadku.
,,Ty ju poznáš?" ozvala sa Alica.
,,Áno, patrí k rebelom. Musíme ju vziať so sebou." začala som ju dvíhať, no Andy ma od nej hneď odstrčil, že ju snáď nebudem sama niesť.

***

Koniec Chloinej (predošlej) kapitoly je trocha iný, ale aktuálne sa má pozmeniť a prispôsobiť takémuto koncu jej kapitoly :D