Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 6 | Ward

,,Louis?" otázka kučeravého doktora sa odrážala stenami mojej izby, až sa napokon dostávala do mojich uší. Najprv som si nedokázal vysvetliť, načo ma doktor oslovuje menom a to až do chvíle, kedy som nepocítil jeho ruku na mojej hlave. Svojimi prstami sa jemne dotkol môjho čela, tlačiac na neho, aby ma tak od neho odtiahol.

,,Prepáčte." zašepkal som, keď som si uvedomil svojho činu a radšej sa sám odtiahol na druhú stranu postele, pokladajúc si hlavu na tvrdší vankúš. Pozoroval som perinu postele, ako sa pod pohybom doktora prehýbala a ako sa jedna z rúk alfy dostala do môjho obzoru.

,,To nič. Chápem, že sa musíš po tých všetkých testoch, vystrašený, ale ver, že to je len dočasné. Budeš tu len chvíľu." prisľúbil mi, rukou prechádzajúc po mojom ramene. Otvoril som ústa, v snahe čosi povedať, no prerušil ma doktorov nasledovný a to konkrétne, že sa postavil a o kúsok ustúpil.

,,O chvíľu by mali prísť tvoje výsledky, takže by som mal už ísť." oznámil mi napokon, nad čím som len pokrútil hlavou na znak súhlasu a väčšmi sa zachumlal do periny, schovávajúc si tak celú tvár spolu s vlasmi medzi teplé prikrývky postele.

,,Prídem na tvoju večernú vizitu, spolu s niekoľkými doktormi, takže sa ešte uvidíme." a to boli aj jeho posledné slová pred tým, ako sa otočil a odkráčal z mojej izby. S menším rachotom, ktorý spôsobili zavreté dvere, som sebou šklbol a vykukol tak z môjho perinového úkrytu, uisťujúc sa, že je naozaj preč.

Po rozhovore s ním som sa cítil naozaj malátne a na čítanie akejsi knihy, ktorú mi doniesla mama som nemal náladu. Za prvé ma z ničoho nič začala strašne bolieť hlava a za druhé ma moje trápne predslovy či skutky, ktoré som stihol v priebehu pol hodiny s mojim doktorom spraviť, vyčerpali.

Namiesto toho som sa oprel o tvrdší vankúš pod mojou hlavou a sledujúc strop izby, som relaxoval, ako najlepšie to v tejto situácii šlo. V mojom okolí bolo takmer úplne ticho, až na smiech malého chlapca, omegy, od vedľa a kvapkanie akéhosi roztoku zo sáčiku na stojane.

So zamračením výrazom na tvári som sa otočil smerom k stojanu, sledujúc ako sa jedna kvapka za druhou dostáva skrz hadičku do mojej žily. Sledoval som každý jeden milimeter stojanu predo mnou, až ma to nakoniec omrzelo a ja som znudený a vyčerpaný z toho všetkého zaspal.

***

,,Vstávame. Doktori začnú o pár minút chodiť po izbách." presne toto boli slová, ktorými ma zobudila sestrička, odkrývajúc z môjho unaveného telíčka paplón. Zamrnčal som v okamihu, ako ma ovanul chlad a pretierajúc si rukou ešte stále zavreté oči, som si povzdychol.

,,Ale tým vstávame, nemyslím, že sa tu budeš povaľovať ako pyteľ zemiakov." odvetila mi. Nad týmto som sa sám pre seba zamračil a otvoril oči. Môj pohľad mi takmer okamžite padol ku sestričke s blond vlasmi, ktorá ma na túto izbu priviedla, ako skladá ťažkí paplón tak, aby doktorom nezavadzal pri kontrole.

,,Super a nie, že ťa uvidím spať, keď sem prídem nabudúce." vyhrážala sa mi, mykajúc pri tom svojim ukazovákom. Iba som prekrútil očami a následne aj prikývol, v snahe túto blond omegu, nenaštvať ešte viac, ako už očividne je.

Nakoniec som sa vyštveral do sedu, rukami si prechádzajúc po látke môjho pyžama. S menším úsmevom na perách som sa natiahol po jednom zo žmolkov, ktoré preukázali, že toto pyžamo nie je najnovšie a odtrhol ho. Následne som guličku odhodil a svoj pohľad premiestnil ku skupine biet, ktoré sa spolu s pár omegami, ako sestričkami dovalili do mojej izby.

,,Louis Tomlinson, doniesla ho sem jeho matka po tom, čo mu namerala teplotu nad štyridsať. Tu sme sa o tom sami presvedčili a pre istotu ho hospitalizovali do doby, kedy jeho diagnóza nebude presne určená. Dnes podstúpil vyšetrenie u pána doktora Stylesa, ktorý nám už volal, že kvôli testom príde ku pacientovi neskôr, aby si jeho zdravotný stav overil." hovorila sestrička, beta, ktorá sa hrabala v papieroch.

Jeden doktor len súhlasne zamrmlal a natiahol sa ku menšej doske, ktorá mi visela na posteli. Trochu som sa zamračil, keďže sám som nevedel o tom, že tam nejaká je, no aj naďalej sledoval doktorov v mojom okolí.

,,Teplota, ale poklesla." hovoril doktor, prstom prechádzajúc po papieriku. Nevediac čo má robiť, som hlavu sklopil ku perine, modliac sa, aby mu nenapadlo množstvo iných faktorov, ktoré by dokazovali moje zdravie.

,,Áno, dali sme mu do infúzie, všetko potrebné, teda aj lieky proti bolesti či horúčke." Okomentovala to sestrička, nad čím doktor opätovne súhlasne zamrnčal a otáčajúc sa mi chrbtom, oznámil všetkým, že ja spadám pod pána Stylesa, teda sa mu do toho nebudú miešať. Našťastie.

S nasledujúcim mrmlaním sa všetci dostali von a nechali ma tak osamote, očakávajúc doktora, už spomínaného pána Stylesa. Opätovne som sa natiahol po perine, ktorú sestrička tak starostlivo skladala, keď v tom sa ozval vrzgot dvier odo mojej izby.

Paplón som takmer okamžite pustil, nakláňajúc sa cez kovovú konštrukciu postele, čo najviac to šlo. Po pár ďalších sekundách som sa vrátil na svoje pôvodné miesto, keďže mi do nosu vbila mne už tak dosť známa vôňa, teda vôňa môjho doktora, alfy.

,,Louis." Ozval sa jeho hlas, zatiaľ čo sa za pomoci svojich dlhých krokov vynoril spoza tmi, ktorá panovala v menšej uličke. Jemne som sa na neho usmial, dúfajúc, že ho môj úsmev obmäkčí, no keď som si všimol, jeho falošného úsmevu spolu so zložkou papierov v jeho rukách, vedel som, že je koniec.

,,Mali by sme sa porozprávať." Mľaskol, zatiaľ čo podišiel o ďalší krok bližšie ku posteli, na ktorej som ležal. Neustále ma sledujúc sa oprel o kov, ktorý konštrukciu tvoril, pred tým ako na posteľ položil zložku s mojimi výsledkami.

,,Vieš, myslel som si, že si nevinná omega, ktorá by si zaslúžila chrániť. Ktorá by si zaslúžila tých najlepších doktorov, aby sa čo najskôr vyliečila a prosto si našla dokonalú alfu. No ako sa zdá, moja nevinná omega nie je v skutočnosti tak nevinná ako sa zdala."

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

vážne sa strácam v tom, kedy mám pridávať... sakra. Takže dúfam, že vám nebude vadiť ak budem pridávať len v pondelok, štvrtok a v sobotu. Sú to termíny, ktoré by som mala v pohode stíhať. Okej?

Viem, že to niekto čítať proste nečíta, ale ak sa ma v komentári niekto spýta, že kedy vyjde nová kapitola, tak mu s potešením urvem hlavu :D

Každopádne dúfam, že sa kapitola páčila.

Vote&Comment&Opinion

Curly