Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 21 | Escape

 Do okamihu, kedy Harry zlomene vydýchol a urobil sa do mňa.

Presne v tomto okamihu, akoby sa mi celý svet zrútil. Mal som pocit, akoby zo mňa jeho vrchol spravil schizofrenika, keďže sa v mojom vnútri hádali opätovne obe časti mňa, ako takého. Jedna časť sa chcela rýchlo odtiahnuť a protestovať, avšak tá druhá, tá mocnejšia, ma napokon prinútila spokojne sa usmiať a natočiť hlavu do strany, odhaľujúc tak môj krk.

Harry si toho takmer okamžite všimol a akoby automaticky sa ku mne natiahol s jeho erekciou neustále vo mne. Potichu som zavzdychal, keď sa otrel o moju prostatu, v hlave si nadávajúc do kreténov a idiotov.

Nedovoľ mu to!

Kričalo moje vnútro, avšak to už bolo neskoro, keďže sa mi Harry jemne usmial do pokožky na krku, následne dané miesto olízal jazykom a zaboril do neho svoje zuby. Bolestivo som vykríkol a prehol sa v chrbte, pričom ak by ma Harry nedržal za boky, by som bol už dávno kdesi inde. Neuveriteľná bolesť, ktorá ma nútila sebou mykať zo strany na stranu, sa však o pár sekúnd premenila na ohromujúcu slasť. Na slasť, ktorá mi prosto vyrážala dych.

Ďalších pár minút sa vznášalo v tichu. Ležal som na posteli, neschopný pohybu, pričom som opätovne pociťoval ako sa moja erekcia preberá k životu, pričom kučeravá alfa ležala na mne. Len sme tak ležali, vydýchavajúc to, čo sa práve stalo.

,,Louis?" zašepkal mi Harry chrapľavým hlasom do ucha, čím akoby prebudil moju dávno zabudnutú ľudskú stránsku. V tomto momente, v momente kedy ma neovládala moja vnútorná omega, som sebou mykol dostatočne silno na to, aby som Harryho zo seba zhodil. Okamžite ako dopadlo jeho telo do nadýchaných perín vedľa mňa, som sa so slzami na krajíčku posadil na posteľ.

,,Čo si to spravil?" zavzlykal som zničene a skôr ako stihol Harry čosi povedať, som vbehol do kúpeľne, ktorá bola hneď naproti tejto izbe. Tam som sa bez jediného slova zamkol a so vzlykmi, ktoré vypĺňali ticho, som sa posadil vedľa vane.

Rukou som si neveriacky prešiel ku krku, kde som sa bruškami prstov pokúsil nahmatať modrinu, alebo teda označenie od alfy. Netrvalo dlho a o pár sekúnd som s bolestivým sykotom odtiahol ruku od svojho krku.

Neustále vzlykajúc som si modrinu zakryl a zhlboka sa nadýchol, v snahe zabrániť ostatným slzám, aby sa dostali na povrch. Avšak v okamihu, ako som pocítil, že zo mňa vyteká Harryho sperma, som sa rozvzlykal ešte viac.

,,Louis!" počul som spoza dverí, kričať alfu. Iba som pokrútil hlavou a zhlboka sa nadýchol jeho dokonalej vône. Hoci som bol stále v heate, spojenie našich duší ma na nejakú tú dobu ukľudnilo. Alebo aspoň moju vnútornú omegu.

,,Ch-choď preč." Zašepkal som zničene a pritiahol si kolená bližšie k sebe. Hoci omega v mojom vnútri chcela, aby tu bol, moja ľudská stránka, pre tentokrát tá silnejšia, ho odohnala za pomoci dvoch slov. Alebo som si to teda aspoň myslel.

,,Louis. Dovoľ mi ti pomôcť. Nechcem, aby si trpel." Kňučal Harry spoza dverí, neustále mi vyklopkávajúc na dvere. Zhlboka som sa nadýchol a zaťahal sa za vlasy. Ako sa zdalo, môj heat pôsobil viac na Harryho, ako na mňa samotného.

,,Vypadni. Nepotrebujem ťa!" zavrčal som a rukou si opatrne prešiel po mojej boľavo-tvrdej erekcii. Tento menší pohyb ma, ako tak zbavil prebytočnej bolesti, avšak ani cez to zo mňa nedostal vzdych.

,,Si moja omega, Louis. Mojou povinnosťou je postarať sa o teba." Argumentoval spoza dverí Harry, nad čím som takmer automaticky pokrútil hlavou a rozplakal sa ešte viac.

,,Nie som tvoj! Nie som a ani nikdy nebudem!" vykríkol som a opatrne sa postavil na nohy. Kútikom oka som sa pozrel na svoj odraz v zrkadle, pred tým ako som sa natiahol po uteráku a následne ním zakryl moje nahé telo.

,,Ale si môj. Si sakra len môj!" zakričal a pre tentokrát buchol do dverí o čosi silnejšie ako pred tým. Iba som zakrútil hlavou a zakryl si rukou označenie, ktoré pre mňa znamenalo len potupu. Nič viac.

,,Nie som." Šepol som potichu, avšak i cez to dosť nahlas, aby to Harry dobre počul.

,,ALE SI!" zvreskol svojim alfa hlasom, čo som rozhodne nečakal a zvalil sa na zem. Mal som pocit, akoby mi ktosi zabodol do hlavy ostrie noža, či strelil šíp. A čo viac, tento pocit pretrvával, ešte nejakú dobu, do kým som sa zmorene nepostavil na svoje nohy a nenamieril si to k oknu.

,,Louis otvor tie dvere, lebo ich vyrazím!" zakričal na mňa. Ja som len pokrútil hlavou a so slzami v očiach som si upravil uterák. Nemyslel som si, že by bol Harry niečoho takého schopný, však vo chvíli, kedy sa drevo dverí prehlo pod váhou jeho tela, som sa celý vystrel a natisol sa väčšmi na okno.

S ďalším úderom drevo opätovne zapukalo, nad čím som sa vystrašene otriasol, hľadajúc únik pred alfou. Nebolo tu nič, čím by som sa dokázal uchrániť a tak som si vybral útek. Jedinú možnosť ako ho striasť bolo vyskočiť von oknom.

S trasúcimi sa rukami som sa natiahol po kľučke okna, ktorou som rýchlo mykol do strany, otvárajúc tak okno. To sa s menším vrznutím otvorilo.

,,Louis!" zakričal Harry, čím ma len väčšmi popohnal k tomu, aby som sa postavil na parapetu okna. Trochu som sebou mykol, keď dvere opätovne zapukali a oprel sa o okno. To dáš. Opakoval som si neustále dokola, snažiac sa upokojiť, no nedalo sa. Čosi mi nedovolilo skočiť a to až do chvíle, kedy sa dvere nerozrazili dokorán.

,,Louis?!" zašepkal zmätene Harry a okamžite sa ponáhľal ku mne. Nad týmto som sa celý striasol a bezmyšlienkovite skočil dole, pričom som sa naposledy pozrel na Harryho. Vyskočil som len z druhého poschodia, na čo som sa spoliehal a úprimne dúfal, že sa nič nestane, avšak v okamihu ako som dopadol na nohy, som toho oľutoval. Jedna z nich sa mi totižto okamžite podvrtla a ja som sa tak celý zvalil na kachličky Harryho terasy, pričom som si o jednu z nich udrel i hlavu.

Pokúsil som sa postaviť, no pravda bola taká, že sa mi celý svet začal točiť a rozmazávať sa. Čo i len jeden pohyb bol pre mňa rizikom a tak som len kŕčovito privrel oči a s výkrikom môjho mena, ktorý sa niesol okolím som upadol do bezvedomia. 

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte, 

kapitola je trochu kratšia, keďže som v poslednej dobe nemala moc náladu. A to, že doslova... každopádne. Vždy na to zabudnem, číže prepáčte za to meškanie. 

MY SME PREKONALI 2K VOTES!!!!! omg ľudkovia, ja vás za toto tak moc milujem. Som neuveriteľne rada, že sa príbeh páči a že to dávate najavo. Niektorí svojím prečítaním, iní votami a pozor niektorí dokonca komentármi, za ktoré ich milujem ešte viac, keďže vždy pozdvihnú náladu. 

Názor ako vždy poteší. Komentár tiež, ale to už viete. 

Moc vás lavujem!! ♥

Curly