Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 1 | Thermometer

Ako sa vyhnúť škole:

• Teplá sprcha a následne strávených 15 minút na balkóne s ponožkami z mrazničky ✗

• Ohriatie špičky teplomera o žiarovku či radiátor ✗

• Zjedenie kriedy ✗

• Mokré ponožky pod pazuchu ✗

• Pravidelne ohrievanie čela/pazuchy fľašou s čajom

Na internete tieto spôsoby vyzerali vcelku jednoducho a účinnejšie ako v skutočnosti sú. Jeden po druhom som vyraďoval či už kvôli tomu, že je skoro ráno a ja si nemôžem dopriať teplú sprchu bez toho aby som zobudil rodičov, alebo bol tento spôsob jednoducho neúčinný. Napríklad taká krieda... Absolútne zbytočné mrhanie, plus sa mi po tomto zdvihol žalúdok, čo by nebolo na škodu, ak by som reálne aj niečo vyvracal. Ale ono nič, môj žalúdok si prosto povedal, že bude protestovať a tú kriedu strávi.

Zostával mi posledný pokus a to konkrétne použiť už tak známu metódu, ktorú som mal možnosť vidieť vo filmoch a podobne. Hoci bol všade použitý čaj ako taký, ja som sa rozhodol byť o niečo originálnejší a využiť len jeho hrejivú silu a za pomoci mojej umelo-hmotnej fľaše na futbal ohriať nie len teplomer, ale aj moje čelo, aby som tak pridal na efekte pravdivosti.

,,Sakra!" zanadával som, keď mi na pokožku mojej pravej ruky ktorou som pridržiaval fľašu, kvapol vriaci čaj. Zhlboka som sa nadýchol, aby som tak nezačal kričať na celý dom a rýchlo ruku otriasol, aby som sa tak zbavil horúcej tekutiny.

Napokon som fľašu opätovne chytil pod miestom, kde boli jasne viditeľné štrbiny, určené pre vrchnák a dolial zvyšok zeleného čaju. Opatrne som kanvicu, kde doteraz čaj bol, položil na jej právoplatné miesto pri okraji linky a rýchlo fľašu zavrel, utekajúc do izby, kde už na mňa na posteli čakal teplomer.

,,Posledný pokus. Panebože prosím." zašepkal som, keď sa mojou izbou ozvalo hlasité zapípanie teplomeru. Už zapnutý prístroj, ktorým sa meria teplota som priložil k fľaše, ktorá na dotyk pálila aj mňa a čakal, sledujúc čísla na sivom displeji.

34.5°C

36.7°C

37.9°C

Celý bez seba som sa potešene usmial na displej a teplomer odtiahol od horúcej fľaše. Snažiac sa udržať radostné výkriky, som si fľašu na tú pol hodinu, kým ma príde mama zobudiť, priložil na čelo a rýchlo zabehol do kúpeľne, kde som schoval teplomer na pôvodné miesto. Potom už len zostávalo ležať a čakať, pokiaľ ma príde moja mama zobudiť.

Čas ubiehal rýchlo a ja som každou jednou sekundou pociťoval väčší nával strachu ako doteraz. Hoci moje čelo už priam horelo, fľašu som na ňom neustále pridržiaval, aby som sa tak uistil, že môj plán bude fungovať. A tak som iba ležal na posteli, pozeral na hodinky vedľa nej a oddychoval.

Zhlboka som sa nadýchol, keď sa na hodinkách ukázali číslice, ktoré spolu vytvárali čas 6:30, teda aj čas, kedy moja mama- presná ako hodinky- vychádza zo svojej izby, mieriac si to najprv ku mne.

Rýchlo som fľašu skryl pod vankúš a od hlavy po päty sa zababušil perinou, aby som tak perfektne zahral rolu chlapca s teplotou. Oči som rýchlo privrel, keď sa na chodbe vedľa mojej izby ozvali kroky osoby, ktorá krátko na to otvorila ja moje dvere.

,,Loui, vstávame." typická veta, ktorá ma dokázala vždy prebudiť, avšak pre tentokrát som aj naďalej držal viečka pevne pri sebe. Musel som sa premôcť, keď si moja mama povzdychla a vetu zopakovala, až na ten rozdiel, že teraz o čosi hlasnejšie.