Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 41 | Breaking the law

Spokojne som odpočíval v Harryho náručí, v nie tak pohodlnej polohe. Možno by som sa bol i sťažoval na bolesti chrbta, avšak prítomnosť môjho mate mi to kompletne vynahradzovala. Poviem vám, že nie je nič príjemnejšie, ako zobudiť sa obklopený vôňou toho koho milujete, tisnúc sa k jeho hrudi.

A hoci pre tentokrát mohol za moje zobudenia sa nepríjemný zvuk zvončeka, ešte hodnú chvíľu som ležal na Harryho hrudi a užíval si tento krásny okamih. Hlavu som zaboril do jeho krku a jemne ho tam pobozkal, nad čím sa kučeravec pousmial a objal ma okolo pásu.

Zvonček sa ohlásil znova. A znova. A znova. Vtedy som sa už naozaj otrávene posadil a otočil hlavu ku dverám. Trochu som sa zamrvil na mieste a pretrel si oči, venujúc Harrymu jeden z mojich zmätených pohľadov.

,,Idem to pozrieť." ubezpečil som ho, pričom som ho pohladil po ruke na mojom boku. Ten očividne môj signál, aby ma pustil, pochopil a svoju ruku zložil vedľa seba. Týmto jedným gestom mi dal voľnosť, ktorej som sa rozhodol využiť vo prospech mojich uší. Vo prospech toho, aby človek na druhej strane dverí, konečne prestál otravovať.

Jedným rýchlym pohybom som sa vyštveral do stoja. Kolená mi pritom nepríjemne zapukali, nad čím som len nespokojne nakrčil obočie. Kútikom oka som ešte raz skontroloval Harryho, ktorý sa unavene prevalil na druhý bok a spal ďalej. Len som sa letmo usmial a namieril si to ku dverám.

,,Kto je?" vykríkol som, keď som si unavene prehodil vlasy na druhú stranu. Povzdychol som si a podišiel k dverám, keď sa mi namiesto odpovede dostalo, len ďalšie nervózne zvonenie. Pravda bola, že som sa musel postaviť na špičky, aby som tak mal možnosť cez kukátko skontrolovať, kto nás to otravuje.

Zmätene som nakrčil obočie, keď som si overil, že pred našimi dverami stoja dvaja muži v oblekoch a spolu s nimi jedna žena. Tá držala v rukách akýsi papier, pričom prekrúcala očami.

,,Harry?" otočil som sa smerom ku kučeravcovi, ktorý si len unavene čosi zamumlal popod nos. Povzdychol som si a rýchlou chôdzou som si to namieril ku gauču, na ktorom sme spali. Bál som sa im otvoriť sám, predsa len pani nevyzerala, ako nejaká poštárka či nebodaj kuriér.

,,Hazz?" opatrne som ním zatriasol. Oslovený sa na mňa unavene pozrel a nespokojne zamrmlal.

,,Čo sa deje, Loui?" zachrapčal, trúc si oči. Nechcene sa vyštveral do sedu a zapozeral sa na mňa.

,,Pred dverami stojí nejaká paní. Sú tam s ňou dvaja muži a poviem ti, že poštárka to nie je." vysvetlil som mu. Harry v okamihu ako spracoval moje slová, čo bolo kvôli rannej únave trochu oneskorene, roztvoril svoje oči dokorán a vyskočil do stoja.

,,Do prdele." zavrčal a neveriacky sa rozbehol ku dverám, od ktorých sa ozývalo nespokojné klopanie. Môj kučeravý mate sa pár dlhými krokmi dostal na miesto, kde som pred chvíľou stál ja a sklonil sa ku kukátku. Netrvalo dlho a kučeravec sa okamžite otočil mojim smerom.

,,Padaj hore do hosťovskej izby. Hneď!" prikázal mi šeptom. Jeho hlas hoci znel autoritatívne, prezrádzal i čosi iné. Bál sa a bolo to na jeho činoch dosť dobre vidieť.

Nevedel som, kto to len môže byť. Preto som Harryho radšej rýchlo poslúchol a behom si to namieril do izby, ktorá bola hneď naproti spálni, kde sme sa stali mates. Vystrašene a hlavne zbrklo som rukou zablúdil ku kľučke, vďaka ktorej som rýchlo otvoril dvere zarovno s Harrym. Náhlivo som prešiel skrz prah dverí, ktoré som za sebou privrel. Zvedavo som zostal stáť na mieste, čakajúc či čosi začujem.

,,Dobrý deň, pán Styles. Amy Adams, úrad práva omieg." predstavila sa. Stačilo len týchto pár slov a dobre som vedel o čo sa jedná. Preto som vystrašene odskočil od dverí a namieril si to do postele, ignorujúc, že mám na sebe ešte oblečenie z včerajška. Prosto som sa rýchlo zasunul pod perinu a otočil sa k dverám chrbtom tváriac sa, že spím, hoci to tak nebolo.

Zoberú ma. Zoberú ma od Harryho. Pôjdem preč. Presne o tomto som rozmýšľal a to až do okamihu, kedy som nezapočul praskať drevo schodiska. V tom okamihu som sa roztriasol väčšmi, privierajúc oči. Spodná pera sa mi od strachu chvela. Snažil som sa upokojiť, avšak piskľavý hlas ženy, ktorá nás prišla navštíviť mi to neumožňoval.

,,Ako pokračuje liečba omegy, Louisa Tomlinsona?" nadhodila tému, načo som začul, ako si Harry odkašľal. Zvedavo som nakrčil obočie, sledujúc stenu naproti mne.

,,Chlapec sa lieči. Pred pár dňami som s ním bol na vyšetrení, kde mu zistili rakovinové ochorenie lymfatických uzlín." Harry sa snažil znieť sebavedomo, avšak ja som aj cez to všetko, mal možnosť cítiť, ako sa trasie strachom. Presne tak isto ako som sa triasol i ja, keď sa obaja zastavili pred mojimi dverami.

,,Toto je jeho izba? Nevadilo by, ak by som sa na neho pozrela?" spýtala sa Harryho hneď dve otázky za sebou. A skôr ako jej môj mate stihol čo i len odpovedať, udrela rukou do dverí. Tie sa so škripotom otvorili, načo som sa väčšmi zababušil do periny.

,,Zobuďte ho!" nariadila nekompromisne ženská, ktorej meno bude v mojej pamäti vryté ešte riadne dlho.

,,Hrabe vám? On spí! Nechajte ho tak!" začal okamžite namietať môj mate, no bolo neskoro. Jeden z mužov, ktorých som mal možnosť vidieť cez kukátko, sa totižto postavil medzi mňa a stenu. Sklonil sa ku mne a skôr ako som, čo i len stihol privrieť oči, ma za ramená vytiahol do sedu. Vystrašene som sa na neho pozrel, čo on ako inak odignoroval. Namiesto toho chytil svojou veľkou dlaňou moju čeľusť a natočil mi hlavu do strany.

,,Mám to označenie." oznámil muž hrubým hlasom pred tým, ako ma násilne vytiahol z postele. Chytil ma za jednu z rúk a doslova ma dotiahol k žene pred nami. Pohľadom som okamžite vyhľadal Harryho, ktorý sa snažil vymámiť z rúk druhého muža. Zúfalo čosi kričal, zatiaľ čo búchal muža do hrude. Všimol som si, ako ma celý čas úpenlivo sleduje, presne tak ako aj ja jeho, keď ma beta pridržiaval za ramená, aby som nepadol.

Keď si ryšavovláska overila moje označenie, súhlasne čosi zamrmlala a následne si to zapísala do papierov. Potom sa už len otočila mojim smerom. Naposledy sa mi pozrela do očí, pred tým ako si odfrkla a prekrútila nimi.

,,Berte omegu! Pán Styles v podstate nespravil nič protizákonné." prikázala mužovi, ktorý si ma bez jediného slova prehodil cez rameno. Chcel som sa vzpierať, no nemal som tú možnosť. On mi totižto tvrdo stisol boky a ešte tvrdšie nohy. Bolestivo som zaskučal a s nadávkou na jazyku som ho udrel do chrbta.

,,To nemôžete!" skríkol Harry zúfalo, čím spôsobil, že sa pani vedľa nás začala smiať.

,,Ale môžem. Zákon vraví, že pokiaľ omega neprejde všetkými skúškami a testami, nemôže byť označená. Takisto je tam aj uvedené, že v prípade porušenia zákona všetku zodpovednosť preberá označená omega. A ja, ako to zástupkyňa pre úrad práva omieg, mám právo ho zadržať a vystaviť všetkým procedúram."

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

Je tu štvrtok a spolu s ním aj nová kapitola. Písala som ju v noci, takže ma prosím ospravedlnte, ak nebude tip top. Okrem toho som si už prirodzene začala kopať hrob. Takže... 

Názor? Poprípade, kto všetko ma má v pláne zabiť, už teraz?

Curly