Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 18 | Escape

Ale on nič nepovedal. A preto sa teraz sám seba pýtam Čo sa stalo s mojou mamou?

Sedel som na posteli ešte nejakú tú dobu- úplne nahý- pričom som sa snažil upokojiť. Každým jedným nádychom i výdychom som sa snažil, avšak nedalo sa to. A tak som sa, obzerajúc po izbe, postavil, neustále zababušený v perine pre prípad, že by sa Harry uráčil po pol hodine prísť.

Opatrne som našľapoval, krok po kroku, až som sa dostal ku skrini, z ktorej som vytiahol akési tričko a mne veľké nohavice. Tieto veci som si na seba v rýchlosti obliekol a otočil som sa smerom ku dverám. Zhlboka som sa nadýchol i vydýchol a podišiel k nim, naťahujúc ruku ku kľučke. Pomaly som kľučkou pootočil a dvere otvoril, pričom som sa naposledy obzrel po izbe.

Potom som už len rýchlo vybehol von z izby, nechávajúc dvere otvorené. Zmorene som sa poobzeral po chodbe v snahe spomenúť si odkiaľ sme to prišli. Napokon som sa rozhodol pre ľavú stranu chodby, po ktorej som sa vydal, celý sa trasúc.

Na moje šťastie som nakoniec narazil na schody, ktoré symbolizovali jediné a konkrétne to, že idem správne. S menším nervóznym úsmevom na perách som sa oprel o zábradlie, pričom som sa opatrne dotkol svojho boľavého zadočku.

,,H-harry?" zašepkal som nervózne a zišiel snáď polovicu schodov, sledujúc krásnu a čo viac, priestrannú obývačku, v ktorej sa Harry, žiaľ, nenachádzal. V rýchlosti som zbehol aj zvyšok schodov a obzerajúc sa okolo seba, som zastavil pohľadom na vchodových dverách.

Naposledy som sa pozrel za seba, či sa tam Harry náhodou nenachádza, pred tým, ako som pribehol ku dverám a pokúsil sa ich otvoriť. Najprv som na to šiel pomaly a pokúsil sa dvere otvoriť potichu, avšak nakoniec sa nedalo nijako inak, ako do nich tresnúť, aby som sa dozvedel, že sú prosto zavreté.

,,Čo si myslíš, že robíš?" počul som varovný chrapľavý hlas spoza môjho chrbta. V okamihu som celý zmeravel a svoj pohľad premiestnil na kľučku, od ktorej som radšej oddialil svoju ruku. Pomaly som sa so sklopenou hlavou otočil smerom k Harrymu, v hlave si vymýšľajúc čo najlepšiu výhovorku.

,,Na niečo som sa ťa pýtal." ozval sa otrávene a podišiel o krok bližšie, načo som ja o krok ustúpil, až som narazil do dverí. Zhlboka som sa nadýchol a rozhodol som sa prehovoriť.

,,Čo je s mojou mamou?" zašepkal som. Dobre som vedel, že sa Harry na niečo pýtal, avšak čosi hlboko v mojom vnútri vravelo, že toto je omnoho dôležitejšie ako to, či som sa pokúsil utiecť, alebo nie.

,,Ja som sa pýtal prvý, Louis. Takže okamžite odpovedaj!" prikázal mi a znovu podišiel o krok bližšie. Po tomto som sa celým svojim telom natlačil na povrch dverí.

,,Chce-chcel som ísť za tebou a spýtať sa na mamu." bola moja prvá odpoveď, ktorá bola vlastne z istej časti aj pravdivá. Harry nado mnou len pokrútil hlavou a pre tentokrát prekročil už aj posledných pár metrov, tisnúc sa ku mne. Naše hrudníky sa na seba lepili každým mojim nádychom, čo by mi ani tak nevadilo, ak by to neznamenalo zároveň čeliť jeho dokonalej vôni alfy.

,,Tak čo robíš potom pri vchodových dverách?" pýtal sa ma Harry posmešne, pričom sa sklonil k môjmu krku, zhlboka dýchajúc.

,,M-myslel som si, že to je zá-záhrada." bola prvá odpoveď, ktorá mi napadla po dobe pätnástich sekúnd. Zmorene som sa pokúsil od neho odtiahnuť, avšak on ma chytil za ramená a opätovne sa zhlboka nadýchol.

,,Cítim, ako sa klepeš, Louis. Takže mi povedz pravdu." zašepkal mi do ucha a na okamih sa odo mňa odtiahol, aby mi mohol jednou z rúk zdvihnúť hlavu. Opatrne som sa pozrel do jeho zelených očí, odpovedajúc ďalším klamstvom.

,,B-bojím sa o mamu. Preto sa trasiem. P-prosím, povedz mi čo jej je." zašepkal som jeho smerom a zaklipkal očami, načo sa Harry na okamih odo mňa odtiahol. Avšak potom len pokrútil hlavou a svoj stisk na mojich ramenách spevnil.

,,Poviem ti čo s ňou je, keď mi povieš prečo si sa snažil ujsť." zavrčal mi do tváre. Takmer okamžite som vystrašene privrel oči a mykol sebou.

,,N-nechcel som utiecť." zakňučal som a celý sa prehol pod nátlakom jeho rúk. Chcel som opätovne zaliezť do izby a schúliť sa do klbka, pred tým ako by sa to mohlo ešte viac pokaziť. Opatrne som pootvoril jedno oko, sledujúc Harryho zelené oči, ktoré ma prebodávali skrz na skrz.

Sledoval som ako sa jeho úzke pery krútili v miernom úškrne. Sledoval som ich a to až do momentu, kedy sa nezačali otvárať v snahe mi čosi povedať. Už-už mi chcel čosi povedať, keď v okamihu celý stŕpol a stisk na mojich ramenách zosilnil až tak, že som počul ako mi v tele čosi puklo.

,,Bolí." zašepkal som smerom ku svojím ramenám, avšak netrvalo dlho a ja som pocítil bolesť aj kdesi inde. Konkrétnejšie v mojej dolnej časti tela, kam som sa pokúsil dať si o chvíľu ruku, avšak Harry ma zastavil svojim zavrčaním.

,,Padaj do izby! Hneď! A zamkni sa." Zavrčal a odrazil sa od mojich ramien o niekoľko metrov dozadu. Jeho napnuté telo o niekoľko sekúnd na to dopadlo na gauč. Ruky si v okamihu premiestnil do vlasov, akoby sa chcel ťahaním za ne upokojiť.

,,Niečo som ti povedal!" zakričal na mňa, keď som aj naďalej stál pri vchodových dverách, neschopný pohybu. Len som tam tak stál a snažil sa vstrebať všetku tú bolesť a slasť, ktorú som dostával len z nepatrného trenia sa o látku nohavíc.

,,Louis!" počul som, ako na mňa kričí. Avšak ja som nebol schopný vnímať nič iné, len túžbu po alfe s dokonalou vôňou. Na okamih som privrel oči a snažil sa upokojiť, no netrvalo dlho a alfa, ktorej vôňa ma dovádzala do varu, podišla bližšie ku mne. Konkrétne rovno predo mňa v snahe ma dostať preč.

,,Tomli-" chcel vysloviť moje priezvisko, ale už bolo neskoro. Moje telo začalo konať bezo mňa a ja som sa tak postavil na špičky, spájajúc naše pery v jedno. 

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

kapitola po dlhšej dobe a k tomu krátka. Oh môj bože, mám strašný pocit, že sa zhoršujem. Keď sa pozriem na svoju tvorbu spred pár mesiacov je to úplne niečo iné ako toto. Bolo to dlhšie, lepšie popísané a záživnejšie. Neviem čo sa deje, ale prepáčte.

Pokúsim sa vrátiť do starých koľají, ale asi budú kapitoly vychádzať len 1 až 2 krát do týždňa. Teda sa o to posnažím. 

Ďakujem všetkým za votes a komentáre, vážim si toho :*

Curly