Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 11 | Alpha voice

Dôvod? Jeho pery sa totižto v okamihu prilepili na tie moje.

Ležal som pod ním, na tvrdom matraci z cela ohromený reakciou môjho doktora, ktorý si moje pery dravo privlastnil, akoby ma chcel umlčať naveky. Akoby mi chcel dokázať pravdivosť jeho predchádzajúcich slov, aj keď som o tom ja sám už vedel. Voňal mi...

Akoby automaticky som si ruky, ktoré mi pred chvíľou pustil, premiestnil do jeho vlasov a jemne za nich zaťahal. Alfa sa mi do bozku zasmial, čím ma z časti vtiahol aj do reality a ja som tak mal šancu, donútiť svoje voľné ruky, aby ho odo mňa odtlačili.

Zatlačil som do jeho ramien, no neúspešne. Nechcel sa odo mňa odtiahnuť a to aj napriek mojim uhryznutiam, ktorými som sa ho snažil ako inak odradiť. On mi namiesto toho zavrčal do pier a bez premyslenia zašiel svojou rukou nižšie k môjmu boku.

Nedokázal som sa brániť, nie pred touto dokonalo voňajúcou alfou. Nedokázal som vlastne vôbec nič. Ani sa odtiahnuť, ani ho odstrčiť.

Bol som viac ako len rád, že ho k tomu napokon donútilo vŕzganie dverí od izby, v ktorej sme sa nachádzali.

Harry si sám pre seba zaklial a odtiahol sa odo mňa. Nechal ma len tak ležať na tvrdom matraci, neschopného pohybu, zatiaľ čo sa on sám premiestnil ku chodbe, spoza ktorej sa ozývali pomalé krok.

,,Ešte nie sú návštevné hodiny." zavrčal doktor Styles a zaprel sa svojimi vlastnými rukami o stenu. Človek v chodbe na okamih zastavil, no napokon sa odvážil prehovoriť.

,,Prišla som za synom, sestrička vravela, že pôjde mimo tohto oddelenia, tak sa chcem s ním porozprávať." v jemnom hlásku osoby za stenou som spoznal svoju mamu, ktorá aj bez ohľadu na slová doktora pred ňou, Harryho akosi obišla a sadla si ku mne na posteľ.

,,Ahoj, zlato. Zistili niečo?" usmiala sa na mňa, úplne ignorujúc doktora za ňou. Pán Styles sa zhlboka nadýchol a v snahe upokojiť sa, si prešiel skrz kučeravé vlasy.

,,J-ja neviem. Pán doktor Styles ma berie k sebe domov." zašepkal som a rýchlo hlavou mykol ku kučeravcovi, pred tým ako som ju následne aj sklopil do svojho lona, pozorujúc vlastné prsty. Nervózne som sa s nimi hral a následne za ne ťahal, až sa ozýval miestnosťou pukot mojich kĺbov.

,,K alfe?!" zhíkla neveriacky moja mama a takmer okamžite sa postavila na vlastné nohy. S vraždeným pohľadom sa otočila smerom k doktorovi so zelenými očami a o krok podišla bližšie k nemu.

,,Takže môj syn pôjde k namyslenej alfe, ktorá si z neho bude robiť otroka, aj cez jeho zdravotný stav?" vrčala na neho moja mama, zatiaľ čo sa jednotlivými krokmi neustále približovala bližšie k doktorovi.

,,Prosím vás, ja som profesionál. Prosím ukľudnite svoje materinské hormóny a pekne ho nechajte v mojej opatere do doby, kým sa neuzdraví. Pretože som si viac ako len istý, že vy by ste sa o neho v takomto stave, nedokázali postarať." Snažil sa znieť pokojne, za čo som mu bol viac ako len vďačný. Jeho zdvorilé správanie očividne matku väčšmi nahnevalo a to až tak, že sa rozhodla použiť v mojej prítomnosti nadávky.

,,Aký si to kurva profesionál, keď si z neho cítiť a to si ho mal len prehliadnuť?" zavrčala moja mama a už, už naťahovala ruku smerom ku kučeravému doktorovi, ktorý si zhlboka povzdychol a pokrútil hlavou. Na okamih sa pozrel na mňa a perami mi naznačil jednoduché slovo. 'Uši', keby som len vedel, čo tým myslel, určite by som to urobil okamžite.

,,DRŽTE HUBU!" zreval doktor svojim alfa hlasom, z ničoho nič. Nečakal som to a tak som takisto, ako aj moja mama, padol k zemi- v mojom prípade do perín- s bolestivý hučaním v hlave. Vzlykol som a rukami si zavadil o uši, ktoré ak by som zakryl, možno by som tak aj minimalizoval bolesť.

Zničene som sa prevalil zo strany na stranu a zaťahal sa za vlasy. Aj cez to, že alfa už nekričal, jeho hlas na mne zanechával účinky aj po niekoľkých minútach. Zhlboka som sa nadýchol a posnažil sa upokojiť, keď v tom som začul kroky blízko mojej postele.

,,Láskavo si ju drž na uzde a pekne jej vysvetli, že pôjdeš ku mne, aj keby sa k tebe pripútala. Predsa len, by nebola nadšená, ak by sa dozvedela, že jej synček je len sprostý klamár, že nie?" zašepkal mi slizko do ucha Harry a následne ma pohladil po vlasoch, pred tým ako sa vzpriamil, prekročil telo mojej trasúcej sa mami a odišiel chodbou von z izby.

Jeho šepot, akoby zmiernil moju bolesť. Hoci mi v hlave stále nepríjemne pišťalo, dokázal som sa postaviť na rozklepané nohy a podísť ku mame. Tak rýchlo ako som sa aj postavil, som aj padol na kolená, keďže sa moja mama aj naďalej triasla a držala si kŕčovito uši.

,,Mami. Mami." opakoval som naliehavo neustále dookola, v snahe ju upokojiť. No neúspešne. Napokon som sa už len nezmohol na nič iné, ako poprosiť o pomoc, kohosi iného. Kohosi kto sa v tomto vyzná.

,,Sestrička!" zakričal som a mame odhrnul vlasy z čela. Tá sa nad mojim výkrikom mierne prikrčila, avšak ruky z uší nezložila.

Netrvalo dlho a do mojej izby sa dopotácala sestrička na nižších opätkoch. V okamihu ako si ma všimla, ma ihneď spolu s mamou posadila na posteľ, kontrolujúc či je žena vedľa mňa v pohode. Počas celej prehliadky som ju držal za ruku a to aj v momente, ako dobehol ďalší z doktorov a spolu so sestričkou sa nedohodol na uspávacej injekcii. Pomocou ktorej by mame zmiernili bolesť a doviedli ju tak bezpečne na akési iné oddelenie.

,,O-ona bude tu?" zašepkal som smerom k doktorovi, ktorý sa na mňa povzbudzujúco usmial a zastrčil už prázdnu striekačku do svojho vačku.

,,Vaša matka je už v pokročilejšom veku, čo teda znamená, že ju alfa hlas mohol nie len oslabiť, ale aj na dobu neurčitú vyviesť z mieri. Je len na nej, ako sa s tým vyrovná a či bude schopná naďalej pracovať." hovoril doktor s hnedými vlasmi, ktoré si počas tohto monológu upravil najmenej päťkrát.

,,A-a čo doktor Styles?" spýtal som sa muža pred sebou, konkrétnejšie bety.

,,Pán Styles musel byť vyprovokovaný, aby alfa hlas použil. Dobre vedel, že by ním mohol vašej matke ublížiť, čiže to bola pre neho krajná možnosť." mykol plecami a už, už sa otočil na odchod, keď v tom sa odmlčal a opätovne sa pozrel mojim smerom.

,,A keď už hovoríme o pánovi Stylesovi. Z istých dôvod si vás odvezie domov už dnes. Príde hneď po smene, čo je teda o-" prerušil ho hlboký hlas z chodby.

,,Čo je práve teraz. Louis zbaľ si svoje veci a obleč sa. Musíme ísť."

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

meškááááám. Param param... tvárme sa, že všetko stíham, okej? 

Dúfam, že sa kapitola páčila. Prepáčte, že sú v nej chyby, ale kvôli mojej lenivosti a "dochvíľnosti" nebudem trápiť svoju korektorku. 

Vote&Comment&Opinion

Curly

Inak vidíte to hore? Tú fotku (konkrétnejšie banner) v médiach? Za toto chcem poďakovať JoyMcGee, ktorá ho spravila. Je naozaj veľmi talentovaná, čiže kuk na jej profil, tí čo ju ešte nepoznajú.