Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 10 | Home care

Prešiel presne týždeň odkedy sa tu pán Styles neukázal. Odkedy namiesto neho prichádzal každý deň doktor Malik. Hoci bol tento doktor alfa, svojím úsmevom a príhodami, ktorými sa mi snažil uľahčiť i skrátiť čas na infekčnom oddelení, ma viac ako len potešil. Dokonca mi dovolil mu aj tykať, ale to len cez poobedňajšie vizity, počas ktorých za mnou príde a rozpráva sa so mnou, či už o škole, alebo o rodine.

,,Dnes večer, už príde Harry." zasmial sa nad čím som sa zamračil. Stále som si nedokázal zvyknúť na to, že tento snedý, usmievavý muž sa baví s niekým tak arogantným a sebeckým. Hoci na mňa pán Styles pôsobil na začiatku milo, karta sa behom pár minút strávených v jeho prítomnosti obrátila.

,,Teda doktor Styles." mrkol na mňa Zayn. Nad týmto oslovením som prekrútil očami a rukou, v ktorej bola stále zavedená ihla, som sa natiahol ku perine na okraji postele. Vďaka Zaynovi ma sestričky odpojili od infúzie a pod podmienkou, že si budem dávať na seba pozor, mi dokonca dovolili ísť aj do zadnej časti oddelenia, kde sa nachádzal menší kútik, alebo teda škola. V tejto 'škole' sa učili po väčšine malé deti, ktoré sa ako to deti pod trinásť rokov učili len základy našej spoločnosti.

,,A nemohli by ste ma pustiť domov? Ako vidíš som zdravý." posledné slovíčko som zašepkal a perinu si vytiahol až po bradu. Doktor sediaci na posteli vedľa sa len zasmial a podišiel bližšie ku mne.

,,Harry vravel, že niečo našiel. Nemôžeš ísť domov pokiaľ ťa toho 'niečoho' nezbaví." pri slove niečo naznačil mladý doktor úvodzovky a následne mi postrapatil vlasy.

Niečo? Myslel tým snáď doktor Styles, chuť žiť? Pretože som si viac ako len istý, že tej ma už zbavil.

,,Aha." zašepkal som do periny a pokrútil hlavou, sledujúc Zayna, ktorý si sadol na okraj postele, presne tak ako to mal vo zvyku.

,,Neboj sa. To čo sa stalo minule bolo len kvôli jeho rutu. Teraz sa nič také nestane a ver, že ak aj hej, stačí to povedať mne a ja na neho už pošlem jeho otca." usmial sa na mňa, čím spôsobil, že sa už spomínaný úsmev na tvári vytvoril aj mne.

,,Hlavne sa ho neboj. Harry, alebo teda doktor Styles, je dobrá a poctivá alfa."

Keby len vedel čo sa bude diať o pár dní, určite by svoje slová prehodnotil, akoby aj prehodnotil svoj názor na Harryho návrh, o ktorom som ja ako pacient zatiaľ nič nevedel.

Zatiaľ.

***

,,Louis Tomlinson, doniesla ho sem jeho matka po tom, čo mu namerala teplotu nad štyridsať. Tu sme sa o tom sami presvedčili a pre istotu ho hospitalizovali do doby, kedy jeho diagnóza nebude presne určená. Pred týždňom podstúpil vyšetrenie u pána doktora Stylesa, ktorý nám už oznámil, že jeho rut skončil a príde, teda ho máme očakávať do doby piatich minút." vravela sestrička s blond vlasmi mne už tak známe vety. Nad jej poslednými slovami som sa otriasol a rukou si prešiel skrz pramienky vlasov.

,,Čiže pán Styles, príde?" spýtal sa jeden z doktorov, nad čím všetci súhlasne kývli.

,,Omyl, už som prišiel." ozval sa chrapľavý hlas z chodbičky, v ktorej stál on. Kučeravý diabol, moja nočná mora, nadržaný králik, alebo aj mop na mrdky. Hovorte si tomu ako chcete, proste prišiel on, sám Harry Styles.

Nedokázal som skrývať nechuť, ktorá pohltila celé moje telo, len pri zmienke jeho mena.

,,Dobrý deň." pozdravili ho všetci jednohlasne, akoby to trénovali niekoľko hodín. Nad týmto prejavom úcty som prekrútil očami a natiahol sa po perine v snahe sa prikryť, v čom ma však zastavil vražedný pohľad sestričky po mojej pravici.

Chvíľu panovalo ešte trápne ticho- ak teda nepočítam šepot sestričiek-, ktoré sa napokon odhodlal prerušiť Zayn, alebo teda aj doktor Malik.

,,Ehm, pán doktor vraveli ste, že máte nejaké riešenie, čo sa týka prípadu Louisa Tomlinsona." mykol rukou ku mne, pred tým ako sa spolu s ostatnými doktormi a sestričkami otočil mojim smerom, akoby očakávali, že dané riešenie im poviem ja.

,,Áno, mal som tento nápad už aj skôr, ale keďže som bol indisponovaný, presunulo sa toto oznámenie až na dnešní deň." povzdychol sim nad čím všetci súhlasne pokrútili hlavami a nasledovným tichom ho vyzvali k tomu, aby im oznámil jeho veľkolepý plán, ktorým mi zničí život.

Vedel som, že to povie. Že im povie všetko od môjho simulovania, až po moje prosby, aby ma neprezradil. Snažil som sa na sebe nenechať zdať to, ako veľmi ma toto napätie ničilo, no moje prsty si robili svoje a takisto aj potné žľazy, vďaka ktorým som bol o chvíľu mokrejší ako Jake Bass po poriadne žhavom sexe.

,,Takže týmto vám oznamujem, že pacient Louis Tomlinson bude od zajtrajšieho dňa premiestnený do mojej osobnej starostlivosti, konkrétne ku mne domov, kde mu vytvorím sterilné podmienky." vydýchol vetu, ktorú si snáď sám nacvičoval, zatiaľ čo si počas svojho rutu honil nad predstavou každej druhej omegy, v tomto oddelení.

Až po tom čo sa izbou, na ktorej som očividne už poslednú noc, rozliahol potlesk a pochvaly smerované na doktora Stylesa, som si uvedomil význam jeho slov. Každé jedno slovíčko jeho už vopred premyslenej reči nasvedčovalo tomu, že očakáva, že budem u neho bývať na dobú neurčitú.

,,J-ja ale-" nestihol som ani dohovoriť, keďže ma prerušili doktori, odchádzajúci z mojej izby, teda až na doktora Stylesa, ktorý aj naďalej stál pri chodbe.

,,J-ja k vám n-nechcem ísť." zašepkal som, sledujúc prikrývku pod mojimi nohami. Nad mojou vetou sa doktor predo mnou len zasmial a prosto pokrčil ramenami.

,,Ale mne je jedno čo chceš ty. Tu ide o obchod. Ty mi dáš to čo chcem a ja nikomu nepoviem, že si len sprostý simulant." Mykol ramenami a s falošným úsmevom na perách sa vydal mojim smerom. Stačilo pár dlhých krokov, počas ktorých si vyzliekol biely plášť, až sa napokon dostal na bok mojej postele.

,,Alebo mi chceš, nebodaj odporovať?" zasmial sa, nad čím som okamžite sklopil zrak a premiestnil ho ku svojim chodidlám.

,,Samozrejme, že nie. Nebudeš odporovať, keď proti mojej ponuke nič nemáš. Podľa mňa si ešte aj rád, že niekto ako ja, bude šukať niekoho ako si ty. Aj keď musím uznať, že zadok máš dobrý." vravel, zatiaľ čo sa naťahoval k mojej tvári. Chcel som sa jeho ruke vyhnúť, no neporadilo sa mi to, keďže mi násilnícky stisol spodnú čeľusť a natočil si ma smerom k sebe.

,,Priznaj, že ti voniam. Priznaj, že by sa ti páčilo, ak by som to, čo sa tu stalo pred týždňom, dokončil." dýchol mi do tváre, načo som zaťal päste a zhlboka sa nadýchol, aby som si tak dodal odvahy, povedať nasledujúce slová.

,,Nie, nepáčilo." Zavrčal som mu do tváre a rukami som sa ho pokúsil odtlačiť, čo sa mi samozrejme nepodarilo, keďže si ma jedným rýchlym pohybom prehodil pod seba. Chcel som namietať, kričať a sám neviem čo, ale nemohol som.

Dôvod? Jeho pery sa totižto v okamihu prilepili na tie moje.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

nová kapitola. Tvárme sa, že nemeškám 20 minút a že som poctivo zvládla termín. 

Dúfam, že sa naša DESIATA kapitola páčila ♥.

Nejaký názor, grils?

Vote&Comment&Opinion

Curly