Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 17 | Punishment

,,Tak ja čakám. Ukáž mi ako sa správne potrestá omega." povedal starší alfa a napravil si lem svojho trička, neustále ma sledujúc. Po jeho slovách som celý stŕpol spolu s Harrym, ktorého dych sa zrýchlil. Počul som každý jeho nádych i výdych, každý príznak toho, že slova svojho otca nečakal.

Netrvalo dlho a ja som sa s tichým zaskučaním otočil tvárou k vankúšu, zakrývajúc tak slzy, ktoré sa mi drali do očí. Nie len že som bol ponížene priviazaný k posteli, ale čakal ma aj trest, ktorému som sa nemohol vyhnúť, ani keby som sám veľmi chcel.

,,A to tu nado mnou akože budeš stáť a pozorovať ma?" odfrkol si Harry, s falošným sebavedomím v hlase. I ja, ako cudzia omega, som dokázal vycítiť strach a hnev, ktorý z kučeravca naproti vyžaroval.

,,Presne to budem. Som tvoj otec, Harry." zavrčal a podišiel o krok bližšie. Počul som, ako pod jeho váhou zavŕzgali dubové parkety, pričom som sa celý roztriasol, čo si očividne Harry všimol a svojho otca zastavil.

,,Už ani krok, jasné? Urobím to." odvetil porazene, pričom sa dotkol svojimi rukami mojej nohy. V snahe upokojiť ma mi hladil lýtko a zhlboka dýchal, zatiaľ čo sa jeho otec s tichým smiechom vracal na pôvodné miesto k rámu dverí.

Na okamih bolo ticho, ktoré prerušili moje trhané nádychy. Pokúsil som sa upokojiť vzlyky i moje trasúce sa telíčko, ale nedalo sa. Strach ma plne ovládal a to až do momentu, kedy som nepocítil na svojom zadočku chladný dotyk Harryho ruky.

,,Dám ti päť, dobre?" zašepkal tak, aby som to počul len ja. Roztrasene som prikývol a zubami sa zahryzol do vankúša, očakávajúc najhoršie. Čakal som totižto na prvú ranu zo strany svojho kučeravého doktora.

,,Jedna." povedal o čosi hlasnejšie Harry a po prvý krát napriahol ruku. Netrvalo dlho a s hlasitým pleskotom dopadla jeho obria dlaň na pravú polovicu môjho zadočku. Okamžite som sa prehol v chrbte, ťahajúc za šatky, ktorými som bol priviazaný o posteľ, pričom sa mi z hrdla vydal hlasitý vzlyk.

,,Dva." povedal, pričom sa zhlboka nadýchol a očividne nadviazal očný kontakt s jeho otcom. Potom sa už len zopakovalo to, čo pred pár sekundami, s tým rozdielom, že jeho ruka dopadla na moju ľavú polovicu.

,,Tri, štyri." s týmito slovami dopadli ďalšie dve rany na moje pozadie. Hoci som sa snažil ovládať svoje vzlyky, nešlo to. Tak isto ako ani nešlo zakryť úsmev na tvári Harryho otca.

,,A päť." konečná rana dopadla presne do stredu. Vystrašene som sebou mykol a sám pre seba si zamrmlal niekoľko nadávok, ktoré som spojil s nespočetným množstvom vzlykov. Chvíľu som len takto plakal, držiac tvár neustále vo vankúši a to až do okamihu, kedy som na svojej nohe- konkrétnejšie pri chodidle- nepocítil, ako mi dáva látku držiacu ma na posteli dole.

,,To je všetko?" začul som hlas staršej alfy.

,,Áno, to je všetko." ozval sa kučeravec a prešiel k mojej druhej nohe, ktorú odviazal presne tak ako tú predtým. Okamžite som nohy spojil, zakrývajúc tak svoj vstup, pričom som si ich ohol v kolenách. Harry na nič nečakal a odviazal mi aj pravú ruku, s ktorou som si pritiahol kolená bližšie k trupu.

,,To nemyslíš vážne, Harry." pokrútil nad ním hlavou jeho otec. Ani nie na okamih som hlavu natočil do strany, aby som sa tak uistil, že muž stojí stále na tom istom mieste. Chcel som sa pozrieť na muža, ktorý mi ničí život, avšak do cesty mi vošla tvár kučeravej alfy. S nahnevanou grimasou sa cezo mňa nahol a látku pre tentokrát roztrhol.

,,Uši." zašepkal mi, chvíľu pred tým ako sa napriamil, a pozrel sa na otca. Takmer okamžite som si ruky premiestnil k ušiam, pričom som hlavu zaboril do vankúšu, dúfajúc, že tak aspoň trochu zmiernim bolesť.