Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 45 | Anesthesia

,,Hazz... p-prepáč mi to..." zavzlykal som. Čo som však nečakal bolo, že sa mi dostane odpovede.

Zničene som si kľakol vedľa ležadla a do ruky zobral tú jeho. Prekvapilo ma, keď nebola úplne uvoľnená, tak akoby mala byť počas spánku. Avšak i cez to som si ju pritiahol k ústam a začal do nej šepkať všemožné ospravedlnenia.

Z ničoho nič sa však ruka v mojom zovretí napla. S nakrčeným obočím som pohľadom zablúdil k Harryho tvári. V okamihu ako som si všimol, Harryho pootvoreného očka, som dokorán otvoril ústa. Nerozmýšľal som nad čím, prečo to tak je. Či som ho náhodou nezobudil, alebo čosi podobné. Prosto som sa rýchlo premiestnil z jeho ruky ku hlave.

,,Hazz-" zavzlykal som a rukou som roztrasene prešiel po jeho ostro rezanej kosti. Oslovený ju po tomto jemnom dotyku napol a potichu si povzdychol.

,,Louis. Choď si ľahnúť. A nerob Loganovi problémy." zasyčal na mňa potichu. Po jeho slovách som celý stŕpol a hlavu vytočil do strany, obhliadajúc sa po kamerách. Predsa len tu jedna bola, v rohu za mojim chrbtom. Preto som sa dal tak, aby som kryl naše tváre a sklonil k Harrymu. Ten privrel oči a na sucho preglgol.

,,Hazz? Č-čo sa to tu deje?" zašepkal som pomedzi slzy, ktoré som aj po tom všetkom nedokázal udržať na mieste. Skľúčene som sa zapozeral do jeho zelených očí, v snahe vyčítať z nich odpoveď. Ibaže namiesto toho som tam našiel len akési emócie, ktoré som v tom zmätku nedokázal správne zaradiť.

,,Loui. Choď si ľahnúť. Všetko bude fajn. Len si choď ľahnúť. A hlavne nikomu nehovor, že som hore." šepkal, privierajúc oči, čím spravil takzvanú pomyselnú bodku za našim rozhovorom. Po tomto, hoci som sa ho snažil pýtať na iné otázky, prosto neodpovedal. Predstieral spánok, zatiaľ čo som ho ja hladil po tvári a snažil sa vytiahnuť z neho odpoveď.

,,H-harry ja ťa m-milujem. A n-nebude to v poriadku, k-keď nás rozdelia. P-prosím hovor so mnou." skuvíňal som zničene, drviac jeho ruku vo svojom zovretí. Ibaže Harry nepohol ani brvou. Naopak nastálo dlhé ticho, ktoré prerušil mne neznámy hlas.

,,Neodpovie ti. Je v narkóze. To je pán Tomlinson... stav bezvedomia, vyvolaný narkotikami. Takže prosím prestaňte zbytočne komplikovať našu prácu a ľahnite si sem." roztrasene som hlavu natočil jeho smerom. S rozšírenými zreničkami som sledoval muža okolo štyridsiatich rokov, vedľa ktorého stál Logan. Ten ma prebodával pohľadom a jemne krútil hlavou.

,,J-ja nechcem. P-prosím, n-nechajte ma s ním." krútil som hystericky hlavou, neustále držiac Harryho ruku. Starší z mužov si povzdychol a otočil sa na Logana, ktorý v okamihu stuhol. Všimol som si ako zaťal sánku a voľnou rukou si to namieril k vrecku.

,,Logan? Vieš, čo máš robiť." zavrčal muž, ktorý nad celou situáciou len pretočil očami. Následne mykol hlavou mojim smerom. Logan ako vycvičený pes prikývol a zapozeral sa na mňa. Podišiel o krok bližšie.

V momente ako už nemal možnosť jeho šéf vidieť mu do tváre, mi perami naznačil akési slovo. Nebol som schopný ho identifikovať, keďže som vystrašene ustúpil dozadu. Neriešil som, že som takmer padol na Harryho. Mojim jediným cieľom bolo, zostať s ním a to som bol schopný spraviť za každú cenu.

Potom to už šlo tak nejako z kopca. Logan sa doslova rozbehol mojim smerom. Ani som nestihol pustiť Harryho ruku a už spomínaný muž ma chytil za rameno. Palcom zatlačil na akési miestečko, ktoré ma donútilo celého sa otriasť. Následne si ma rýchlo pretočil tak, že som mu stál chrbtom, pridržiavajúc si ma jednou z rúk. V tej druhej držal akýsi predmet, ktorý som ja však nevedel identifikovať.

,,L-logan prosím." vrtel som sa v jeho zovretí. Oboma rukami som chytil jeho pažu a pokúsil sa ho od seba odtiahnuť, no neúspešne. Namiesto toho sa na mňa natisol ešte viac, šepkajúc mi do ucha.

,,Nehmýr sa. Všetko bude v poriadku." sykol nepríjemne, pred tým ako druhú ruku premiestnil k môjmu krku. Až vtedy, kedy sa predmet medzi jeho prstami dotkol mojej pokožky, som pochopil, čo to je. A hoci som veľmi chcel, nedokázal som sa tomu brániť. Celý som stŕpol, uvedomujúc si, že toto je koniec. Že už nemám jedinú šancu na to zachrániť náš vzťah s Harrym.

S nasledujúcimi pár sekundami prišla i bodavá bolesť v oblasti mojej krčnej tepny. Logan stisol piest, čím rýchlo vpravil mne neznámu tekutinu do mojich žíl. Ani netrebalo počkať, do kým to zaúčinkuje a mne sa doslova podlomili nohy. Cítil som sa byť absolútne opantaný danou drogou, čo Logan ako inak využil. Rýchlo si ma vyhodil na ruky a položil ma na ležadlo.

,,Pošlem sem Trevora. Ako vidím toho omegu zvládneš odniesť, ale ten alfa je iný kus." zachechtal sa starší muž, pred tým ako odišiel. Po tomto som počul už len buchnutie dverí, ktoré sa o pár sekúnd na to zopakovalo a dnu vošiel iný muž, očividne Trevor.

,,Čauko, Logan. Mám zobrať toho kučeravého, tipujem." ozval sa spoza môjho chrbta hrubý hlas. Oslovený len neprítomne kývol hlavou a pohľad presmeroval na mňa. Očividne ho neprekvapovalo, že neustále držím oči otvorené. I keď to bolo ťažké, snažil som sa nepoddať nutkavému pocitu spánku, ktorý pohlcoval moje telo.

Harryho kamarát si len povzdychol. Prosto využil toho, že nedokážem odporovať a vyhodil si ma na ruky. Niesol ma ako takú princeznú, nohou si otvárajúc dvere. Opatrne, tak aby som si neudrel hlavu, ma natočil do strany a vyšiel so mnou von. Nemal som potuchy, čo sa stane s Harrym. A aj cez to, že som sa na to chcel spýtať, nemohol som. Prosto som sa nechal niesť na rukách samotného Logana, poddávajúc sa spánku.

Ibaže skôr, ako som upadol do úplného bezvedomia, som pocítil ako ma ovial chlad. Následne som začul nejaké štrngotanie kľúčov a dohadovanie sa dvoch mužov, ktorý ma s Harrym brali do auta. Napokon sa po dlhej dobe dohodli, že dajú dnu najprv kučeravca. Trevor bol očividne rád, že môže zaliezť dnu, preto ihneď ako Harryho vložil dnu, zobral nohy na ramena.

,,Ak ma vnímaš, Louis... už bude len dobre. Sľubujem." zašepkal mi Logan, pred tým ako moje bezvládne telíčko položil dnu do auta. Čo s tou vetou všetci majú? Nič nebude dobre! Zoberú mi Harryho! Pomyslel som si.

Vďaka zavretým očiam som nevedel, kam ma to premiestnili. Vedel som, alebo teda cítil som len to, ako sa okolo mňa po zatvorení dverí omotali dve paže.

,,Ach jaj, Loui. Je mi to všetko tak ľúto. Ale neboj sa. Teraz už nás nikto nerozdelí." začul som chrapľavý hlas môjho mate a krátko na to som to už nevydržal a poddal sa liekom v mojej krvi.  

------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte!

A je to tu. Posledná časť tohto príbehu. Samozrejme bude ešte epilóg, takže sa máte na čo tešiť, ale aj tak by som chcela povedať, že vám všetkým moc ďakujem za každý jeden vote a komentár. Chcela by som toho napísať vážne veľa, ale to si radšej nechám až ku poďakovaniu. Takže vidíme sa ešte raz, nabudúci týždeň. 

Curly