Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 29 | Reward

,,Áno, Louis. Ak budeš dobrý chlapec, tak dostaneš odmenu." Presne týmito slovami ma dokázal môj alfa presvedčiť o tom, aby som vošiel skrz oranžové dvere do priestrannej miestnosti, vymaľovanej takisto na oranžovo. Jemne som sa usmial, keď som si všimol niekoľko plyšových hračiek zavesených zo stropu, snáď aby tak upokojili malé deti, ktoré sem prichádzali. Ani sám neviem ako dlho som pozoroval hračky, ktoré sa kvôli jemnému vánku krútili okolo svojej osi.

,,Vyzleč si tričko a postav sa tam!" prikázal mi beta trochu ostrejším tónom, čím si od Harryho vyslúžil výstražný, a čo viac, smrtiaci pohľad. Muž v tom okamihu stíchol a doplnil tiché prosím, pred tým, ako sa mi otočil chrbtom a vošiel do menšej miestnosti, ktorej stena bola presklená, teda na mňa dokonalo videl.

Harry so mnou ešte chvíľu počkal, dokonca mi pomohol zbaviť sa aj trička, pričom sa ku mne jemne natiahol a pobozkal ma na čelo. Povzdychol som si a slastne privrel oči. O pár sekúnd na to však musel Harry odísť za doktorom do vedľajšej miestnosti, načo som na začiatku najprv chcel protestovať, ale potom som si uvedomil, že to nemá cenu. Možno by som tým nahneval Harryho alebo, čo viac, ukrátil by som sa o odmenu, ktorú mi Harry sľúbil.

Poslušne som sa vystrel pred akúsi tabuľu, ktorá prekryla celý môj hrudník a hlavu natočil do jedného z kútov tejto izby, presne tak ako mi bolo povedané. Vystrašene som zaťal päste a privrel oči, načo sa ozval akýsi podivný zvuk dvakrát za sebou. Potom nastalo už len ticho a vŕzganie pántov od dverí, o ktorých som ani nevedel, že boli zavreté.

,,Dobre, výsledky pošlem hore na oddelenie. Vráťte sa naspäť a počkajte tam." ozrejmil to Harrymu doktor, ktorý urobil toto vyšetrenie, tesne pred tým ako sa ku mne môj alfa rozišiel.

,,Vidíš, aký šikovný chlapec si pre mňa bol." Pochválil ma, nad čím som sa usmial a ruky konečne uvoľnil. Opatrne som ich otriasol, keďže som v nich začal pociťovať, akési mravenčenie a omotal ich okolo Harryho pásu.

,,Vieš niečo?" zašepkal som tesne pred tým, ako som zaboril svoju hlavu do jeho hrude. Harry si povzdychol a zamumlal čosi, čo signalizovalo nesúhlas. Povzdychol som si a trochu sa dokonca aj uvoľnil, keď mi svoju ruku položil na chrbát a nasmeroval tak moje telo cez prah dverí, zatiaľ čo som mal hlavu stále zarytú v jeho hrudi, vdychujúc jeho omamnú vôňu.

Napokon, keď už sme boli mimo ordinácie a za nami sa zavreli dvere, som sa odtiahol od Harryho a natočil hlavu do strany. Kučeravec sa zasmial a pohladil ma bokom ruky po líci.

,,Čo?" nadvihol obočie, keď som ho aj naďalej sledoval, zatiaľ čo on nás aj naďalej viedol ku výťahom. Spokojne som sa nadýchol jeho vône a opätovne sa pritúlil bližšie k nemu.

,,Čo tá odmena?" zamumlal som mu do hrude, načo sa celou chodbou ozval smiech mojej alfy. V momente si ma od seba odtiahol a využívajúc otvorených dverí výťahu ma natisol dnu na stenu. S menším úsmevom na perách som sa odtiahol a svoj pohľad presmeroval na alfu, ktorej ruka práve stláčala číslo poschodia, na ktoré sme sa mali dostať.

,,Bohužiaľ to teraz asi nepôjde. Možno až ráno." Zašepkal spolu s tichým cinknutím, ktoré spôsobili zatvárajúce sa dvere. Nakrčil som obočie a zapozeral sa mu do očí, pred tým, ako som vydýchol.

,,O aký presný druh odmeny sa tu jedná?" spýtal som sa, stále natisnutý a plne omámený vôňou mojej alfy. Harry jednu zo svojich rúk premiestnil hneď vedľa mojej hlavy a priblížil sa bližšie ku mne.

,,O taký, na ktorý si asi nemyslel. Predpokladám." Uškrnul sa a jemne obtrel svoj nos o ten môj. Ja som sa len potichu zachichotal a rukami opatrne zašiel k lemu jeho trička. Ani som sa nestihol nazdať a rukami som blúdil po jeho vypracovanom chrbte, zatiaľ čo mi Harry vdychoval jeho teplý vzduch do tváre.

,,To asi nie. Najprv som si myslel, že mi kúpiš nejaký cukrík alebo keksík, ale to nie je tvoj štýl. A potom som si myslel, že sa bude jednať o sex, ktorý by sme si však mohli dať hneď po vyšetrení v aute. Tak teda neviem." Mykol som ramenami, krátko pred tým ako sa Harry zasmial a ruky premiestnil na moje boky.

,,V aute? Na čo ty nemyslíš." Zasmial sa a pritiahol si ma bližšie k sebe, pričom konečne spojil naše pery.

,,Áno v aute." Odšepkal som mu do pier, ktoré si brali tie moje omnoho dravšie ako kedykoľvek pred tým.

,,Ak chceš, môžeme to zrealizovať, ale len pod podmienkou, že nech budú tie výsledky akékoľvek, tak budeš pokojný, dobre? Aj keby zistili, že máš v hrudi mimozemšťana, tak sľubujem, že urobím všetko preto, aby som ťa ochránil." Odvetil, keď sa odo mňa odtiahol a pohladil ma rukou po vláskoch. Jemne som sa na neho usmial a spolu s otvorením dverí, som ho potiahol von. Harry sa uchechtol a rukou si ma pritiahol naspäť k sebe.

,,Takže ak to mám dobre chápať. Dostanem dve odmeny?" spýtal som sa s rozšírenými zreničkami. Harry len s úsmevom na jeho sladkých perách prikývol a rukou si zašiel do vlasov, čakajúc spolu so mnou pred oddelením, ktorého dvere sa o chvíľu na to otvorili.

,,Tak?" spýtal sa Harry, keď nám dvere otvoril doktor. Muž pred nami si len povzdychol s ospravedlňujúcim pohľadom. V okamihu mi úsmev z tváre zmizol a ja som sa nezmohol na nič iné, ako sa bližšie natisnúť k Harrymu. Ten sa zhlboka nadýchol a rukou ma pohladil po trasúcom sa ramene.

,,Takže, poďte ďalej. Potrebujeme prediskutovať liečbu." Odvetil doktor a uhol z dverí. Neviem, čo sa stalo, ale akoby mi strach znemožnil pohyb, čo si samozrejme Harry všimol a povzdychol si.

,,Môžeme sa staviť zajtra? Predsa len, sú štyri hodiny ráno. Navyše zajtra aj tak plánujeme ísť vedľa na pohotovosť." Vysvetlil Harry a opatrne natočil mojim smerom hlavu. Ja som plne vystrašený svojou budúcnosťou len prikývol a zaťal päste.

,,No dobre. Tak zajtra sa stavte." Povzdychol si doktor, ktorý očividne vytušil, že nie je dobré Harrymu odvrávať a prosto spravil tak, ako Harry povedal. Teda nás objednal na zajtra. Hneď potom, čo sa s kučeravcom dohodol na presnom čase zatvoril dvere, teda nás nechal s Harrym na chodbe samých.

,,Pamätáš, čo som hovoril, Louis?" spýtal sa ma Harry, keď do mňa jemne šťuchol, aby ma tak prebudil z tranzu, ktorý strach spôsobil. Strach z môjho života, či naopak smrti.

,,Že... dostanem odmenu?" vykoktal som zo seba napokon. Harry sa sám pre seba usmial a pokýval hlavou, pred tým ako sa ku mne opatrne sklonil a vyhodil si ma do náručia. Spokojne som sa pritúlil bližšie k nemu a hlavu zaboril do jeho ramena.

,,Len mi nezaspi. Ešte chceme stihnúť ten sex v aute, že?" spýtal sa ma, načo som len prikývol, rozmýšľajúc nad tým, prečo by sme sa mali zajtra zastaviť vedľa na pohotovosti. Napokon mi to nedalo a ja som sa na to samotného Harryho spýtal, zatiaľ čo ma niesol ku východu.

,,Harry? Prečo zajtra pôjdeme na pohotovosť? Nie je to náhodou dospelácka? A pokiaľ viem, tak ty si detský doktor." Spýtal som sa ho opatrne roztraseným hláskom.

,,To je pre teba prekvapenie. Ale teraz šup do toho auta." Zašepkal mi do uška, pred tým, ako ma opatrne postavil na nohy. Ja som na okamih svoj pohľad presunul na budovu vedľa detskej nemocnice, sledujúc tak miesto, kde ležala moja mama.

Mama. My pôjdeme za mamou?

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte ľudia,

po dlhej dobe som naspäť a verte, alebo nie som mŕtva. Či už doslova, alebo len metaforicky. Nie len, že mi odpadáva ruka kvôli môjmu dokonalému pádu zo stromu, ale som ešte aj naprosto vyčerpaná. Konečne koniec školy!

Každopádne menší oznam. Cez víkend - ak sa mi to podarí a neodpadne mi už zmienená končatina- začnem písať NUMBER 69. Kto sa teší?

A ešte k tomu... ďakujem všetkým za komentáre (ale aj votes samozrejme). Veľmi ste ma potešili a zdvihli sebavedomie. 

Lavujem vás

Curly