Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 28 | Lymphoma

,,Tak teda dobre. Obávam sa, že sa u Louisa prejavilo jedno ochorení lymfatických uzlín, konkrétne lymfómy na hrudníku. Zdá sa mi, že by mohlo ísť o ich zväčšenie, ale nie som si istý." zašepkal doktor krátko pred tým, ako svoj pohľad presmeroval na mňa a venoval mi jeden zo svojich ospravedlňujúcich pohľadov. Neschopný slova som sa bližšie natisol ku kučeravej alfe a so slzami na krajíčku som si schoval hlavu do jeho hrude. Do hrude kučeravca, ktorý sa celý napol a bez ďalších slov ma opatrne chytil za rameno a spolu so mnou vyšiel von z ambulancie.

,,Hneď po röntgene hrudníka sa zastavte. Potrebujem s vami, keď tak, prediskutovať liečbu." počul som hlas doktora. Harry len súhlasne zavrčal a bez ďalších zbytočných slov ma zatiahol ku sedačke pri stene čakárne, kde si so mnou napokon aj sadol. Opatrne sa pokúsil odo mňa odtiahnuť, no ja som mu to nedovolil. Práve naopak, natisol som sa k nemu čo najviac to šlo.

,,Louis, pozri sa na mňa." zašepkal nekompromisne, pričom sa ma pokúsil od seba odstrčiť. Zničene som zakňučal do jeho hrude a pritisol sa bližšie k nemu.

,,Nie." zakňučal som chvíľu pred tým, ako ma Harry chytil svojimi potetovanými rukami za ramená a odtiahol ma od neho. So slzami, stekajúcimi mi po lícach som smrkol a pozrel sa do jeho zelených zorničiek. Harry na okamih povolil stisk na mojich ramenách, čo som využil a opätovne sa pritúlil k jeho hrudi.

,,Harry, prosím. Nechaj ma... prosím, nedávaj ma od seba preč. S-si moja a-alfa. Po-postaraj sa o m-mňa." mumlal som, keď sa ma pokúsil opätovne odstrčiť. Mal som pocit, akoby sa vo mne všetko sťahovalo, akoby som dýchal len na úkor kučeravej alfy. Akoby som potreboval jeho vôňu na to, aby som zostal medzi živými.

Napokon to Harry vzdal a nechal ma, nech sa mu túlim k hrudi a nahlas vzlykám. Bolo mi jedno, koľko arogantných álf, či chorých omieg okolo nás prejde. Potreboval som mať to vedomie, že hoci som chorý, bude sa o mňa starať. I keď nemám nič, čím by som ho mohol potešiť, či uspokojiť.

Trvalo to nejakú tú chvíľu, pokiaľ sa Harry uráčil pokúsiť sa ma upokojiť. Bolo vidieť, že nevie čo má robiť. Nevedel, či si ma prichýliť v tuhom objatí a utešiť ma, alebo byť tou nekompromisnou a tvrdou alfou, ktorou býval. Avšak nakoniec ma len opatrne pohladil po vláskoch.

,,Bude to v poriadku, Louis. Všetko bude ok." jeho utešovanie, hoci ma zahrialo u srdiečka, veľmi nepomáhalo. Mal som pocit, akoby ma jeho slová boleli viac ako realita, že môžem umrieť.

,,Nebude. N-nebude." opakoval som stále dookola, ako taký pokazený gramofón. Chvíľu to Harry ešte toleroval a dokonca sa mi pokúsil aj protirečiť, avšak všetko má svoje limity, tak isto aj trpezlivosť mojej kučeravej alfy. Ten totižto využil príležitosť, že som si ruky premiestnil na hruď a drtiac látku svojho trička som vzlykal. V okamihu ma chytil za ramená a odtiahol ma od seba. Nespokojne som zakňučal a skrz slzy v mojich očiach som sa pozrel na Harryho.

,,Upokoj sa, sakra!" zamumlal nahnevane Harry a jednou rukou si vošiel do vlasov, zatiaľ čo tou druhou ma neustále držal od seba. So smutným výrazom na tvári a slzami stekajúcimi mi po líciach som natiahol k nemu ruky a odul spodnú peru.

,,Nie, Louis. Nie si malé dieťa, tak prestaň plakať a pozorne ma počúvaj." poharkal ma, pred tým, ako ruku zo svojich vlasov premiestnil na moje líčko. Nervózne som sa pozrel na jeho ruku, pričom som slastne privrel oči v okamihu, ako sa dotkla jeho pokožka tej mojej.

,,Dá sa to liečiť, jasné? Ak mal doktor pravdu, tak nám nezostane nič iné, ako chodiť na liečenia, ale to sa dá prežiť. Budem tu, dobre? Len už, prosím, neplač, bolí ma to aj za teba." vydýchol Harry so zaťatou sánkou. Chvíľu som ho len nemo pozoroval, až som sa napokon rozhodol jemne prikývnuť. Harry si po tomto vydýchol a konečne si ma pritiahol do krátkeho objatia. Bolo tak krátke, že som sa ani nestihol nadýchnuť jeho dokonalej vône a už sa spolu so mnou štveral na nohy.

Zmorene som sa postavil na vlastné chodidlá a natisol sa k Harrymu. Ten, hoci neprotestoval, si len povzdychol a jednu ruku si vyslobodil z môjho zovretia a otvoril dvere, pri ktorých sme stáli. Na chvíľu som svoj pohľad presmeroval ku výťahom. Počul som jemné buchnutie a dunenie, čo mi značilo, že Harry jeden očividne privolal. Avšak to som sa ja už skryl do jeho hrude, nechávajúc sa viesť.

Z výťahu, ktorým sme sa podľa Harryho slov zviezli na tretie poschodie, sme prešli až na chodbu, ktorú zdobilo niekoľko kresieb s detským motívom. Jemne som sa usmial a pohľad presmeroval na druhú stranu chodby, kde bolo niekoľko dverí. U jedných sme sa napokon aj zastavili, pričom sa Harry natiahol ku zvončeku a pozrel sa na mňa.

,,Pripravený?" zamrmlal. Iba som nespokojne zakrútil hlavou na znak nesúhlasu. Harry sa nad týmto uchechtol a aj napriek tomu zazvonil. V okamihu sa celou chodbou ozvala príjemná melódia, po ktorej nastalo niekoľko minút ticha. Nič sa nedialo. Akoby tam nikto nebol.

Každou jednou sekundou som bol viac a viac nervózny, čo si moja alfa očividne všimol. Na stotinu sekundy si ma pritiahol bližšie a hlavu sklonil mojim smerom. Opatrne, akoby sa bál, že niečo spraví sa na mňa usmial.

,,Bude to v pohode, dobre?" spýtal sa ma a nervózne pokrútil hlavou, keď mu do výhľadu vletel pramienok jeho kučeravých vlasov. Harry len zavrčal a pokúsil sa dať si ho za ucho, no nedalo sa. Napokon som teda zakročil ja a s tichým chichotom som mu pramienok vrátil na miesto, kde to mojej alfe nezavadzalo. V momente, kedy mi konečne nič nebránilo v tom, aby som sa mu mohol pozerať do očí, som sa usmial a bojazlivo sa priblížil k nemu. Pohľad som takmer okamžite presunul na jeho pery a s jemným úsmevom na perách som sa priblížil natoľko, že sa o sebe jemne obtreli. Chcel som si ho pritiahnuť bližšie, ale prerušilo nás zaškrípanie nenaolejovaných pántov dverí. V danej chvíli sme sa od seba odtiahli, pričom som sklonil hlavu k zemi a nechal Harryho nech hovorí.

,,Dobrý. Máme sem prísť na röntgen hrudníka. Pán doktor nám nedal žiadne papiere, ale aj tak. Potrebujeme to nutne, takže si, prosím vás, pohnite." zavrčal nepríjemne Harry, načo si beta naproti nám odfrkol a oprel sa o zárubňu.

,,Nie som si istý, či mu môžem urobiť röntgen, ak nemám nejaké nariadenie od doktora." zamumlal, čím ma donútil, aby som svoj pohľad presunul na betu oproti. Muž stredného veku si len odfrkol a pozrel sa na mňa.

,,Tak vám to teda nariaďujem, spraviť mu to posraté vyšetrenie, ako doktor Styles." zavrčal nepríjemne Harry a stisol môj bok.

,,Styles?" zamračil sa beta. Kučeravec len prikývol a rukou zašiel do zadného vrecka, aby odtiaľ vytiahol peňaženku spolu s jeho preukazom, ktorý podal mužovi naproti. Ten sa na okamih zahľadel na kartičku, až si napokon vydýchol a s tichým „poďte ďalej" vošiel dovnútra. Harry sa spokojne usmial a vkročil smerom do miestnosti, čo som však ja nebol schopný. Ja som len stál pred dverami a neschopný pohybu som sledoval tmavý priestor pred nami.

,,Louis." oslovil ma kučeravec a znovu sa pokúsil ma pretiahnuť skrz prah dverí. Iba som nemo pokrútil hlavou a pozrel sa na svoje nohy, ktoré sa, tak isto ako aj zvyšok môjho tela, triasli.

,,J-ja nechcem. Č-čo ak potvrdí t-to čo hovoril t-ten doktor?" zašepkal som zničene a rukou si zašiel ku lemu svojho trička, s ktorým som sa začal nervózne hrať.

,,Tak to nejako vyriešime, dobre? Ale teraz už poď, lebo nebude žiadna odmena." vydýchol, čím spôsobil, že sa moja hlava v okamihu natočila jeho smerom.

,,Odmena?" spýtal som sa neisto. Harry sa len usmial a pohladil ma po vláskoch.

,,Áno, Louis. Ak budeš dobrý chlapec, tak dostaneš odmenu."

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

áno viem. Rakovina nie je moc originálna, ale zhodou okolností je to jedno z tých vážnejších, ale liečiteľných ochorení. Nebojte, Louis nám tu nezomrie :D Čo by to bol za šťastný koniec?

BTW: keď niekto povie odmena, tak nemyslí hneď sex, jasan? 

A EŠTE!!! DIKI ZA 3K votes!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! A 300 followerov!!!!!!!!!!!!!!!!!

Curly