Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 34 | Lift

Kapitola ešte nie je opravená. Prosím ospravedlňte moje chyby, ale chcela som vám spríjemniť dnešok. ♥

-

,,Áno, beriem ťa za mamou. A čo spravíš ako poslušná omega?" zhlboka sa nadýchol a sklopil pohľad mojim smerom. Na sucho som preglgol a trocha sa pohmýril. A tak sa spolu s cinknutím výťahu sa z môjho hrdla vydralo tiché: ,,Ďakujem, Harry."

V okamihu ako sa dvere od výťahu otvorili sa stisk na mojom boku obnovil. Cítil som ako sa mi jeho nechty zabárali do pokožky, keď ma tiahol dnu, do prázdnej kabínky. So sklopeným pohľadom som nasledoval Harryho kroky. Alfa sa na okamih odo mňa odtiahol, aby tak stisol tlačidlo daného poschodia, kde sa moja mama nachádza. V okamihu ako sa z môjho boku stratila jeho ruka, ma ovial chlad a ja som tak zmätene svoj pohľad presunul na postavu mladého alfy.

Kučeravcovi netrvalo dlho do kým sa opätovne otočil mojim smerom. Pre tentokrát však nepodišiel k môjmu boku a nechytil ma zaň. Nie, teraz zostal stáť na mieste pozerajúc sa mi do očí. Na sucho som preglgol a jemne pootvoril pery, ustupujúc dozadu, až som napokon chrbtom narazil na zrkadlo, ktoré tvorilo časť kabínky. Pocítil som menší otras, keď sa výťah rozpohyboval, avšak ani to mi nezabránilo, aby som pohľad odtrhol od približujúceho sa alfy.

Kučery mu padali na ramená, oči mal uprené na mňa a čo viac ruky zaťaté v päsť. Ohryzok sa mu po každom preglgnutí nadbytočných slín mierne nadvihol a oči sa privreli. Nepatrne rukou šklbol a skúmavo natočil hlavu do strany, keď si všimol môjho pohľadu. Presne toho pohľadu, ktorý sledoval každú jednu drobnosť, ktorá ho robila tým kým je. Ktorá ho robila tým koho milujem.

Rozklepane som si ruky spojil pred telom a zmätene vypleštil oči, keď sa zhlboka nadýchol. Spýtavo nakrčil obočie a krútiac hlavou podišiel bližšie ku mne. Neisto spravil ďalší krok, rukami sa oprel po stranách mojej hlavy. Bol tak blízko až som mal možnosť zacítiť jemný závan jeho vône, ktorá vravela jediné. Stačil jeden nádych a ja som mal tú možnosť zacítiť mierny náznak spokojnosti, egoizmu a čo viac nadradenosti. Pre obyčajného človeka alebo teda aj betu by to možno voňalo ako predražená voňavka z drogérie s názvom 'lesný vánok' alebo čosi podobné. No ja som dobre vedel, čo to je. A nesymbolizovali to nič dobré. Možno aj to bol dôvod, prečo som svoje trasúce sa ruky premiestnil za chrbát, aby som ich tak ukryl pred zrakom kučeravca.

Nasucho som preglgol a ešte raz sa nadýchol jeho vône. Hoci jeho pach značil len zlé veci, cítil som ako mnou prechádzal príjemný pocit z jeho blízkej prítomnosti. Prechádzalo to mnou od špičiek mojich prstov až k ústam, ktoré sa samovoľne skrivili do úsmevu. Avšak v okamihu ako so mnou zas a zaraz na okamih spojil pohľad, úsmev opadol. Snažil som sa tváriť vážne a maskovať všetky svoje pocity. No vedel som, že moje vôňa prezradí i to, čo by nám malo byť skryté. Tie tajomstvá o ktorých som nevedel ani ja.

Ako som vravel. Pach. Všetko to bolo o pachu a Harry to takisto dobre vedel. Preto privrel oči a zamyslene sa zhlboka nadýchol. Najprv mu podľa všetkého nedávalo nič zmysle, keďže nakrčil obočie a svoj čin opätovne zopakoval. Ibaže napokon sa mu očividne podarilo rozoznať jednotlivé pocity, keďže na mňa vytreštil oči.

,,Bojíš sa ma." zamumlal a na kúsoček sa odo mňa odtiahol. Hlavu otočil do strany, neustále si opakujúc túto istú vetu, akoby sa v nej snažil nájsť iný význam. Povzdychol som si a modliac sa ku všetkým bohom som dúfal, že ho aj nájde. Avšak napokon to vzdal a znova sa otočil mojim smerom.

Jeho pohľad bol tak autoritatívny, voči mne však nefér. Jeho zelené oči by ma totižto dokázali donútiť spraviť hocičo, čo by len povedal. Hocičo by si prial. A hoci to tak teraz nebolo, mal som pocit, akoby ma lákali na svoju tmavú stranu, odkiaľ by už nebolo úniku. Na stranu Harryho Stylesa, do jeho náručia i pasce.