Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 5 | Proposal

Cesta na oddelenie bola tichá. Sestrička po mojom boku si sem tam odkašľala a zastala, aby mi tak dala priestor dohnať ju mojim ťarbavým krokom. Napokon keď už sme stáli len niekoľko dverí od mojej izby, si odfrkla, chytila ma za rameno a následne ma dotiahla do mojej izby s číslom 112.

Prekrútil som očami a rýchlejším krokom som si to namieril ku mojej posteli. Prešiel som menšou chodbičkou, ktorá oddeľovala chodbu od priestorov kde sa spalo, keď v tom na mňa doslova zajačal piskľavý hlások mojej mami.

,,Boo! Zlato, ako ti je? Doniesla som ti nejaké oblečenie a aj pár kníh." Mrmlala si zatiaľ čo mi prechádzala rukou skrz vlasy a jemne ma hladila po líčku. Nad jej starostlivosťou som sa jemne usmial a sadol si na posteľ, už aj spolu s ňou.

,,Viem, že tieto si už prečítal, ale iné som nenašla." Povzdychla si, zatiaľ čo z menšej cestovnej tašky vyberala niekoľko kníh od Johna Greena spolu so sériou kníh Hry o život. S úsmevom na perách som jej poďakoval a následne od nej prebral jednu knihu za druhou.

,,A pyžamo." Oboznámila ma pred tým, ako vytiahla z tašky moje kockované tepláky spolu s tričkom. Vyzeralo to skôr ako nejaký úbor, avšak pre mňa to bolo oblečenie na spanie. Pohodlné, praktické a ako tak štýlové.

,,Ďakujem mami. Som veľmi rád, že si prišla." Usmial som sa na ňu a knihy v mojich rukách som položil na kývajúci sa kovový stolík. Natiahol som k nej ruky, na znak toho, že chcem aby ma objala, ona to však pochopila inak a do roztvorených dlaní mi podala pyžamo.

Uchechtol som sa a pyžamo takmer okamžite odhodil na kôpku kníh, pred tým ako som si mamu pritiahol do náruče. Nad mojim počínaním trochu vypískla, no napokon sa zasmiala a objatie mi opätovala. Len sme tam tak sedeli a objímali sa, keď v tom nás prerušil mne už tak dosť známi vyzváňací tón maminho telefónu.

,,Dobre, Boo. Zlato ja ťa prídem ešte zajtra pozrieť, len pán Johnson je vcelku otravný. Však vieš, tie alfy." Pri vyslovení mena jej šéfa, sa trochu zasmiala a to bolo vlastne aj to posledné čo urobila, pred tým ako sa vytratila z mojej izby, nechávajúc ma tu samého.

Povzdychol som si a znudene prešiel pohľadom ku knihám, na ktorých ležalo pyžamo. Bez jediného zamyslenia sa, či slova som si obliekol najprv spodný diel, potom vrchný a napokon som si už v pohodlí svojho pyžamka ľahol do postele, naťahujúc sa ku jednej z kníh.

Úprimne mi bolo jedno, ktorú z kníh si vyberiem. A tak som to nechal na náhodu, vyberajúc si jednu z kníh s mäkkým obalom. S pohľadom upretým do steny som si knihu vyzdvihol pred seba, sledujúc ako sa jej obal spolu s nápisom leskne. The fault in our stars.

Spokojný s výberom som knihu otvoril na náhodnej strane, začínajúc tak čítať príbeh o dvoch betách s ťažkým osudom. Bol by som aj povedal, že nie je nič ťažšie ako byť v dnešnom svete omegou, ale nemohol som. Medzi nich sa postavila smrť, zatiaľ čo medzi mňa a slobodu sa postaví po skúškach akási alfa, ktorej nepôjde o nič iné, ako o sex.

,,Dobrá kniha." Začul som z ničoho nič, nad čím som vyplašene roztvoril oči, v snahe upokojiť sa. Nemohol sem prísť, nemohol. Toto je oddelenie omieg a alfy sem majú prísny zákaz vstupu, či?

Súhlasne som zamrnčal a s falošným úsmevom na perách som knihu pomaly zatvoril, nechávajúc prst medzi stránkami, aby som po našom rozhovore, vedel kde som to skončil.

,,John Green. Múdry to človek. Vedel si o tom, že kedysi pracoval na oddelení álf? Pomáhal presne v tejto budove. Potom však prešiel na oddelenie, kde si ho cenili, teda na oddelenie biet." Mrmlal si doktor, zatiaľ čo sa niekoľkými krokmi blížil k vedľajšej posteli. Aj cez to, že boli návlečky prikryté modrým igelitom, si na ne alfa sadol, prezerajúc si ma od hlavy po päty.

,, Samotný autor tej knihy, používal vo svojom živote mnohé metafory." Odmlčal sa a svojim pohľadom zablúdil k mojim očiam. V momente ako sa stretla modrá zo zelenou, som sebou mykol a hlavu otočil do strany. Jeho pohľad mi bol tak nepríjemný, no príjemný zároveň.

,,Napríklad hovorí o jednej metafore. Je to niečo v zmysle, že si niečo čo ťa dokáže zabiť dáš medzi pery, ale nedovolíš mu-"

,,Aby to zabíjalo." Dokončil som jednoducho a knihu odhodil na okraj postele, ignorujúc, že moja provizórna záložka z môjho prstu „vypadla". Knihu som nechal knihou a otočil som sa naspäť k doktorovi, ktorý len s úsmevom na perách kýval hlavou.

,,Vieš aj ty by si si mohol zobrať niečo medzi pery. Som si istý, že by ťa to nezabilo, dokonca by ti to mohlo aj pomôcť." Alfa pobavene nadvihla obočie, olizujúc si spodnú peru. Chvíľu som jeho ponuke nechápal, do kým sa mi spojili dve a dve dokopy a nevytvorili tak snáď ničivé tsunami strachu, ktoré ma nútilo sa triasť i keď som nechcel.

Moja reakcia bola náhla, no čo som mohol robiť. Moje telo si doslova robilo čo chcelo.

,,J-ja ti ho ne-nevyfajčím." Koktal som, zatiaľ čo som sa snažil dostať z dosahu alfy, čo najďalej to šlo. V okamihu ako som dopovedal, sa alfa začala smiať a doslova sa za brucho chytať. Čakal som všetko, ale toto nie.

Nechápavo som sa na neho pozrel a ešte stále sa trasúc, som pokrútil hlavou.

,,Č-čo?" Vydal som zo seba napokon šepkajúc a aj naďalej som sledoval, ako sa doktor na posteli pár metrov odo mňa snaží ukľudniť.

,,Ja som to tak nemyslel, bože Louis." Vravel pomedzi hlboké výdychy. Opätovne som nechápavo naklonil hlavu do strany, naznačujúc tým tak alfe predo mnou, že chcem svoju odpoveď.

,,Myslel som nejakú tabletku. Čítal som, že máš bolesti." Hovoril pobaveným hlasom, do kým si nevšimol, že sa aj naďalej celý trasiem. Neviem či to bolo zo strachu, ktorý som cítil pred tým, alebo z poníženia, ktoré som cítil teraz, avšak to snáď bolo v tejto situácii aj jedno.

,,Louis? Si v poriadku?" Spýtal sa, úplne meniac tón hlasu na starostlivý. Ani som sa nenazdal a už sedel pri mne, prikladajúc mi ruku k čelu.

,,Nezdá sa, že by si mal horúčku, čiže o nejaký záchvat nešlo." Konštatoval si sám pre seba, čo som ja ale počul a len pokrútil hlavou.

,,N-nie, ja len. N-nemám rád a-alfy, ktoré dá-dávajú takéto návrhy." Koktal som, zdvíhajúc hlavu k zeleným očiam, kučeravej alfy.

,,O to sa neboj. Ja som tvoj doktor a môžem ťa ubezpečiť, že ti žiadne nevhodné návrhy ponúkať nebudem." Hovoril s menším úsmevom na perách.

Keby som len ja vedel, čo sa stane o pár dní,rýchlo by som svoj postoj ku kučeravej alfe zmenil, nie to ešte sa k nemuväčšmi pritúlil, ako som to urobil teraz.

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

zhodou okolností som to dala ako tak dokopy. Viem, že vás toto môže asi nudiť, ale ubezpečujem vás, že v ďalšej kapitole bude nejaké to vzrúšo. *uškŕňa sa ako magor*

Takže, dúfam, že sa páčilo a hoc aký komentárik poteší ♥

Vote&Comment&Opinion

♣Curly

Čo hovoríte na nový cover? Viem, že ich mením strašne rýchlo ale proste, so väčšinou nebola spokojná...