Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 36 | Mother

,,Vypadni od neho, ty monštrum!" prekvapene som automaticky dopadol na celú plochu svojich chodidiel. Zo strany môjho spoločníka sa ozvalo len nespokojné zamrnčanie. Rukami, ktoré v okamihu položil na moje bedrá, sa ma pokúsil pritiahnuť naspäť. Avšak neúspešne.

Hlava sa mi samovoľne stočila smerom, odkiaľ sa šíril hlas mojej mami. Čakal som, že ju tam uvidím v jej novom pyžame, presne tak ako chodievala po byte, keď bola chorá. Ibaže ona tam teraz strhane stála v akýchsi mne neznámych kúskoch oblečenia, pripomínajúcich dávne časy komunizmu.

,,Mami." vydýchol som automaticky a o pokúsil sa podísť o krok bližšie. Neveriacky som k nej už, už naťahoval ruky, keď v tom sa na mojich bokoch opätovne zjavili dlane kučeravca. Ten si ma jediným pohybom pritiahol na svoju hruď a riskujúc, že moju mamu naštve ešte viac, sa sklonil k môjmu uchu.

,,Nezabúdaj, čo som ti h-hovoril. Opatrne, jasné?" zašepkal mi starostlivo. Iba som rýchlo prikývol a zvedavo sa natiahol cez jeho rameno. Nevedel som definovať svoje pocity, keď som sledoval, ako sa dlane mojej matky zatínajú do päste. Vyzeralo to, akoby netrvalo dlho a ona by sa zbavila infúzie, ktorá bola hneď vedľa postele, pár metrov od nej, pričom by sa ako inak rozbehla našim smerom.

Preto som sa teda radšej odtiahol od Harryho. Upokojujúco som ho pohladil po ruke a poukázal na košeľu. Kučeravec očividne pochopil mojej narážke a kúsok látky si priložil k tvári. Po krátkej dobe mi ukázal len palec nahor, na znak toho, že je všetko v poriadku a moja blízka prítomnosť momentálne nie je potrebná.

Váhavo som hlavu otočil smerom k jedinej osobe, ktorá ma vychovávala. Pohľadom som ju rýchlo prešiel, až som sa napokon rozhodol bezducho hodiť sa jej do náruče. Neuvažoval som, čo sa môže stať. Prosto som si ju pritiahol k sebe. Vďaka dňom strávených v strachu, kvôli jej zdraviu, bolo naše opätovné stretnutie omnoho emotívnejšie. Bral som úplne inak, keď okolo mňa roztrasene omotala svoje ruky a ticho zašepkala moje meno.

,,Mami." pousmial som sa a zhlboka som sa nadýchol jej vône. Bola mi takisto ako aj v detstve veľmi upokojujúca a aj cez závan dezinfekcie, stále známa. Preto som teda zaboril hlavu do jej ramena a zmučene si povzdychol.

,,Bál som sa o teba." priznal som, pričom som tuhšie objal jej telo. Mama si povzdychla a váhavo zaryla svoju hlavu do mojich vlasov. Istú dobu nasávala môj pach, napínajúc všetky svaly. Dúfal som, že si po chvíli zvykne na moju novú vôňu a prosto to nechá tak. Ibaže pravda bola opakom.

Mama sa znechutene odtiahla od mojich vlasov a som si istý, že nebyť môjho objímania, sedela by už na posteli, mimo môjho dosahu. Zhlboka som sa nadýchol a aj cez smutný úsmev, ktorý mi zdobil tvár, som ju nepúšťal.

,,Voniaš inak." zavrčala mi do vlasov, pred tým ako zdvihla hlavu a zapozerala sa smerom k Harrymu. Opätovne začala napínať svaly, načo som ju upokojujúco pohladil po boku.

,,Je to v poriadku, mami. Vážne." pokúsil som sa ju upokojiť, no neúspešne. Jej roztrasené ruky sa v okamihu presunuli na moje ramená. Pokúsila sa odo mňa odtiahnuť, pričom tak odtiahla látku trička, zakrývajúcu moje označenie nabok. Sám som si to neuvedomoval a to až do momentu, keď mama znechutene nevykríkla.

,,On si ťa označil! Tá alfa si ťa, do prdele, označila!" zjačala a omnoho silnejšie ma od seba odsotila. Prudký náraz jej rúk som, ako inak neustál. Preto som ustúpil o pár krokov dozadu. Už, už som padal, keď v tom ma zachytili dve svalnaté paže môjho mate. Potichu som zamrmlal neisté ďakujem a opätovne sa zapozeral do jej modrých očí. Nenávistne sledovala Harryho a každou chvíľou sa zhlboka nadychovala. Videl som ako sa naťahuje po infúzii so zámerom odpojiť sa od nej a následne sa na Harryho vrhnúť. V kútiku duše som sa posmelil slovami, že je to predsa len moja matka a o krok odstúpil od kučeravca. Ten sa zmätene natiahol po mojich bokoch, avšak ja som bol rýchlejší. Odohnal som jeho ruky a následne tie svoje premiestnil pred seba, v snahe upokojiť môjho rodiča.