Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 13 | Father

,,Možno to bude trochu bolie-" nedokončil, keďže ho prerušil zvuk mobilného telefónu, za ktorý som bol viac ako len rád.

Harry okamžite vytiahol jednu zo svojich rúk spod mojich nohavíc, zatiaľ čo tou druhou mi neustále prechádzal po pokožke môjho pozadia. Rukou, ktorou pred chvíľou dráždil môj vstup, zašiel k vrecku na svojej košeli a vytiahol z neho zvoniaci telefón. Zvučka, ktorá hrala stále dookola, mi už začala liezť na nervy a tak som bol rád, keď si Harry sám pre seba zavrčal a hovor radšej zdvihol.

,,Čo je?!" vyštekol na človeka na druhej strane telefónu. Celkový tón hlasu, ktorým hovoril, ma vydesil natoľko, že som sa od neho opätovne pokúsil odtiahnuť. Avšak doktor podo mnou ma voľnou rukou chytil za pás a pritiahol si ma na svoju hruď. Bol som k nemu až tak blízko, že som počul odpovede neznámeho z reproduktoru Harryho telefónu.

,,Takto sa patrí hovoriť s rodinou?" zasmial sa ktosi na druhej strane telefónu, načo Harry stisol moje boky a pritiahol si ma ešte bližšie.

,,Na niečo som sa pýtal!" skríkol doktor s kučeravými vlasmi čím spôsobil, že sa moje telo opätovne roztriaslo.

,,Ach jaj, Harry. S tebou sa asi inak nedá, že?" povzdychol si muž v telefóne.

,,Otec! Okamžite odpovedaj, lebo to položím." Harry sa len tak-tak krotil aby nepoužil alfa hlas. Cítil som to, cítil som, ako sa jeho svaly pri každom nádychu či výdychu napínali. Avšak cítil som aj jeho vôňu, ktorá mi úplne opantávala zmysly.

,,Prišiel som na návštevu, stačí? Pohni kostrou, pretože tu čakám už vyše desať minút." odvetil hlas Harryho otca pred tým, ako sa ozvalo už len hlasné pípanie, značiace, že hovor bol zrušený.

Zmätene som sa od Harryho odtiahol. Chcel som sa ho na to spýtať, vážne som chcel, ale prerušili ma jeho ruky na mojich bokoch, ktoré ma, akoby som nič nevážil, odhodili na sedadlo spolujazdca. Pri dopade som si udrel hlavu o okienko, načo som zafňukal. Ublížene som sa pozrel smerom ku kučeravcovi, ale ten ma už nevnímal a mykal volantom do strán v snahe dostať sa preč z parkoviska.

,,H-harry?" vydýchol som trasľavým hlasom, zatiaľ čo som sa hral s lemom svojho trička. Ťahal som ho stále nižšie a nižšie, až sa napokon ozvalo hlasité zapukanie látky.

,,Niečo som ti o tom povedal." odvetil nahnevane a pozrel sa na mňa. Prešiel ma pohľadom od hlavy po päty a potom sa opätovne pozrel na diaľnicu pred nami.

,,P-prepáčte pán S-styles." zašepkal som, čím som si vyslúžil na perách kučeravca vedľa mňa menší úsmev.

,,Vidíš, že to ide." poškriabal sa na menšom strnisku a rukou prešiel na moje stehno, ktoré pohladil. Snažil som sa netriasť, ale v jeho prítomnosti to bolo naozaj ťažké. Bolo to akoby ste sa nemali smiať, keď niekto povie naozaj dobrý vtip, alebo akoby ste sa nemali báť pri nočnej more. Inak povedané, on bol môj naozaj dobrý vtip, moja nočná mora.

,,Keď prídeme domov, zostaň potichu a za mnou. Nepozeraj sa nikam inam ako na zem a už vôbec nie na môjho otca, jasné?" diktoval mi svoje požiadavky. Znepokojene som prikývol a potom už len sledoval ako sa jeho ruka odtiahla od môjho stehna a zaujala svoje miesto na volante.

Cesta prebehla v trápnom tichu, za ktoré som bol možno aj rád. Harry mi totižto nehovoril svoje požiadavky a už v žiadnom prípade nechutné návrhy, ktorými sa ma snažil dostať do postele. To nie, len si pohmkával akúsi melódiu, zatiaľ čo sa vrtel na sedadle.

,,Sme tu." a to boli aj jeho posledné slová pred tým, ako vystúpil z auta a vybral moju batožinu. Možno som čakal, že mi otvorí dvere, ale on nie. Vydal sa totižto rovno k osobe, ktorá stála otočená chrbtom, pri plote, prezerajúc si záhradku na Harryho dvore.

Opatrne som otvoril dvere a sledujúc svoje nohy som vystúpil von z auta. Potichu som zavrel dvere a neustále sa pozerajúc do zeme, presne tak ako mi povedal Harry, som sa premiestnil k nim dvom na vzdialenosť dvoch metrov.

Zhlboka som sa nadýchol a zmätene zdvihol hlavu, keďže som vďaka vetru nemal možnosť cítiť Harryho dokonalú vôňu. To však už pri mne stál Harry a ťahal ma za ruku k druhému mužovi, k jeho otcovi.

,,Niečo som ti hovoril. Nepozeraj sa naňho." zavrčal mi do ucha, načo som súhlasne prikývol a hlavu sklopil k svojim topánkam. Až teraz, keď si ma Harry tisol čo najbližšie to šlo, som cítil jeho vôňu a takisto mne už známu vôňu alfy predo mnou.

,,H-harry?" zašepkal som nervózne, čo samozrejme kučeravec odignoroval a otočil sa k svojmu otcovi.

,,Otec, toto je Louis." Predstavil ma Harry a trochu do mňa drgol. Zmätene som vytreštil oči na svoje topánky a vydal zo seba pár slovíčok.

,,T-teší ma." hlas sa mi triasol, nie len zo strachu z človeka predo mnou, ale aj z tej odpornej vône, ktorej som sa ako malý nedokázal zbaviť. Tej vône, ktorá ma ničila.

,,Aj mňa teší." ozval sa sebavedomý hlas človeka predo mnou pred tým, ako si Harry odkašľal a oboch nás pozval do jeho domu. Jeho otec bez jediného slova podišiel k dverám a otvoril ich, pričom mňa musel Harry ku vchodu do jeho domu dotlačiť.

Netrvalo dlho a ja som spolu s Harrym a ďalšou alfou stál uprostred chodby. Zatiaľ čo sa oni vyzúvali, ja som stál a pozoroval svoje šnúrky. Nevedel som čo mám robiť a to až do okamihu, kedy mi Harry neprikázal aby som sa vyzul. Vtedy som sa poslušne zohol ku topánkam a rozviazal si šnúrky.

,,Počkám ťa v obývačke, Harry." oznámil alfa z mojich nočných môr. Harry len súhlasne zahmkal a oprel sa o stenu, čakajúc na mňa. Topánky som si okamžite vyzul a celý v chrbte sa vystrel, behajúc pohľadom z Harryho až ku obývačke, kde som videl muža okolo štyridsiatich rokov. Hoci bol vtedy mladší, vďaka jeho hlasu a vôni som si ho pamätal viac ako len dobre.

,,Louis, niečo som ti o tom pozeraní sa hovoril!" zahriakol ma Harry, načo som nereagoval a automaticky cúval dozadu, až ma napokon zastavili dvere. Neustále som pozoroval muža v obývačke, až sa napokon predo mňa nepostavil Harry, mykajúc so mnou zo strany na stranu.

,,Louis-" posnažil sa ma opätovne napomenúť, ale ja som ho prerušil. Prerušil som ho vystrašeným koktaním a tichými vzlykmi.

,,T-to je o-on, H-harry on s-sa vrátil." šepkal som zmyslov zbavený, zatiaľ čo ma Harry zmätene pozoroval.

,,Kto?" vydýchol ľahostajne a chytil ma za rameno, akoby sa nič nedialo. Posnažil sa ma odtiahnuť od dverí, ale ja som sa nedal. Aj naďalej som sa tisol chrbtom ku povrchu dverí, v snahe ujsť z dosahu odpornej vône alfy v obývačke.

,,A-alfa. To j-je ten alfa, k-ktorý ma zná-znásilnil."

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

hádajte kto pridal novú kapitolu? Som momentálne trošku mimo, keďže si necítim bok- alebo teda cítim, ale až moc. Snažila som sa, aby kapitola bola aspoň niečím zaujímavá. TAKŽE....

Čo na to hovoríte? Ak si myslíte, že to s Harryho otcom bola len blbá náhoda, v ďalšej kapitole bude patričné vysvetlenie a tak. Hihihihihi 3:)

Hmm a ešte ďakujem všetkým mojim čitateľom, ktorý sa za mňa u minulej kapitoly postavili. Som rada, že vás mám. ILY ♥

Curly