Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 14 | Room

,,A-alfa. To j-je ten alfa, k-ktorý ma zná-znásilnil." zašepkal som vystrašene a pohľadom skĺzol na jeho pery, ktoré sa v návalu šoku otvorili. Zmätene som sa pozrel do jeho oči a napokon už len vydýchol.

,,Prosím ver mi, p-prosím." kňučal som pod dotykom jeho rúk, držiacich ma za ramená. Harry sa zhlboka nadýchol a privrel oči, pričom na menší okamih stisol moje ramená. Netrvalo dlho a opätovne sa na mňa pozeral, pre tentokrát však už s tvrdým výrazom na tvári. Nebolo na ňom vidieť ani štipku ľútosti, ktorú som mal pred tým možnosť vidieť v jeho očiach.

,,Harry kde si?" počul som krik šíriaci sa z obývačky. Krik alfy, ktorá bola podľa všetkého otcom kučeravca predo mnou.

Harry sa na menší okamih otočil a pozrel sa na okraj gauču, ktorý bol z tohto uhľu pohľadu vidno a potom opäť na mňa. Chvíľu si prezeral môj znepokojený výraz až si napokon povzdychol a odhodlal sa svojmu otcovi odkričať.

,,Počkaj na mňa! Len Louisa odnesiem do jeho izby, nezdá sa byť schopný vnímania." hneď potom sa otočil mojim smerom. Najprv ma ešte chvíľu pozoroval, akoby chcel môj súhlas, pred tým ako sa sklonil k mojim bokom a vyšvihol si ma jedným pohybom na rameno. Chvíľu som sebou vystrašene krútil a snažil sa mu vymámiť zo zovretia. No prerušila ma v tom jedna dobre mierená rana po pravej polovici môjho zadku.

,,Ha-" chcel som ho osloviť, ale on ma predbehol.

,,Prestaň sebou mykať a tvár sa choro. To ti predsa ide." zavrčal a vykročil smerom k obývačke. Zrak som opätovne sklopil k zemi a jednou rukou som si zašiel k čelu, akoby som sa chcel utvrdiť v tom, že prečkám hranú bolesť hlavy.

,,Takže takto ty berieš svojich pacientov?" zasmial sa jeho otec, nad čím som prekrútil očami a pokúsil sa nevzlyknúť. Ten jeho hlas, vnáral sa mi do mysle, vnáral sa do mojej terajšej reality, ktorá bola už aj bez neho dosť zlá.

,,Je to omega." odfrkol si Harry. Bol by som aj uveril jeho slovám, keby som na boku neucítil silný stisk jeho rúk. Cítil som ako sa mu napli svaly a ako sa uvoľnili. Cítil som jeho dokonalú vôňu, ktorá ma niesla kamsi preč, mimo realitu. Ale nie na dlho.

,,A presne toto som chcel od teba počuť, Harry. Zlepšuješ sa." pochválil ho jeho otec a podľa zvuku zapukania koženej látky gauča, som usúdil, že si sadol. Radšej som privrel oči a nenápadne si zakryl nos, v snahe zbaviť sa tej odpornej vône šíriacej sa okolím, vône alfy, ktorá ma v mojich dvanástich rokoch využila.

Harry po tomto na nič nečakal a namieril si to cez schody na druhé poschodie. Počul som ako pod každým jedným krokom pukalo drevo schodiska, až sme sa napokon dostali tam kam Harry chcel. Do izby s dubovými parketami, na ktoré ma následne položil. Zmätene som sa na neho pozrel, keď v tom do mňa strčil a ja som tak dopadol do mäkkých prikrývok postele.

,,Kedy sa to stalo?" vyvalil na mňa okamžite, nad čím som vytreštil oči a pomocou mojich trasúcich sa rúk, som sa vytiahol do sedu.

,,Č-čo?" vydýchol som šokovane, pozorujúc muža predo mnou. Nervózne pochodoval hore dole po izbe, pričom si raz za čas zašiel rukou do vlasov.

,,Kedy ťa znásilnil?" bolo vidno, že mu už dochádzajú všetky nervy. Doslova som cítil z neho agresivitu, hnev a čo viac zmetenie.

,,K-keď som m-mal dva-dvanásť." vykoktal som zo seba, ťahajúc rukou za perinu, v snahe zakryť sa pred okolitým svetom. Chcel som zmiznúť z tohto domu, chcel som odísť od tej hroznej vône, chcel som mať od celého tohto sveta pokoj.

Harry sa na okamih zastavil, akoby premýšľal. Perami jemne naznačoval akési čísla až napokon vydýchol.

,,Pred piatimi rokmi, hej?" Nadvihol obočie, blížiac sa k posteli, na ktorej som sedel. Takmer okamžite so si pritiahol perinu až k hrudi a odtlačil sa až ku stene. Nepatrne som prikývol a so zaslzenými očami som potom už len pozoroval, ako si Harry zmorene sadá na posteľ.

,,Takže ty si jeden z nich." vydýchol a pozrel sa na mňa. Chvíľu len pohľadom tikal zo strany na stranu, až do kým sa neodhodlal mi podať vysvetlenie.

,,Môj otec...." odmlčal sa a pozrel sa mojim smerom, akoby sa chcel uistiť, že počúvam. Len som súhlasne prikývol a zachumlal sa do periny.

,,Nedokáže sa ovládať počas rutu. Keď som bol malý bil ma, bil ma počas každého jedného rutu, keďže som bol jediný doma. Mama bola stále v práci a počas jeho rutu, mi dala kľúče od jeho izby. Chcela, aby som ho tam zamkol a aby som sa schoval do svojej izby, ale raz... raz tie dvere prerazil." Hovoril bez jediného náznaku citu, pričom si nervózne škriabal predlaktie.

,,Zbil ma ako ešte nikdy. Som si istý, že ak by som nebol alfou znásilnil by ma. Vtedy vybehol von z domu, pobehoval po vonku celý týždeň, pričom znásilnil dvoch chlapcov a štyri dievčatá. Všetky tie deti boli v mladom veku. Preto si ich vybrali, nedokázali sa pred ním ubrániť." otočil sa mojim smerom a pokračoval.

,,Vtedy ho väčšina z rodín obžalovala zo zneužitia ich detí, avšak kvôli nedostatku dôkazov ho prepustili. Väčšina z detí bola na tom psychicky zle, dokonca ich zavreli na psychiatriu, takže nemohli svedčiť a ostatné? Báli sa ho natoľko, že ho nechali ísť. Báli sa, že by im niečo urobil, keby sa vrátil z väzenia." oznámil mi a opätovne sa postavil na svoje dlhé nohy. Obišiel posteľ a postavil sa na jeden kraj tak, aby ma mal na dosah ruky.

,,Si si istý, že to bol on? Pamätáš si ho podľa výzoru, alebo?" nadvihol obočie. Vystrašene som sa prikrčil a vzlykol.

,,N-nie, nie ja. Tá jeho vôňa." Zanariekal som hlasnejšie, ako som plánoval. Harry sa zhlboka nadýchol a postrapatil mi vlasy, akoby sa ma snažil upokojiť. Opatrne ma chytil za rameno a pokúsil sa ma uložiť do ľahu, čo sa samozrejme nedalo, keďže som započul buchotanie. Buchotanie nôh o schody.

Počul ma.

Vystrašene som sa na Harryho pozrel a už, už chcel niečo povedať, keď v tom sa rozrazili dvere. Chcel som ho poprosiť, aby ich zamkol, alebo aby vyšiel von, alebo niečo podobné, no bolo neskoro, už tam stál. Stál tam jeho otec, premeriavajúc si ma pohľadom, až si napokon všimol Harryho dlane v mojich vlasoch. Celý som sa kvôli alfám v mojom okolí triasol, čo si očividne jeho otec vybavil inak a posmešne dodal.

,,Takže takto dnes prebiehajú kontroly u omieg? Pretože ak hej, tak odteraz chcem byť doktorom. Chcem ich počuť plakať a triasť sa pod mojimi rukami. Chcem cítiť tú ich submisivitu na vlastnej koži." usmial sa na Harryho, ktorý ho okamžite prepálil pohľadom a pokúsil sa ho vyhnať von. On však Harryho namiesto toho chytil za kučeravé vlasy, omnoho tvrdšie ako Harry mňa a hodil ním o stenu.

,,No tak Harry, je to len omega." vydýchol s úškrnom na perách.

,,A načo sú omegy? Na to aby sme si s nimi užili. Je už len na tebe Harrym či si užiješ so mnou, alebo si neužiješ vôbec. Nie som si totižto istý, že jeho telíčko znesie toľko tvrdosti z mojej strany, aj keď... predsa len, keď to raz zniesol, prečo by to nemal zniesť znova, že?"

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

nová kapitola. Prepáčte za chyby, alebo ak je to úplne od veci, ale korektorka je mimo a aj ja :D

Takže dúfam, že to nevyzerá nejako zle, alebo tak heh...

Každopádne dúfam, že sa vám aj takto páčilo a že mi venujete minútku a napíšete komentárik. ♥

Curly