Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 27 | Suspicion

>>>>Anketa o novom príbehu je v komentároch

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Louis's POV

,,Vážne potrebuješ no... ehm?" spýtal som sa opatrne, cítiac ako sa mi do líc hrnie krv.

,,Nerob zo seba blbca, Louis. Dobre vieš, že to, čo som tam hovoril boli len klamstvá." uškrnul sa a pevnejšie ma chytil za ruku. ,,Ja mám totižto v pláne ti dokázať, že môj junior nie je taký malý ako ty."

A to boli vlastne aj jeho posledné slová pred tým, ako ma zatiahol do menšej chodbičky, na konci ktorej boli dvere. Prekrútil som očami a chcel čosi namietať, keďže toto všetko mi neprišlo ako dobrý nápad, no bolo neskoro. Harry ma totižto schmatol rukou za bok a zrýchlil tempo, čím spôsobil, že sme sa o ani nie pár sekúnd ocitli rovno pred dverami záchodu. Presne pred tými dverami, ktoré bez menších ťažkosti otvoril a vtesnal ma dnu do malého tmavého priestoru.

Bola ešte tma, keď za mnou vošiel aj Harry. Vystrašene som sa natisol na jeho veľké telo a trochu zamrnčal, chvíľu pred tým, ako zasvietil a potichu sa zasmial. Sám pre seba som prekrútil očami a neustále sa držiac pri ňom som pocítil, ako sa nakláňa ku záchodu, na ktorý ma následne posadil. Poslušne som sa od neho odtiahol a pohľad presunul na nie veľmi čisté kachličky, pred tým, ako sa mi prihovoril kučeravec.

,,Takže..." povzdychol si a pre istotu za nami zamkol.

,,Viem, že som ti sľúbil, že budem presne ako ten starý Harry, ale aj tak. Ak by sa ti niečo nepáčilo, alebo nepozdávalo, daj mi prosto vedieť." zamumlal mojim smerom a postavil sa predo mňa. Vďaka tomu, že som sedel na záchodovej mise, som bol svojou hlavou presne na úrovni jeho rozkroku, nad čím som na sucho preglgol a pozrel sa na neho.

,,Čo chceš robiť?" spýtal som sa ho opatrne, načo sa Harry sám pre seba usmial a rukou vošiel opatrne do mojich vlasov. Zmätene som nakrčil obočie, no to mi už hlavou mykol dozadu a to až tak silno, že som sa nezmohol na nič iné, ako otvoriť doširoka svoje ústa.

,,Harry?" spýtal som sa zmätene. Kučeravec len pokrútil hlavou a svoj pohľad presmeroval na moje rozochvené pery, zatiaľ čo druhou rukou si zašiel k nohaviciam, aby ich rozopol. Počul som akési šuchotanie a cinkanie opasku o podlahu, no to som nebol schopný pobrať vďaka Harryho zeleným očiam, v ktorých som sa doslova topil. A to až do okamihu, kedy sa nenahol bližšie. Spokojne som privrel oči a našpúlil pery, čakajúc na bozk. To by však nebol Harry, keby mi dal to, čo som naozaj chcel.

Namiesto toho, aby ma pobozkal, aby spravil presne to, po čom som túžil, len chytil moju pravú ruku a rýchlosťou namydleného blesku mi ju presmeroval na jeho tvrdú pýchu. Okamžite som roztvoril svoje oči dokorán a vystrašene sa pokúsil ruku odtiahnuť, v čom mi Harry v priebehu pár sekúnd zabránil.

,,Stále je taký malý, ako si hovoril?" zamumlal a stisol moje zápästie. Rozklepaným hláskom som zašepkal tiché nie a pokúsil sa ruku opätovne odtiahnuť, no nepodarilo sa, keďže sa Harry sám pre seba zasmial a mojou rukou, ktorú ešte stále držal pri svojej pýche, začal pohybovať. Sám som nevedel ako a nechal som pohyby svojej ruky ovládať presne tak, ako on uznal za vhodné, hoci to znamenalo, že budem na verejných záchodoch v nemocnici honiť môjmu doktorovi.

,,Vidíš, že to ide." zašomral Harry pomedzi vzdychy a vyvrátil hlavu dozadu, pričom konečne pustil moje vlasy. Ruku, ktorou doteraz držal moje vlasy, spustil pozdĺž svojho tela, nechávajúc ma, aby som hlavu dal do mne pohodlnej polohy. Na nič som nečakal a bez jediného slova som sa začal kochať nádherným výhľadom na vypracované telo svojej polovičky, ktorá ešte stále pohybovala mojou rukou, dopriavajúc si tak slasť.