Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 30 | First aid

,,Harry? Pôjdeme tam za mamou?" zašepkal som potichu, nastupujúc do auta. Kučeravec, ktorý neustále stál sa mnou, sa uchechtol a pohladil ma rukou po ramene.

,,To sa dozvieš zajtra, dobre?" šepol blízko môjho ucha a zhlboka sa nadýchol mojej vône. Celý som sa striasol a pomaly sa otočil jeho smerom, keď ma chytil za boky a pritiahol si ma k sebe. Konkrétnejšie moje boky k tým jeho, otierajúc sa tak svojou tvrdou erekciou o môj zadok.

,,H-harry?" zašepkal som v rozpakoch. Sám som nevedel ako mám reagovať na zistenie danej choroby, nieto ešte na nadržanú alfu za mojim chrbtom. Keď som mu navrhol tento druh odmeny, teda sex v aute, bol som si istý, že strach zo smrti alebo mojej choroby prosto zvládnem. No nestalo sa tak.

,,Áno, Loui?" oplatil mi šepot. Bez ďalších slov do mňa drgol na znak toho, aby som nastúpil do auta. Poslušne som tak spravil a sadol si na druhú stranu sedadiel, čakajúc na Harryho. Ten v okamihu nastúpil tiež a so zabuchnutím dverí od auta sa ku mne priblížil.

Netrvalo dlho a on svoje ruky opätovne premiestnil na moje boky. Celý roztrasený som sa na neho pozrel, snažiac sa užívať si to. Alfa si toho očividne ani naďalej nevšímal, keďže zaťal svaly na svojich rukách a vytiahol si ma do lona. Potichu som nad rýchlou zmenou polohy vypískol a rukami zablúdil k záchytnému bodu, teda k Harryho ramenám. Chvíľu sa nič nedialo, ja som aj naďalej sledoval svoje trasúce sa ruky a kučeravec očividne aj naďalej pozoroval mňa. Nakoniec som sa odhodlal svoj pohľad presunúť na neho, konkrétne do jeho zelených očí, ktoré si ma hladovo prezerali.

,,Deje sa niečo?" spýtal sa ma potichu, pričom sa trochu zavrtel na sedadle. Presne týmto jedným pohybom spôsobil, že sa o mňa niekoľko krát tvrdo obtrel a ja som mal čo to robiť, aby som nezavzdychal a nezničil tak môj pokus o to, vydať zo seba všetok stres.

,,J-ja len... chcel som sa na pár vecí s-spýtať." povzdychol som si a rýchlo zamrkal očami, aby som tak zabránil slzičkám nájsť si cestu von.

,,A nemôže to počkať?" opätoval mi frustrovaný povzdych. Len som pokrútil hlavou a jednu ruku odlepil od jeho ramena, premiestňujúc ju na jeho líce. Harry sa podo mnou trhane nadýchol a na pár sekúnd privrel oči. Plný očakávania som sa na neho pozrel a s rukou na jeho tvári som čakal.

,,Ale pohneš si, dobre?" na jeho otázku som rýchlo prikývol. Hoci to Harry nemal možnosť vidieť, očividne pochopil menšiemu natriasaniu, ktoré som spolu s prikyvovaním spôsobil a otvoril oči. Na okamih ma bez slova pozoroval a to až do chvíle, kedy mi prosto nadvihol bradu, na znak toho, aby som začal hovoriť.

,,C-chcel som sa spýtať na p-pravdepodobnosť, ž-že sa vyliečim." môj trasľavý hlas sa niesol celým autom, až napokon doľahol aj k Harrymu. Ten sa po mojich slovách narovnal v chrbte a nechty kŕčovito zaryl do mojich bokov. Vďaka látke mojich nohavíc som toho nemal možnosť veľa pocítiť a tak som len bez slova sedel.

,,Zlato." povzdychol si a opatrne ruky premiestnil na moje ramená, presne tak ako ja pred pár minútami. Bez ďalších slov si ma pritiahol do objatia, pričom svojimi potetovanými pažami oblapil celý môj trup. Len tak sme tam sedeli, tisli sa k sebe bližšie, užívali si vône toho druhého a čakali na to, čo zo seba môj alfa vydá.

,,Je to niečo okolo tých osemdesiatich piatich percent." jeho slová ma z istej časti povzbudili. Dokonca som sa na pár sekúnd aj usmieval do jeho hrude. No len dovtedy, pokiaľ nezakročila moja pesimistická stránka, ktorá nenarážala na už spomínaných osemdesiatpäť percent, ale práve na zvyšných pätnásť.

,,Takže je-je tu ešte stále m-možnosť p-pätnástich per-percent, že sa udusím?" zamumlal som do jeho hrude, čím som si vyslúžil povzdychnutie zo strany kučeravej alfy.