Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 2 | Infusion

Celým oddelením sa niesol uši-trhajúci zvuk zvončeka. Obočie som po započutí tohto zvuku nakrčil a spolu s mojou mamou po boku očakával príchod sestričky. Netrvalo dlho a dvere sa s hlasitým zavŕzganím hrdzavých pántov otvorili a mne tak z časti odhalili dlhú chodbu s niekoľkými miestnosťami.

,,Dobrý, prajete si?" Spýtalo sa dievča s hnedými vlasmi v bielom úbore, sestrička. Mama si odkašľala, papierik, ktorý mala doteraz v rukách vyrovnala a natiahla sa smerom ku paní pred nami.

,,Takže pán Tomlinson. Dobre, poďte do vnútra." Prebrala hnedooká sestrička papierik s mojou diagnózou od doktora z ambulancie a otvorila dvere dokorán. V momente ma ovanula vôňa akéhosi jedla, ktoré mi už vôňou pripomínal zvratky. Prekrútil som očami a hlavu sklonil zemi, krivkajúc skrz dvere, aby tak moja choroba vyzerala dôveryhodnejšie.

Mama ma chytila za predlaktie a trošku mi dopomohla, aby som sa tak dostal na križovatku troch chodieb, ktoré tu boli. Jedna, tá najdlhšia viedla očividne do kuchynky, zatiaľ čo na jej bokoch sa vynímalo niekoľko farebných dverí. Druhá smerovala asi ku kúpeľni, ktorá mi bola známa vďaka značke na jej dverách a tá tretia viedla ku miestnosti, kde trávia všetok svoj čas sestričky.

,,Takže najprv sa choď osprchovať a prezliecť do pyžama. To je tým smerom." Ukázala nalakovaným prstom smerom, kde som predpovedal, že bude kúpeľňa. Pri slove pyžamo, som sa striasol a pozrel sa na mamu, ktorá len krútila hlavou.

,,Prepáčte, ale akosi sme zabudli na pyžamo. Dosť sme sa ponáhľali a tak." Odvetila mama sestričke, jemne ma hľadiac po pokožke, na ktorej naskočila v momente husina. Sestrička sa na mňa usmiala a mykla plecami.

,,Je tam niekoľko kúskov oblečenia, ale doporučovala by som, aby ste mu pyžamo cez návštevné hodiny doniesli. Ak to teda bude možné." A to bolo posledné, čo vyšlo z úst mladej sestričky, bety, ktorá už len povedala posledné pokyny mojej mame, pred tým ako odišla a mňa tak nechala s mamou osamote.

,,Drž sa, zlato. Ešte prídem a donesiem ti nejaké oblečenie a knihy, dobre?" Nad jej starostlivosťou som sa jemne usmial a prikývol, pred tým ako som sa vydal šuchtavým krokom ku kúpeľni. Netrvalo dlho a ja som dvere konečne otvoril a rýchlejšie pomedzi ne vkĺzol, aby som sa tak mohol narovnať a konečne si vydýchnuť. Simulovanie je na môj veru naozaj ťažké.

Naposledy som sa pozrel do zašpineného zrkadla pred tým, ako som sa otočil a pozrel sa tak na menší košík s pár kúskami oblečenia. Vydýchol som si, keď som zacítil akúsi mne neznámu vôňu omegy a vybral sa ku košíku. Prehrabával som sa v ňom hodnú chvíľu až som napokon našiel akýsi vršok pyžama, však bez spodnej časti.

,,Tak teda dobre." Povedal som si sám pre seba a rozhodnuto vršok z pyžama zobral do rúk premiestňujúc sa pri sprchu. V okamihu ako som odhrnul záves a všimol si hrdze okolo sprchovacej hlavice, som záporne pokrútil hlavou a ihneď o krok ustúpil.

Napokon som sa rozhodol sa na sprchu vykašľať a prosto sa prezliecť do môjho "pyžama". Keďže som nemal spodný diel, nechal som si na sebe boxerky a tiahnuc si tričko čo najnižšie to šlo, som sa vydal von na chodbu.