Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 42 | The end?

,,Ale môžem. Zákon vraví, že pokiaľ omega neprejde všetkými skúškami a testami, nemôže byť označená. Takisto je tam aj uvedené, že v prípade porušenia zákona všetku zodpovednosť preberá označená omega. A ja, ako to zástupkyňa pre úrad práva omieg, mám právo ho zadržať a vystaviť všetkým procedúram."

Presne s týmito slovami, pokynula nepríjemná ženská mužovi, aby ma vyniesol von. Ešte niekoľko krát som sa pokúsil vymámiť z jeho zovretia. Nadával som, krútil som sa a to všetko za doprovodu vzlykov, ktoré sa zo mňa drali snáď automaticky. Napokon pri prahu dverí od tejto izby, som sa zničene pozrel na Harryho. Perami som mu jemne naznačil tie nádherné dve slovíčka- milujem ťa- čím som mu jasne dal najavo, že sa vzdávam. Nemal som na výber. Ak by som odporoval totižto ešte viac, môj výcvik v škole by bol omnoho tvrdší, ako býval.

,,To nemôžete! Je to môj mate! Sme spriaznené duše!" kričal kučeravec, keď sa rýchlo snažil dostať ku mne. Doslova bežal za mnou a mužom, ktorý ma niesol. Počul som ako prosebne čosi mrmle, keď nás obehol a zastavil sa pri ryšavovláske.

,,Ja vás prosím. N-neberte mi ho." počul som jeho chrapľavý hlas. Pre tentokrát sa klepal a v istých častiach vety sa dokonca i lámal. Bolelo ma ho počuť, no väčšmi ma bolelo pri srdci, keď som si začal uvedomovať situáciu. Dobre som totižto vedel, že v okamihu ako zmizne znamenie na mojom krku, zmizne i samotný Harry z môjho srdca. Donútia nás, aby sme sa nevídali a to mňa na tom všetkom bolelo snáď najviac.

Bolo komické, ako z niečoho tak primitívneho ako je využívanie, vzniklo čosi tak dokonalé, ako bol náš vzťah. Miloval som ho natoľko, že som mu dokázal odpustiť všetky jeho chyby, zatiaľ čo on plne ignoroval tie moje. Miloval som ho natoľko, že som s ním chcel byť do konca života, no nemohol som. Tento okamih totižto spečatil náš vzťah, tak isto ako aj kráľovo slovo osudy mnohých vojakov pri vypuknutí vojny.

,,J-je môj." vzlykal Harry prosebne, čo moje už teraz dosť ubolené srdiečko väčšmi zraňovalo. Mal som pocit, akoby si jeho plač zo mňa bral po malých kúsočkoch môj kedysi šťastný život. A takisto ako aj on, začal som o chvíľu nato nariekať aj ja. Cítil som ako sa celým trasiem, cítil som ako sa Harry trasie. No o pár dní to už cítiť nebudem. Nebudem vlastne cítiť ani jeho lásku a na sto percent ani jeho dokonalú vôňu.

,,Nie je váš, pán Styles. Omega nedokončil skúšky, teda si na neho nemá ktosi právo nárokovať. Vráti sa naspäť do školy a prejde testami. A teraz uhnite! Ideme na policajnú stanicu." odvrkla nepríjemne žena, pričom muž, ktorý ma mal na rukách si len nahlas povzdychol. Bol to beta, avšak svojim správaním a postavou vyzeral skôr ako alfu. Predsa len... bol dva krát taký ako Harry.

,,Nie! Je môj. Môj mate! Môj priateľ. Nechajte mi ho, sakra!" kričal pomedzi vzlyky Harry. Zhlboka sa nadýchol v snahe čosi povedať, ibaže pani ho prerušila.

,,Takže nehodláte ustúpiť?" spýtala sa ženská arogantným hlasom. Mal som chuť sa na ňu pozrieť a vpáliť jej do tváre krutú pravdu o jej egoizme a bezcitnosti, ibaže nemohol som. Stále som visel cez rameno svalnatého betu, sledujúc podlahu podo mnou.

,,Nehodlám, lebo je môj! Ja sa mám o neho starať!" opätovne sa Harry pustil do kriku. Cítil som jeho vnútornú bolesť, keď v tom sa z ničoho nič ozvalo akési buchnutie. Vystrašene som sa vystrel v chrbte a pokúsil sa pozrieť na Harryho, ibaže beta priložil ruku na môj chrbát a vrátil ma do pôvodnej polohy.

,,Odneste ich do auta. Nech si naše hrdličky užijú poslednej spoločnej jazdy." zavrčala nepríjemne žena, pred tým ako sa muž držiaci ma, dal do pohybu. Zmätene som sledoval svoje okolie a to až do okamihu, kedy som si nevšimol Harryho s rozbitým nosom. Sedel vedľa steny, omámene ma sledujúc. Mal som chuť začať kričať a naťahovať k nemu ruky, ale ako paní povedala. Uvidíme sa ešte v aute.

Presne v čiernom aute, ktoré sa vďaka mrežiam podobalo tomu policajnému. Svojim spôsobom tak vytváralo istý nepríjemný pocit väzenia. O pár sekúnd na to, ako som si prezrel celé vnútro, ma muž zhodil na sedadlá a zavrel dvere. Okamžite som sa pokúsil otvoriť dvere na druhej strane, no neskoro. Presne z tadiaľ sa totižto o pár sekúnd vynoril druhý muž a Harryho doslova šupol vedľa mňa.

Neviem presne ako sme skončili v objatí. Viem len to, že sa Harry ako kôpka nešťastie zhodil mne na nohy. Možno som sa ho snažil upokojiť, avšak nie som si istý. Bolo to celé také rýchle a také klamúce. Nevedel som, čo je pravda a čo nie. Bol som totižto plne omámený bolesťou a strachom.

,,Hazz." fňukol som potichu do jeho ramena, keď sa jeho i moje telo otriasalo vzlykmi. Slzy sa mi kotúľali po lícach a následne dopadali na Harryho tričko. Cítil som, ako ho celá táto situácia bolí, preto som sa ho pokúsil upokojiť krúživými pohybmi na chrbte.

,,N-nedovolím, aby sa to stalo. Si m-môj a aj budeš. A-až do smrti." mrmlal Harry, pričom sa odo mňa snažil odtiahnuť. Automaticky som si ho pritiahol naspäť a hlavu zaboril do jeho krku, užívajúc si posledné okamihy s ním. A hoci som vedel, že je to pre nás vzácne, odtiahol som sa od neho, keď v tom nás oboch oslovili.

,,Hej, vy idioti! To, že vás berieme oboch neznamená, že si to na zadných sedadlách rozdáte." zamrmlal spolujazdec za sprievodu hlasitého zavrčania motoru. Muž ešte pre istotu tresol rukou do mreže, ktorá nás oddeľovala od seba a otočil sa dopredu. Vystrašene som sa okamžite schúlil do Harryho hrude, objímajúc ho rukami. Kučeravec si smrkol a zaťal svaly, keď si ma k sebe tisol, čo najbližšie to šlo.

,,Hazz?" zakňučal som nespokojne, pričom som sa od neho opatrne odtiahol. Muži pred nami totižto už stihli zapnúť rádio a venovať sa naplno hudbe, ktorá sa z neho plynula.

Oslovený sa následne odtiahol a zapozeral sa tými očami, naplnenými bolesťou, mojim smerom. Chcelo sa mi plakať, keď som ho videl v tomto stave spolu s rozbitým nosom. Dobre som totiž vedel, že za toto všetko som mohol len ja. Avšak i cez to, som bol natoľko sebecký, že som ho s prosebným pohľadom požiadal o to, čo je pre mňa najcennejšie. O to, čo mi dokáže, že ma vážne miluje.

,,D-dáš mi poslednú pusu?" kňukol som zničene a so slzičkami v očiach som sklopil pohľad ku svojim rukám. Počul som Harryho zničený povzdych a následne som mal tú možnosť cítiť jeho pokožku na tej mojej. Svojimi prstami sa totižto chytil mojej brady a opatrne mi ju zdvihol tak, aby som sa mu pozeral do očí.

Cítil som, ako celé auto zastavilo. Harry sa na mňa bezducho pozrel a potichu zašepkal.

,,Toto nie je naposledy." zašepkal a rýchlo ma pobozkal na pery. Na moje nešťastie, však skôr ako som si jeho pier stihol, čo i len užiť, dvere na zadných sedadlách sa otvorili. Najprv tie pri Harrym a potom tie za mojim chrbtom. Netrvalo dlho a vôkol našich trupov sa objavili ruky dvoch svalnatých mužov.

,,Je koniec, hrdličky."

-------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

prepáčte, že som kapitolu nevydala ráno. No nemala som na to náladu a ani som to včera akosi nestihla napísať. (menšie problémy doma)

Okrem toho... dúfam, že sa páčim. Ešte bude pár kapitol a potom už koniec. No, dúfam v to teda. Pretože ja som schopná to predĺžiť aj na stovku♥

Curly