Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 12 | Temptation

,,Čo je práve teraz. Louis, zbaľ si svoje veci a obleč sa. Musíme ísť."

Presne túto vetu som počul krátko pred tým, ako som si chtiac-nechtiac hodil do menšej tašky svoje knihy a následne aj oblečenie. Keďže som tu mal len niekoľko pár kúskov- teda len to oblečenie, v ktorom som prišiel- balenie prebehlo naozaj rýchlo.

,,To chceš ísť v pyžame?" spýtal sa ma pobavene doktor Styles. Nad jeho pripomienkou som len prekrútil oči a natiahol sa k nemu, vkladajúc mu do rúk moju batožinu. On ju bez pripomienok chytil do jednej z rúk, počkal pokým sa obujem a následne ma chytil za predlaktie. Stisk okolo neho zosilnel v okamihu ako sme vyšli von, akoby mi tak dával najavo, že sa mám správať ako chorý človek. A tak som teda aj urobil a celou váhou som sa oprel o doktora vedľa mňa.

,,Bolí to." Zasyčal som mu do ucha. Mal som pocit, že ak stisk nepovolí, skončím s obrovskou modrinou a chvíľkovou imobilitou, čo sa ruky týka.

,,To ťa ešte len bude bolieť." Oplatil mi sykot, pričom mnou šklbol. Následne na to sa otočil, akoby sa chcel uistiť, že ho nikto nevidel a pokračoval ďalej.

,,Pán Styles?" Ozval sa jemný hlások spoza môjho chrbta, na čo sa Harry ani neotočil a len nespokojne odvrkol.

,,Beriem tuto Louisa k sebe, do domácej starostlivosti. Ak to neviete, prosto sa pozrite do jeho karty." Prekrútil očami, neustále ma ťahajúc bližšie k východu. Po tomto žena, očividne sestrička, zmĺkla a nechala nás na pokoji, z čoho odľahlo nielen mne, ale aj Harrymu.

Nakoniec, bez jediného slova, sme sa dostali do výťahu, kde bolo taktiež ticho. Teda až na niekoľko povzdychov z úst samotného doktora, ktorý využíval zrkadlo a neustále si prehadzoval vlasy zo strany na stranu. A to až do momentu, kedy výťah nezastavil na prízemí a neodhalil nám tak chodbu spolu s recepciou.

,,Dobrý deň, pán Styles. Čo tak skoro?" usmiala sa na Harryho spoza pultu blondína vyššieho vzrastu. Zhlboka som sa nadýchol a následne len pokrútil hlavou. Niektoré bety sú vážne vtieravé.

,,Jeden z našich pacientov, konkrétne Louis Tomlinson, prešiel všetkými testami s negatívnym výsledkom. Preto ho beriem k sebe na pozorovanie a následné ošetrenia." Vydýchol zmorene a zo zadného vrecka vytiahol kartičku, ktorú bete za pultom podal.

,,Neuvidíme sa tu dlhšiu dobu, takže mi ju prosím schovajte, aby som ju náhodou niekam nestrčil a potom ju nedokázal nájsť." Žiarivo sa na ňu usmial a rukou, ktorou ma doteraz držal, zišiel k môjmu zadku.

,,Napríklad sem." Zašepkal tak, aby som to počul len ja. Nad jeho poznámkou som celý stŕpol a napol snáď všetky svaly môjho tela. Harry následne poďakoval, naposledy ma pohladil po zadočku a potom už aj spolu so mnou vyšiel na menšie parkovisko pred nemocnicou. Neprítomne, akoby som tu nebol, si zašepkal číslo parkovacieho miesta, ktoré bolo len pár miest od toho na ktorom sme stáli.

,,Sadni si dopredu. Ja ti len odložím tašku na zadné sedadlá a hneď som tam." Nadiktoval mi kučeravec svoje rozkazy a následne do mňa trochu strčil. Poslušne som so sklopenou hlavou podišiel ku dverám od auta a opatrne ich otvoril, aby som nimi tak nepoškriabal lak auta zaparkovaného vedľa.

Napokon som nastúpil do auta. Nespokojne som sa pohmýril na sedadle a tričko môjho pyžama som sa posnažil stiahnuť tak, aby bolo čo najmenej vidno moju pokožku. Naťahoval som rukávy aj lem trička, až som napokon sedel schúlený na sedadle spolujazdca.

,,Je ti zima?" Ozvalo sa zo sedadla vodiča, na ktoré si sadol Harry. Neustále ma pozorujúc, strčil kľúče do zapaľovania. Najprv som sa pozrel na seba, no nakoniec som len súhlasne prikývol.

,,Vzadu je deka, zober si ju ak chceš." Odvetil a uvelebil sa na sedačke. Pred tým, ako som sa trasúco postavil medzi naše sedadlá, som si už len všimol ako sa škerí a pozoruje ma. Chvíľu som váhal, nevedel som čo mám robiť, no napokon som sa to rozhodol risknúť a naklonil sa k oranžovej deke na zadných sedadlách.

Už-už som sa svojimi prstami dotýkal deky, keď v tom som pocítil silnú ranu na mojom zadočku. Okamžite som sebou mykol a to až tak silno, že som si svoju, už tak dosť boľavú, hlavu buchol o strechu auta a následne o sedadlo.

,,Pá-" ani som nestihol dokončiť, keďže mi na zadočku pristála ďalšia rana. Po tomto som to už nevydržal a vrátil sa na moje pôvodné miesto. Teda bol by som to urobil, ak by si má pán doktor Styles nepritiahol za boky k sebe do lona.

,,Máš naozaj pevný zadok, Louis. Do toho by sa prirážalo jedna radosť." Uchechtol sa a naklonil sa mojim smerom, akoby ma chcel pobozkať. Okamžite som sebou začal mykať zo strany na stranu a to až tak, že som spôsobil nielen zatrúbenie Harryho auta, ale aj jeho vlastné zavzdychanie.

,,Ak neprestaneš maličký, pretiahnem ťa po prvýkrát tu." Zavrčal mi do ucha a rýchlo ma stiahol z volantu k sebe na hruď, odkiaľ ma, ako inak, nechcel pustiť. Hmýril som sebou, prosil som, aby ma pustil, avšak nič nepomáhalo.

,,Harry, prosím." Neovládol som sa a použil jeho vlastné meno. Myslel som si, že ma snáď nepočul, avšak o chvíľu na to som dostal už tretiu ranu po zadočku s nasledujúcimi slovami.

,,Pre teba som pán Styles." Zavrčal mi do ucha a ruku na mojom zadku nechal. Trochu som sebou mykol a posnažil sa opätovne od neho odtlačiť, no zabránila mi v tom jeho ruka, ktorá sa pomaly ale isto začala posúvať vyššie, smerom k mojim nohaviciam.

,,Č-čo to robíte?" Zaskuvíňal som a posnažil sa z jeho zovretia ujsť, samozrejme, že neúspešne. O chvíľu na to sa jeho dlhé prsty dostali k lemu nohavíc, ktorý prosto nadvihli a zašli podeň. Keďže som nemal žiadne boxerky, spokojne prešiel bruškami prstov po mojej odhalenej koži a vydýchol.

,,Tak jemná pokožka. Ak budeš ešte aj taký úzky, budeš dokonalý." Zavrčal mi do ucha a svojimi prstami zašiel nižšie k môjmu vstupu, o ktorý sa otrel a následne na neho opatrne- tak aby sa nedostal dnu- zatlačil. V okamihu ako tak spravil, som celý stŕpol, vystrašene sledujúc jeho pery, na ktorých sa zjavil úškrn.

,,Možno to bude trochu bolie-" nedokončil, keďže ho prerušil zvuk mobilného telefónu, za ktorý som bol viac ako len rád.

--------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

nová kapitola a spolu s ňou veľkolepý návrat. Už dlhšie nebola nová kapitola, keďže som sa pripravovala na premiéru, ktorá bola včera. Až potom čo som zo seba vybila všetkok ten stres som sa rozhodla písať, ale samozrejme, že mi to musel niekto pokaziť. -_-

Nie len, že som prosto povedala v jednej skupine svoj názor, ale fucking hell bola som úplne zjebaná hláškami ako: "SI LEN DECKO" alebo "SI SPROSTA PIČA". Po tomto sa mi vážne písať nechcelo, keďže ako už dobre vieme, takéto veci deti písať nedokážu a sprostý ľudia už duplom.

ALE... potom som sa k tomu nejako dokopala za pomoci mojej kamarátky, ktorá ma povzbudila. (Teraz veľké ďakujem tomuto človiečikovi, inak by nebola kapitola. @Sim_1255)

Takže ľudia, chcela by som vám všetkým poďakovať, za tých všetkých, ktorí držia pri mne, aj keď som taká aká som. ILY guys! 

Curly