Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 32 | Memories

Nemal som predstavu o čase, keď ma ráno prebudili slnečné lúče derúce sa cez žalúzie až k posteli. Hoci mi slnko na mojej tvári vadilo, oči som neotvoril. Len som sa prevalil na druhú stranu a unavene si povzdychol. Nechcel som vstávať, predsa len, mäkkosť a vôňa Harryho postele bola lepšia ako akákoľvek droga na trhu.

,,Mal by si vstávať, Loui." ozval sa s tichým smiechom ktosi vedľa mňa. Zmätene som otvoril oči, keďže hlas prichádzal z mojej pravej strany. Harry teda musel byť vedľa mojej postele.

,,Ako dlho si už hore?" zívol som si, pretierajúc si dlaňou svoje unavené oči. Následne som ich otvoril a zapozeral sa nimi na Harryho. Stál vedľa nočného stolíku a opieral sa o stenu. S úsmevom na tvári ma pozoroval, pričom rukou žmolil lem svojho čierneho trička.

,,Asi tak pol hodinu." mykol ramenami a pristúpil bližšie k posteli. Natiahol ruku mojim smerom a postrapatil ma vo vlasoch. Spokojne som privrel oči a hlavu natlačil na jeho ruku. Bol som si viac ako istý, že by stačila už len chvíľa a začal by som priasť ako taká mačka. No to by Harry nemohol odtiahnuť svoju ruku nabok. Otrávene som otvoril oči a zamračil sa na alfu, ktorý si medzitým už stihol kľaknúť vedľa mojej postele.

,,Ale teraz už vstávaj. Musíme ísť ešte do nemocnice a potom nesmieme zabudnúť na tú tvoju odmenu." povzbudzujúco sa na mňa usmial a vyrovnal sa do stoja. Kolená mu hlasne zapukali, načo nakrčil obočie a pozrel sa na mňa. Prepaľoval ma pohľadom, akoby čakal, kedy sa postavím. Až som tak napokon spravil a oprel sa o jeho rameno.

,,Ako som sa dostal do postele?" vydýchol som napokon. Harry len pobavene pokrútil hlavou a ruku obtočil okolo môjho pásu. So spokojným úsmevom na perách ma zatiahol ku jeho skrini a odtiahol sa odo mňa. Pobúrene som sa neho zachmúril a prekrútil očami.

Namiesto odpovede si ma však len začal prezerať. Pekne od tváre, kde mi trónila nahnevaná grimasa, až po nohy, ktoré sa mi pod jeho pohľadom podlamovali. Prezeral si ma chtivým pohľadom a obávam sa, že ak by som neprerušil jeho myšlienky, tak by sa na mňa aj vrhol.

,,Ja som sa ťa na niečo pýtal." Odkašľal som si a rukou si zakryl svoje telo, ktoré zakrývalo tričko a boxerky. Samozrejme, nie moje tričko a boxerky.

,,A ja som si ťa prezeral. To snáď nemôžem?" uškrnul sa povýšenecky Harry, pred tým, než sa mi otočil chrbtom. Svoju potetovanú pažu natiahol ku skrini a s ľahkosťou ju otvoril. Ani chvíľu nečakal a zohol sa do nižších poličiek, odkiaľ vybral niekoľko vecí. Netrvalo dlho a on spokojne vybral všetky kúsky oblečenia.

,,Obleč si toto. Ten sveter by ti mal byť dobrý a tie nohavice ti budú asi trochu veľké. Poprípade ti ich trochu vyhrnieme." mrkol na mňa a poukázal na akési voľné nohavice. Zamračil som sa a hlavu naklonil do strany, keďže som si na ňom takýto druh oblečenia nedokázal predstaviť.

,,Ty toto nosíš?" zamumlal som a poukázal na nohavice. Úprimne som si myslel, že alfa predo mnou nosí len džínsy, čo sa mi aj potvrdilo, keď pokrútil hlavou na znak nesúhlasu.

,,Nie. Myslel som si, že by to na mne mohlo byť aj dobré, ale neskôr som zistil, že sa mi to nehodí." mykol ramenami a obišiel ma. Bez jediného slova si to namieril ku dverám, načo som sa ho rozhodol zastaviť. Predsa len som mal ešte jednu otázku.

,,Aha. A mne by sa to podľa teba malo hodiť?" mykol som hlavou ku kúskom oblečenia v mojich rukách.

,,Nie som si istý, ale tak nič iné na teba nemám. Alebo teda, nemám žiadne iné nohavice, do ktorých by sa zmestil tvoj dokonalý zadok." s úškrnom na perách na mňa mrkol a vyšiel von z dverí. Ja som len tak stál v miestnosti a s otvorenými ústami pozoroval miesto, kde ešte pred chvíľou stál Harry.