Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 8 | Rut

Sakra!

Opätovne som sa zhlboka nadýchol, aby som sa tak ešte raz presvedčil o dokonalej vôni, šíriacej sa okolím. Bolo to čosi podobné ako vôňa mňa v heatu, len omnoho sladšie, dalo by sa povedať, že až vanilkovo, či jahodovo sladké.

Kroky alfy ustali a spolu s nimi aj moje plytké výdychy. Hoci som vážne nechcel, čosi mi vravelo, že ak sa nenadýchnem poriadne, zomriem. Že ak mi odteraz nebude v pľúcach kolovať nič iné okrem tejto vône, udusím sa.

,,P-pán doktor?" Zašepkal som a roztrasenými rukami sa zaprel o kovovú konštrukciu, čím som sa vyhupol do kľaku. Rukami som sa odstrčil od čela kovovej postele na druhú stranu a potom sa už len naklonil cez okraj, sledujúc tmavú postavu v uličke ako sa opiera o stenu.

,,S-ste v poriadku?" Hlas sa mi klepal a to len vďaka dokonalej vône navôkol. Kvôli vôni, ktorá ma doslova posadila na zadok.

Plánoval som ho osloviť ešte raz, no nevyšlo zo mňa nič iné ako povzdych a prvých pár slabík, ktoré doktor v uličke rýchlo prerušil.

,,Drž hubu! Okamžite drž hubu a padaj otvoriť okno!" Vrčal, zatiaľ čo napriahol ruku a následne ňou udrel do steny naproti nemu. Vystrašene som sa natiahol k stojanu, na ktorý som bol opäť pripojený a zaprel sa oň, predtým, ako som vstal.

Nohy sa mi doslova triasli a podlamovali, dobre som totižto vedel, čo to je za nádhernú vôňu. Bola to vôňa, ktorá nútila moju vnútornú omegu šalieť, nútila ma uvažovať o tom, ako by som nechal Stylesa tvrdo ma ošukať a to len kvôli jeho vlastnému potešeniu.

,,Rýchlejšie!" Zakričal na mňa alfa hlasom, ktorý spôsobil, že som sa doslova zrútil k zemi. Mal som pocit, akoby mi do hlavy doslova hodil nôž. A mojou jedinou obranou proti neúprosnému hlasu môjho doktora nebolo nič iné, než moje ruky, ktorými som si okamžite zakryl vlastné uši. Hoci mi to teraz bolo na nič platné, dodával som si tak pocit bezpečia, ale nie na dlho.

,,Niečo som kurva povedal!" Ďalšia dávka alfa hlasu, ma doslova zničila pri pokuse sa postaviť. Zapieral som sa o stojan a snažil sa postaviť na vlastné nohy, avšak jeho hlas, jeho prítomnosť a dokonca aj jeho dokonalá vôňa mi v tom zabraňovali.

,,Do prdele!" A to boli jeho posledné slová pred tým, ako som začul kroky, blížiace sa mojim smerom. Hlavu som natočil do strany, aby som sa tak presvedčil, kde sa kučeravá alfa nachádza, čo som robiť nemal, keďže som sa tak len presvedčil, že neodchádza. Práve naopak, mieril si to k najbližšej omege, ktorá mu môže pomôcť. Mieril si to totižto ku mne.

,,Vieš Louis, tvoja vôňa ma doslova ničí. Ani nevieš aké ťažké bolo sa udržať." Šepkal, zatiaľ čo sa rýchlym krokom dostával neustále bližšie a bližšie ku mne. Automaticky som sa pokúsil pred ním schovať a to konkrétne pod železnú posteľ, no zastavili ma jeho ruky, ktoré mi moju vlastnú dlaň zachytili pomocou hadičky, ktorá v nej bola zavedená.

Bez jediného súcitu či slova hadičkou mykol a mne tak doprial novú dávku bolesti, keď sa ihla v mojej žile pohla. Mal som chuť plakať, kričať, prosiť o zľutovanie, no vôňa v mojom okolí mi v tom plne zabraňovala, dalo by sa povedať, že mi doslova brala slová.

,,Neučili ťa, že by si mal alfe pomáhať?" Zahundral nahnevane, keď ešte raz mykol hadičkou a mňa tak donútil vyliezť spod postele, tak aby ma mohol bez problémov vytiahnuť na nohy, čo sa o chvíľu na to aj stalo. Chvíľu ma len tak pozoroval, až napokon privrel oči a zhlboka sa nadýchol mojej vône.

,,Tak sladký." Zamumlal a jednou rukou, ktorou ma doteraz držal za rameno mi vošiel do vlasov, za ktoré následne zatiahol, čím ma prinútil, aby som otvoril ústa a hlavu vyvrátil dozadu.

,,Prosím, dosť." Škemral som, zatiaľ čo som sa s bolestivou rukou, snažil doktora odtlačiť. Tlačil som mu na hruď a prosil, zatiaľ čo on si ma prezeral s nadržaným úsmevom na perách.

,,Na kolená!" Prikázal mi, k čomu som sa, samozrejme, nemal. Namiesto toho som nechal slzy spolu s vzlykmi vyjsť na povrch. Nechal som ich aby zmáčali moje líca, aby pomaly, ale isto kvapkali na nemocničnú podlahu, zatiaľ čo ma môj alfa doktor so zelenými očami tlačil k zemi.

,,Prosím, pán Styles. J-ja vás prosím, nechajte ma ísť." Vzlykal som, zatiaľ čo som sa snažil rukami odohnať tie jeho od môjho tela i hlavy. Doslova ma ťahal za vlasy tak, aby som otváral ústa čo najviac to šlo, aby som bol plne pripravený na to, že mi do nich o chvíľu pichne svoj úd.

,,Prosím." Kňučal som, nad čím si pán doktor Styles, celkom omámený svojim rutom, začal rozopínať opasok od nohavíc. Netrvalo dlho a kučeravá alfa mi na chvíľu pustila vlasy, aby mi tak mohla chytiť obe ruky a následne ich spútať svojim koženým opaskom.

Plakal som, zatiaľ čo som sledoval, ako si ma pán doktor Styles povýšenecky prezerá. Napokon, keď ho len pozeranie očividne prešlo, rýchlo odopol gombík a trhajúc zipsom nadol, stiahol svoje čierne džínsy k zemi.

,,N-nie, nie, prosím!" Tentokrát som už doslova kričal, za čo som si samozrejme zaslúžil facku. Doktora naproti mne nezaujímali slzy, ktoré sa mi liali z očí, nie. Jeho zaujímalo jedine jeho uspokojenie, ktoré sa rozhodol vziať si násilím.

,,Buď ticho a radšej sa čiň!" Boli jeho posledné slová pred tým, ako spod čiernej látky jeho boxeriek vytiahol už celkom tvrdú erekciu. Len som sa vyjavene pozeral na jeho dĺžku a plakal, zatiaľ čo on svojou rukou opäť zablúdil k mojim vlasom, za ktoré znovu zatiahol, aby ma tak donútil otvoriť ústa.

Vzlykal som a neustále ho prosil, až som sa napokon pokúsil naozaj zakričať o pomoc. Bolo mi jedno či za to dostanem facku, alebo ma nedaj bože udusí svojou pýchou, on by to podľa mňa urobil tak či tak.

,,Pomo-" posledné písmenko zaniklo, keďže doktor na nič nečakal a svoju tvrdú pýchu mi doslova narval do otvorených úst. Pery som okolo neho okamžite zavrel, nad čím pán Styles spokojne zamručal a bokmi sa pohol naproti mne. Jedným pohybom mi ho doslova celého zasunul do úst a to až tak hlboko, že sa mi začalo zahmlievať pred očami.

Vzlykal som, zatiaľ čo som ho aj cez jeho dĺžku v mojej puse prosil aby prestal, avšak vibrácie, ktoré som tým spôsoboval, doktora očividne povzbudili, keďže mi prirazil do úst rýchlejšie a tvrdšie ako doteraz. Ešte raz som zaskučal a spútanými rukami zatlačil na jeho stehná, pred tým ako sa ozval buchot a dvere od mojej izby sa otvorili.

----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------

Ahojte,

nová kapitola (konečne nie nudná). Neviem prečo, ale v poslednej dobe mi príde všetko odo mňa nudné. Akosi mi asi zase začína preskakovať.

Čo na to zatiaľ hovoríte?

Každopádne... dúfam, že sa kapitola páčila a že mi dole hodíte nejaký komentár, pretože mám mega extra nudný život a baví ma odpisovať na vaše komentáre. :D #unudenáksmrti

Vote&Comment&Opinion

Curly








A








ďakujem za prekročenie 500 votes! ILY ♥