Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 24 | Pain

Takto sme v objatí zostali, ešte nejaký ten čas, pokiaľ som sa od Harryho nepokúsil odtiahnuť. Kučeravec len smutne zvesil svoje ruky a pozrel sa na mňa. Jemne som sa zamračil a pokúsil sa vytiahnuť do sedu, nad čím Harry len pokrútil hlavou a drgol ma do pleca.

,,K-kam chceš ísť?" spýtal sa ma zmätene. Zhlboka som sa nadýchol a svoj pohľad presmeroval do jeho zelených očí, ktoré boli ešte stále napuchnuté a červené od plaču.

,,Len som si chcel dať sprchu. Smrdím akosi divne." zamumlal som a následne si prešiel rukou skrz mastné vlasy. Harry si nad týmto len povzdychol a opatrne si ma zase pritiahol svojimi potetovanými rukami do objatia. Bolo to, akoby sa bál, že mu niekam utečiem.

,,Nevonia ti to?" zašepkal smutne a hlavu pomaly zaboril do ohybu na mojom krku. Bezradne som si povzdychol a zašepkal tiché neviem. Harry sa nad týmto celý napol a zhlboka sa nadýchol mojej novej vône.

,,Mne to vonia. Tvoja vôňa je tak dokonalá... a.... a moja." vydýchol napokon, načo som sa celý napol a v mysli si sám sebe vlepil facku. V okamihu, ako totižto vyslovil túto vetu som si uvedomil, že moja vôňa nie je zlá. Je len iná a svojim spôsobom úžasná.

,,J-ja som nechcel. Prepáč." zašepkal som a hlavu zaklonil trochu dozadu, pričom ma silno pichlo v hrudníku. So sykotom som sa celý narovnal, načo som Harryho nechtiac odsotil na druhú stranu postele. Ruku som si takmer okamžite priložil na hrudník a zhlboka sa nadýchol. Čo to sakra bolo?

,,Louis? Deje sa niečo?" spýtal sa ma takmer okamžite kučeravec a po kolenačky sa vrátil naspäť vedľa mňa. Len som pokrútil hlavou a vydýchol všetok vzduch, ktorý sa mi nahromadil v pľúcach.

,,Nie, to je v pohode. Len sa mi zatočila hlava." zašepkal som a hlavu opatrne otočil jeho smerom. Neveriacky si ma prezrel od hlavy k pätám, pričom si opätovne povzdychol.

,,Louis, pozri... nechcem na teba tlačiť, ani nič podobné, ale vieš, teraz sme akosi spolu a nemali by sme si klamať." šepol Harry ublížene, načo som takmer okamžite zareagoval a chytil ho za ruku, aby som tak dodal na dôveryhodnosti svojich slov.

,,Vážne sa nič nedeje. Len ma bolí trochu hlava." s jemným úsmevom na perách som sa na neho pozrel a dúfajúc, že mi uverí, som privrel oči. Harry na chvíľu nič nehovoril, avšak napokon len pohladil moju dlaň a druhou rukou chytil moju čeľusť.

,,Dobre teda. Je dosť možné, že to je kvôli tomu pádu a bezvedomiu. Navrhujem, aby si niečo zjedol." prehovoril, čím ma donútil otvoriť oči. V okamihu som svoj pohľad premiestnil na jeho pery, ktoré sa takmer v sekunde skrivili do povzbudivého úsmevu.

,,A musím? Nie som hladný." zašepkal som opatrne, nač úsmev na Harryho tvári zmizol. Harry sa zhlboka nadýchol a zaťal čeľusť.

,,Musíš. Nechcem, aby si mi znova odpadol." prehovoril napokon skrz zaťaté zuby. Iba som neprítomne pokýval hlavou na súhlas a potichu sa ospravedlnil, hoci som na to nemal dôvod. Kučeravec sa po tomto znovu usmial a postavil sa vedľa postele. Ani som sa nestihol spýtať, čo sa chystá spraviť, keď v tom sa nahol cez okraj a chytil ma pod stehná a chrbát. Takmer okamžite som vypískol a ruky obmotal okolo jeho krku tesne pred tým, ako si ma pritiahol čo najbližšie to šlo k jeho telu.

,,Ideme sa do kuchyne najesť, čo ty na to?" niesol sa jeho chrapľavý hlas chodbou, ktorou sme práve prechádzali. Celá veta, ktorá sa mu pred chvíľou vydrala z pier, znela a pôsobila skôr ako oznam, načo som teda iba potichu prikývol a hlavu si zaboril do jeho krku. Harry sa nad mojim činom len zasmial a silnejšie si ma pritiahol k sebe. Zhlboka som sa nadýchol, aby som si tak doprial jeho dokonalej vône a následne som si s menším bolestivým sykotom, schoval hlavu do Harryho hrude. Sakra, prečo to tak bolí?