Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 40 | Explanation

No skôr, ako som stihol kľúčom otočiť, sa dvere otvorili a ja som tak mal možnosť čeliť nahnevanému kučeravcovi zoči voči.

Roztrasene som ustúpil o krok dozadu a hlavu okamžite sklopil k zemi, dúfajúc, že tak nenahnevám Harryho ešte viac. Očami som sledoval svoje nohy a zhlboka sa nadychoval jeho vône, v snahe vycítiť z nej jeho pocity. Dúfal som, že tam nájdem aspoň trochu pochopenia či strachu. Ibaže namiesto toho som cítil len horkastý pach hnevu.

Preto som radšej hlavu nechal sklonenú a potichu sledoval aj naďalej špičky svojich topánok. Len tak sme tam potichu stáli, do kým sa v mojom obzore nemihli i nohy kučeravca obuté v čiernych papučiach. Bol tak blízko, až sa takmer obtrel chodidlami o tie moje. Rukou zašiel do mojich vlasov a prudko za ne zatiahol, aby som sa mu pozeral do očí. Avšak ja som ich automaticky zavrel a bolestivo sa zahryzol do spodnej pery.

,,Kde si bol?" zavrčal nepríjemne a silnejšie stisol moje vlasy v pästi. Nespokojne som zakňučal a rukou sa pokúsil odtiahnuť jeho prsty od mojich pramienkov vlasov. No neúspešne. Namiesto toho nimi trhol omnoho silnejšie, čím ma donútil otvoriť oči.

V okamihu ako sa nám stretli pohľady som na sucho preglgol a pootvoril ústa v snahe odpovedať mu. Nechcel som ho väčšmi nahnevať, avšak moje hlasivky, akoby vypovedali službu. Bolo to akoby si zobrali dovolenku a odišli kamsi, kde nemohli čeliť Harryho zlovestnému pohľadu.

,,Ešte raz, Louis. Kde. Si. Bol?" zavrčal mi rovno do tváre, pričom sa zamračil a doslova ma prebodol pohľadom. Vystrašene som sa klepal na mieste a snažil sa popadnúť dych, aby som tak mohol už dosť nahnevanému Harrymu odpovedať.

,,Vonku." kňukol som potichu, načo sa ozvalo jemné buchnutie spoza môjho chrbta. Harry okamžite presmeroval pohľad k domu naproti, pričom si očividne niekoho všimol. V snahe ukryť túto hádku pred okolitým svetom, rukou prešiel po mojich vlasoch, akoby ma hladil a chytil ma za bok. Chvíľu som len zmätene sledoval jeho reakcie, do kým som nepochopil, že takto chce navodiť dojem šťastného páru. Predsa len staré susedy sú všade a každý dobre vie, aké utárané vedia byť.

Napokon ma Harry zatiahol do vnútra. Rýchlo ma prišpendlil o stenu a s falošným úsmevom ešte zakýval komusi naproti. Zvedavo som natiahol krk, sledujúc postavu, na ktorú som ani nemal šancu zaostriť, keďže mi Harry zavrel dvere pred nosom.

V okamihu boli na mojich ramenách už obe dve ruky kučeravca. Hneď ako som si uvedomil, že odtiaľto už niet úniku, som sa opätovne roztriasol a zapozeral sa na Harryho. Tam vonku, by prípadnú bitku či trest mal šancu ktosi zastaviť. Avšak teraz, keď sme tu len my dvaja, len ja a on, dobre viem, že žiadnu šancu, ako sa tomu vyhnúť, nemám.

,,Takže vonku? Tak prečo mi kurva volal tvoj doktor, že ťa hodí domov z nemocnice?!" zakričal, pre tentokrát sa avšak už nekrotil. Nahnevane sa odo mňa odtiahol a oprel sa o stenu naproti. Zhlboka sa nadýchol a sem tam po mne hodil očkom, akoby sa rozhodoval, ako sa má voči mne zachovať. Nervózne som stál na mieste, pričom sa mi pery triasli v návale strachu. Harry bol predsa len aj po tom všetkom stále alfa. Ten ktorý tu velí, ten ktorý ma právo ma potrestať, pretože som jeho majetok.

,,Vieš, čo sa ti mohlo sakra stať?! Mohol si odpadnúť! Mohol ťa niekto ukradnúť! Znásilniť! Zabiť!" kričal, pričom rukami rozhadzoval na všetky strany. Sem tam som sa automaticky prikrčil, akoby som čakal kedy mi Harry venuje jednu z faciek. Ten si toho až po chvíľke vykrikovania všetkých možných katastrof, ktoré by sa mi mohli stať, všimol a ruky zosunul pozdĺž svojho tela, sledujúc ma ako oko v hlave.

,,P-prepáč." vykoktal som zo seba, mrkajúc očami, aby som tak zahnal slzy, keď sa ku mne Harry začal približovať. Pohľadom som rýchlo skĺzol k jeho rukám, pričom som si všimol to ako zatínal päste. Pôvodne som mal v pláne vyhnúť sa len jeho vyčítavému pohľadu, no výhľad na jeho ruky ma väčšmi znepokojil. Až natoľko, že som si mimovoľne premiestnil svoje dlane pred tvár, v snahe zabrániť mu, aby ma do nej udrel.