Skulker A|B|O [Larry Stylinson]

Chapter 38 | Janitress

A presne toto bol ten deň, kedy sa všetko pokazilo. Kedy som sa rozhodol zostať hore do hlbokej noci a spraviť rozhodnutie, ktoré budem do konca života ľutovať.

Úprimne som možno aj čakal, že si Harry po mňa príde. Že si to sem nasmeruje a prosto sa mi ospravedlní s menším vyznaním citov, aby mi tak dokázal, že ma aspoň trochu miluje a to dole nič neznamenalo. Avšak môj ošetrujúci lekár a mate zároveň zostal aj po zbytok dňa mimo izby a dokonca i chodby. Vedel som to, keďže som mal ucho nonstop pritisnuté k povrchu dverám, aby som pre prípad núdze započul jeho kroky. Ibaže nič také sa nestalo.

Moji oči sa mi samovoľne zatvárali, no stačila jediná myšlienka na náš rozhovor spred pár hodín a celé moje telo pohltil hnev spolu so smútkom. Inak povedané aj dve pohonné emócie, ktoré ma presne o jednej ráno donútili vyštverať sa na nohy.

Rukami som si pretrel oči a s roztrasenou spodnou perou, som sa zaprel o dvere rukou. Hlavu som sklopil smerom ku kľučke, sledujúc, ako sa prsty mojej druhej dlane jemne obtreli o jej kov. Povzdychol som si a následne prešiel o niečo nižšie ku kľúču. Tým som pomaly, aby som tak nevydal akýsi hluk, otočil smerom do pravej strany. Následne sa ozvalo len ostrý zvuk odomykania, načo som sa zamračil, dúfajúc, že to Harry nezačul.

Napokon som o čosi rýchlejšie omotal prsty okolo kľučky a zatlačil na ňu. Dvere sa s tichým vŕzganím otvorili, nad čím som nakrčil nos a vykukol hlavou cez malú škáru medzi nimi. Zhlboka som si vydýchol, keď sa bytom aj naďalej ozýval hlas akéhosi moderátora z televízie.

Opatrne som vyšiel spoza dverí a následne ich za sebou aj zavrel. Ignoroval som tiché buchnutie, ktoré dvere spôsobili, keďže televízia aj naďalej bežala, teda som Harryho pozornosť neupútal.

Doslova som sa po špičkách blížil ku schodom. Netrvalo dlho a ja som pomaly dostúpil na celú plochu svojho chodidla, nakláňajúc sa cez okraj zábradlia, aby som tak mal dokonalý výhľad na spacieho kučeravca.

Vydýchol som si a s nakrčeným obočím som schody začal jeden po druhom schádzať, neustále sa uisťujúc, že pukajúce drevo podo mnou Harryho nezobudilo. Na moje šťastie sa tak nestalo a ja som bez problémov zišiel až na prízemie, rovno do obývačky, kde Harry spal na gauči spolu so zapnutou televíziou.

Na obrazovke rozprávala akási alfa, ktorej tenký hlas dosť dobre prekrýval moje kroky. Snažil som sa ich robiť čo najväčšie, aby som tak minimalizoval hluk. Avšak pri gauči som sa aj tak zastavil a zapozeral sa na kučeravého anjela. Na lícach mal zaschnuté slzičky a jeho pery boli celé napuchnuté od nervózne hryzenia si ich. Povzdychol som si a jemne sa na neho usmial, pričom som si rukou prešiel cez vlasy.

Nechystal som sa ho opustiť. To nie. Hoci mi Harry ublížil a to viac ako len dosť, stále je to môj mate a jeho neprítomnosť by ma viac ako len ničila.

Potreboval som ísť len na chvíľu von. Prosto sa odreagovať, nemyslieť na toho i s chybami dokonalého alfu a čo viac necítiť jeho vôňu.

Naposledy som sa zhlboka nadýchol jeho omamného pachu pred tým, ako som sa vydal so sklopenou hlavou smerom k chodbe. Tam som si rýchlo za pomoci obuváku nazul tenisky. Pôvodne som dokonca aj natiahol ruku po Harryho bunde, avšak nakoniec som len pokrútil hlavou a otočil sa kusu látky chrbtom.

Roztrasene som sa nadýchol a zopakoval presne to isté, čo som spravil aj hore, len aby som sa dostal von. Pre tentokrát som kľúčom otočil o čosi obratnejšie a dvere bez zaváhania otvoril. Vážne som sa premáhal, aby som sa neobzrel smerom k Harrymu, avšak vedel som, že by to nebol dobrý nápad. Preto som rýchlo vyšiel von a zabuchol za sebou dverami.